Preskočiť na obsah

Lekárovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lekárovce
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Sobrance
Región Zemplín
Vodný tok Uh
Nadmorská výška 108 m n. m.
Súradnice 48°36′13″S 22°09′21″V / 48,603611°S 22,155833°V / 48.603611; 22.155833
Rozloha 12,27 km² (1 227 ha) [1]
Obyvateľstvo 834 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 67,97 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1400
Starosta Ingrid Čižmárová[3] (nezávislá)
PSČ 072 54
ŠÚJ 522716
EČV (do r. 2022) SO
Tel. predvoľba +421-56
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Lekárovce 505
072 54
E-mailová adresa poslať email
Telefón 056 / 659 06 08
Fax 056 / 659 06 08
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Lekárovce
Webová stránka: obeclekarovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Lekárovce (maď. Lakárd, Lakárt) sú obec na Slovensku v okrese Sobrance.

Obec leží na východnom okraji Kapušianskych pláňav, podcelku Východoslovenskej roviny. Je rozdelená riekou Uh a východná hranica katastra vedie v línii štátnej hranice s Ukrajinou. Prístup zabezpečujú cesty III. triedy cez susedné obce Bajany a Bežovce.[4]

Najbližším mestom sú 12 km juhozápadne situované Veľké Kapušany, Sobrance sú vzdialené 21 km severne, Michalovce ležia 29 km severozápadne a krajská metropola je 86 km západne. Do Užhorodu je to severovýchodným smerom 20 km.

Najstaršia písomná zmienka o osade uvedenej v tvare „Lekart“ pochádza z roku 1400 a vychádza z mena jej zakladateľa Lakarta. V stredoveku patrilo toto územie Užskému hradu, v 16. storočí sa majiteľmi veľkej časti dnešnej obce stali Drugetovci a spadala pod hradné panstvo Nevické. Menšia časť bola v majetku leleského kláštora. Po praslici sa majetok dostal k rodine Čákiovcov, no v polovici 18. storočia opäť pôvodne drugetovská časť Lekároviec patrila pod správu hradu Užhorod.

V rokoch 19391944 bola obec súčasťou Maďarska a tomu zodpovedal i jej názov Lakard. Počas oslobodzovania tu prebiehali takmer mesiac dlhé boje, kedy bola obec evakuovaná. Bola zničená či vážne poškodená väčšina obydlí a hospodárskych budov, znefunkčnený bol i prievoz cez rieku. Krátko po skončení II. svetovej vojny bola obec ako vtedajšia súčasť okresu Užhorod dočasne pričlenená k ZSSR a až do roku 1948 bol jej oficiálny názov opäť Lekart. V tomto roku bol názov obce na základe rozhodnutia Slovenskej názvoslovnej komisie upravený do súčasnej podoby Lekárovce.

Povojnové roky sa niesli v duchu obnovy a obec nadobudla moderný ráz, v roku 1951 bol otvorený nový most a zrekonštruovali sa cesty. Pohyb obyvateľov značne zjednodušila zavedená autobusová linka, vedúca do Veľkých Kapušian, Sobraniec a Michaloviec. V roku 1952 tu bol vybudovaný obilný sklad pre okolité obce a vznikol tu poľnohospodársky nákupný a zásobovací závod. Elektrifikácia Lekároviec bola dokončená v máji 1959, nasledujúci rok tu bol otvorený poštový úrad a obchodný dom Jednota. Obecný rozhlas začal vysielať v roku 1965, nová škola bola dokončená v roku 1971 a kultúrny dom bol otvorený v roku 1972. V areáli JRD boli vybudované administratívne budovy, tabaková sušiareň, granulačná linka či vodný rezervoár. V roku 1986 pribudla nová materská škola a v roku 1989 bol dokončený vodovod aj v severnej časti obce. V roku 1997 bola dokončená požiarna zbrojnica i dom smútku, kolaudáciou prívodu plynovodu bola dokončená aj plynofikácia.

V roku 1980 mala obec 383 domov a obyvatelia dochádzali za prácou do Michaloviec, Vojan, Košíc, no našli sa i takí, ktorí za prácou odchádzali do Česka.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické a jazykové zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

Sčítanie 1880 (materinský jazyk v %):

Počet obyvateľov: 1392
maďarský
  
52,80 %
slovenský
  
42,74 %
iný
  
4,46 %

Sčítanie 1910 (materinský jazyk v %):

Počet obyvateľov: 1490
slovenský
  
95,23 %
maďarský
  
2,95 %
nemecký
  
1,28 %
iný
  
0,53 %

Sčítanie 1991 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 1141
slovenská
  
99,39 %
iná
  
0,61 %

Sčítanie 2001 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 1047
slovenská
  
98,95 %
iná
  
1,05 %

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 959
slovenská
  
98,02 %
iná
  
1,98 %

Náboženské zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

Sčítanie 1880 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 1392
gréckokatolícke
  
53,66 %
rímskokatolícke
  
35,27 %
kalvínske
  
6,25 %
židovské
  
4,81 %

Sčítanie 1990 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 1141
rímskokatolícke
  
47,87 %
gréckokatolícke
  
38,21 %
ateisti a nezistené
  
10,96 %
kalvínske
  
2,54 %
iné
  
0,44 %

Sčítanie 2001 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 1047
rímskokatolícke
  
49,09 %
gréckokatolícke
  
44,13 %
kalvínske
  
2,87 %
ateisti a nezistené
  
1,81 %
pravoslávne
  
0,96 %
luteránske
  
0,76 %
iné
  
0,38 %

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 959
rímskokatolícke
  
48,59 %
gréckokatolícke
  
42,65 %
ateisti a nezistené
  
3,65 %
kalvínske
  
3,02 %
pravoslávne
  
1,15 %
luteránske
  
0,73 %
iné
  
0,21 %

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Gréckokatolícky kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová neskorobaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1800. Úpravou prešiel v roku 1896, keď bola vybudovaná veža, v roku 1957 bol obnovený po poškodení počas druhej svetovej vojny. Pôdorys odráža tradíciu trojpriestorových drevených kostolov východného obradu. Nachádza sa tu neobarokový ikonostas z prvej polovice 20. storočia s prvkami secesie, jeho časti pochádzajú zo staršieho klasicistického ikonostasu. Ostatné zariadenie pochádza z 19. storočia.[5] Fasády chrámu sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je horizontálne členená kordónovými rímsami, dekorovaná je skosenými nárožiami. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.
  • Rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie, jednoduchá jednoloďová stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z posledného desaťročia 19. storočia. O výstavbu kostola sa zasadil užský dekan a užhorodský farár Andrej Budiš. Zariadenie kostola pochádza zo začiatku 20. storočia. Fasády kostola stratili po zjednodušujúcich úpravách pôvodné lizénové členenie.[6] Okná majú polkruhové ukončenie, veža je ukončená ihlancovou helmicou.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-03-17]. Dostupné online.
  5. Lekárovce - Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Lekárovce - Kostol Ružencovej Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lekárovce

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]