Kostol svätého Mikuláša (Podunajské Biskupice)
Kostol sv. Mikuláša | |
Veža a časť bočnej lode
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Bratislavský kraj |
Okres | Bratislava II |
Mesto | Bratislava |
Mestská časť | Podunajské Biskupice |
Náboženstvo | |
- cirkev | rímskokatolícka |
- provincia | západná |
- arcidiecéza | Bratislavská arcidiecéza |
- dekanát | Bratislava-Juh |
- farnosť | Bratislava-Podunajské Biskupice |
Adresa | Vetvárska ulica |
- súradnice | 48°07′27″S 17°12′35″V / 48,1242778°S 17,2097222°V |
Štýl | gotika |
Výstavba | 1. pol. 13. storočia |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
ÚZPF[1] | |
- číslo | 102-342/1 |
- dátum zápisu | 17. 7. 1963 |
Poloha kostola na Slovensku
| |
Poloha v Bratislave
| |
Wikimedia Commons: Church of Saint Nicholas (Podunajské Biskupice) | |
Webová stránka: Farnosť Bratislava - Podunajské Biskupice | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kostol svätého Mikuláša je rímskokatolícky farský kostol, ktorý sa nachádza v Bratislave v mestskej časti Podunajské Biskupice na Vetvárskej ulici vo farnosti Bratislava – Podunajské Biskupice. Ide o 3-loďový románsko-gotický kostol z polovice 13. storočia, s polygonálne ukončenou svätyňou a jednou vežou na západnej strane. Keďže bol od svojho vzniku viac ráz prestavaný, nesie znaky rôznych slohov - gotického, románskeho, barokového aj klasicistického.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Hoci o dobe jeho vzniku nie sú žiadne bližšie pramene, často sa vyskytuje rok 1221 ako rok vystavania kostola. Prvá hodnoverná listina, ktorá sa výslovne týka kostola, je bula Urbana IV. z roku 1264. Táto listina je priamym dôkazom toho, že kostol existoval už skôr.
Kostol bol postavený v gotickom štýle, niesol však aj znaky románskeho štýlu. V priebehu jeho existencie bol viackrát prestavaný a opravovaný. V polovici 14. storočia bol prestavaný v gotickom štýle, barokové dostavby sú z roku 1770 a klasicistické z roku 1794. Posledné úpravy sú z 1938. Kostol je na mieste, na ktorom sa v stredoveku nachádzala poddanská dedina patriaca ostrihomskému arcibiskupovi, ktorý bol zároveň do roku 1912 patrónom Kostola sv. Mikuláša. V roku 1264 pápež Urban IV. daroval kostol, pôvodne patriaci Gerhardovi z Parmy, kaplánovi Štefana Váncsaiho. Prvá zmienka o kostole bola už v Súpise pamiatok na Slovensku v roku 1221. Zároveň datuje aj prestavbu pôvodného románskeho kostola do gotického slohu s presbytériom do prvej polovice 14. storočia.
Kostol mal niekoľko vývojových etáp, ktoré datovali architekti Botek, Erdélyi, Pauliny, Vachová:
- 1. vývojová etapa bola v 10. – 11. storočí. Na mieste dnešného presbytéria vtedy stál kostol. Jeho orientácia bola na sever, čo dokazujú archeologické nálezy podlahy a fragmenty muriva.
- 2. a 3. vývojová etapa bola v 12. storočí, keď kapacita pôvodného kostola nebola dostatočná. Západné priečelie bolo zbúrané a pristavala sa románska trojloď. Neskôr pridali 2 poschodia veže. Použili plevové tehly (17 x 31 x 4 cm). Na základe archeologického výskumu však môžeme rátať aj s teóriou, že kostol bol v druhej etape zbúraný a postavený na novo.
- 4. vývojová etapa bola v druhej polovici 12. storočia – 13. storočie). Vybudovala sa staršie sakristia (na mieste súčasnej sakristie)
- 5. vývojová etapa bola v druhej polovici 13. storočia. K terajšej trojlodi pristavili polygonálne presbytérium, na ktoré využili materiál ako na trojloď.
- 6. vývojová etapa bola na prelomme 13. a 14. storočia. Sakristia bola prestavaná do súčasnej podoby.
- 7. vývojová etapa bola na začiatku 14. storočia, keď nadstavili vežu. Zaklenuli presbytérium a postavili v ňom nový oltár. Kostol sa priblížil gotickému slohu.
- 8. vývojová etapa bola v 15. storočí. Celý interiér kostola bol upravený a postavil sa nový krov nad loďou i nad presbytériom.
- 9. vývojová etapa bola v 16. – 17. storočí. Robili sa menšie stavebné úpravy, takisto aj nové renesančné úpravy interiéru (vápenné nátery) a vymaľovanie presbytéria.
- 10. vývojová etapa bola v 18. storočí. Na kostole sa spravili barokové úpravy a pristavila sa časť oratória.
- 11. vývojová etapa bola na prelome 18/19. storočia. Dostavala sa kaplnka rodiny Ormosdy.
- 12. vývojová etapa bola na konci 19 storočia. Prebiehali neogotické úpravy kostola a presbytéria, bol osadený súčasný oltára sv. Mikuláša.
Farári
[upraviť | upraviť zdroj]Pôsobenie | Meno | |
---|---|---|
Od | Do | |
1901 | 1948 | Ján Tyukos |
1948 | 1950 | Pavol Macháček |
1950 | 1957 | Vojtech Kuklay |
1958 | 1968 | Karol Horváth |
1969 | 1990 | Ľudovít Selláň |
1990 | 2004 | Ladislav Šálka |
2004 | 2005 | Roman Frydrich |
2005 | 2008 | PhDr. Juraj Vittek |
2008 | súčasnosť | ThLic. Jozef Vadkerti |
Popis
[upraviť | upraviť zdroj]Kostol sv. Mikuláša je románsky, skladá sa z 3-lode a veže v západnej časti. Kostol má úpravy z rôznych časových období – gotického, klasicistického aj barokového. Hlavnú loď v súčasnosti doplňujú modernejšie prístavby, ktoré narušujú celkovú historickú estetiku kostola. Obe bočné lode majú profilované stropy do štvorcov. Sú estetický zladené s hlavnou loďou. Sú postavené na mieste, kde boli pôvodne barokové prístavby. Sakristia s ranogotickou klenbou je umiestnená v južnej časti, netradične vedľa svätyne. Gotické presbytérium sa nachádza v juhovýchodnej časti. Je zaklenuté rebrovými klenbami a doplnené vitrážovými oknami.
Na tabuli pri vchode sa píše, že ide o kultúrnu pamiatku zo 14. storočia. Presnejšie: o románsky kostol, ktorý bol neskôr prestavaný podľa nasledujúcich slohov (goticky, barokový, klasicistický).
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Kostol sv. Mikuláša je najstaršia románska stavba v Bratislave. Je aj najstarším vysväteným kostolom v Bratislave.
V kostole sa nenachádza žiadna freska alebo iná nástenná maľba sv. Mikuláša – patróna tohto kostola. Dokonca sa nevyskytuje ani vo vitrážových oknách.
V kostole sa našlo murivo z rímskej stavby z 3. storočia.
Pri kostole a pod ním boli objavené hroby.
Kostol má dve fary – staršiu a novšiu. Pri stavbe staršej fary bolo využité stredoveké murivo z 13. storočia.
V kostole sa nachádza aj krypta rodiny Ormosdyovcov.
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Kostol patrí pod správu miestnej farnosti rímskokatolíckej cirkvi. Kostol bol naposledy rekonštruovaný vo februári 2020, keď dokončili úpravu strechy hlavnej lode. V kostole sa doteraz konajú sväté omše prednášané v maďarskom a slovenskom jazyku.
Dopravné spojenie
[upraviť | upraviť zdroj]Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Pohľad na vežu
-
Portál
-
Informačná tabuľa pri hlavnom vchode kostola
-
Južná loď pristavaná v r. 1938
-
Pohľad na záver južnej lode
-
Sochy sv. Jána Nepomuckého a Panny Márie
-
Veža
-
Južná strana
-
Brána
-
Severné priečelie
-
Južné priečelie
-
Apsida
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol svätého Mikuláša (Podunajské Biskupice)
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Šimončičová Koóšová, P. - Pauliny, P. - Erdelyi, R. - Vachová, B. - Botek, A. - Pivko, D. - Murín, I.: Achaeologia historica 44, 2/2019, str. 749 - 773
- PODUNAJSKÉ BISKUPICE. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : Obzor, 1968. 584 s. S. 493 – 494.
- BOTEK, A. – ERDÉLYI, R. – PAULINY, P. – VACHOVÁ, B.: Kostol sv. Mikuláša v Bratislave-Podunajských Biskupiciach – nové poznatky o stavebnom vývoji, Pamiatky a múzeá 6 č.,4, 2018, str 22-27
- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-10-07]. Dostupné online.
- ↑ Dopravný podnik Bratislava [online]. Bratislava: Dopravný podnik Bratislava, [cit. 2022-04-08]. Dostupné online.
- ↑ Bratislava : Cestovné poriadky. imhd.sk (Bratislava: mhd.sk). Dostupné online [cit. 2024-06-07].
- ↑ Cestovné poriadky prímestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava [online]. arriva.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
- ↑ Total Avengers s.r.o.. Cestovné poriadky [online]. idsbk.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Kostol sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach v Bratislave, dostupné online Archivované 2020-06-16 na Wayback Machine
- Farský kostol sv. Mikuláša (Podunajské Biskupice), dostupné online
- oficiálna stránka Rímskokatolíckej farnosti Archivované 2008-05-31 na Wayback Machine