Liptovská Osada
| Liptovská Osada | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Ružomberok |
| Región | Liptov |
| Vodné toky | Revúca, Korytnica, Lúžňanka |
| Nadmorská výška | 609 m n. m. |
| Súradnice | 48°57′03″S 19°15′45″V / 48,9507181°S 19,26249°V |
| Rozloha | 50,2 km² (5 020 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 573 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 31,33 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1288 |
| Starosta | Róbert Kuzma[3] (nezávislý) |
| PSČ | 034 73 |
| ŠÚJ | 510637 |
| EČV (do r. 2022) | RK |
| Tel. predvoľba | +421-44 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Liptovská Osada | |
| Webová stránka: liptovskaosada.com | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Liptovská Osada je obec na Slovensku v okrese Ružomberok.
Časti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Administratívnou súčasťou obce je aj osada Korytnica kúpele.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Územie obce bolo osídlené už na prelome 11. a 12. storočia. Vtedy tu vznikla benediktínska pustovňa (spomínaná ako Gothal, božie domčeky), okolo ktorej postupne vyrástla osada. Prvá písomná zmienka o nej sa datuje do roku 1288. Ďalšia písomná zmienka týkajúca sa územia dnešnej Liptovskej Osady je z roku 1340, v listine Karola Róberta I., v ktorej určoval chotár Ružomberka až po pustovňu, nachádzajúcu sa na sútoku rieky Lúžňanky a Revúcej.[4]
Obec sa postupne vyvíjala tak, že roku 1649 tu bol postavený drevený kostol. Cirkevne patrila osada pod Ružomberok[5], ale v roku 1752 sa osamostatnila s filiálkami Revúce a Lúžna. V 18. storočí bola v Liptovskej Osade zriadená stála stanica cisársko-kráľovskej pošty s dostavníkovou dopravou, ktorá určila aj erb obce. V roku 1908 bola postavená úzkorozchodná železnica na trase Ružomberok – Liptovská Osada – Korytnica, miestnymi obyvateľmi prezývaná Korytnička. Jej trasu dnes kopíruje náučný cyklistický chodník – Cyklokorytnička (otvorená v lete 2016), vedúca z Ružomberka do Korytnice. V roku 1926 v obci vznikol zbor Cirkvi československej husitskej a bol postavený jediný kostol tejto cirkvi na území Slovenska. Počas 2. svetovej vojny tu bola zhodená prvá paradesantná skupina na Slovensku, kapitána Veličku. Obec sa zapájala do Slovenského národného povstania a v obci bolo veliteľstvo 6. taktickej skupiny, pod vedením kapitána (neskôr generála) Vesela.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa, jednoloďová baroková stavba s transeptom, pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1756-1762. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola spomínaného v roku 1646. Upravovaný bol v roku 1923, kedy bol zväčšený. V interiéri sa nachádza výmaľba od V. Droppu z roku 1943. Zariadenie je okrem lavíc novodobé.[6] Fasády kostola sú členené pilastrami, veža je ukončená barokovou helmicou s laternou.
- Kostol Cirkvi československej husitskej, jednoloďová modernistická stavba s prvkami neogotiky s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1928. Autorom stavby je olomoucký architekt Hubert Aust. Ide o jediný kostol tejto cirkvi na Slovensku. Táto stavba je dlhé roky nevyužívaná, pred rokom 1989 sa plánoval v objekte zriadiť sklad, kvôli ktorému bola zbúraná jedinečná drevená gotizujúca klenba.[7] V interiéri sa nachádza drevená empora nesená dvoma vyrezávanými stĺpmi. V súčasnosti je objekt prázdny a uvažuje sa o jeho ďalšom využití.[8] Fasáde dominuje kamenný neomietaný sokel. Fasáda je členená kamennými opornými piliermi. Štíhla prevýšená veža je ukončená atypickou ihlancovou helmicou.
- Súbor ľudových domov, ide o jednopodlažné troj či štvorpriestorové zrubové stavby na pôdoryse obdĺžnika so šindľovou či plechovou strechou z prelomu 19. a 20. storočia.[9] Strecha je riešená ako polovalbová či sedlová s podlomenicou. Štít býva niekedy ukončený kuklou.
- Liečebný ústav Hygea v kúpeľoch Korytnica, dvojpodlažná murovaná stavba s výrazným rizalitom s drevenými prvkami z obdobia okolo roku 1873.[10] Objekt bol upravovaný v roku 1953. V súčasnosti objekt chátra.
-
Kostol sv. Jána Krstiteľa -
-
Kostol Cirkvi československej husitskej -
Liečebný ústav Hygea v Korytnici
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]V obci bol v roku 2015 vybudovaný multifunkčný areál Gothal ponúkajúci ubytovanie, šport a relax. Ubytovanie je v apartmánoch a moderne zariadených tradičných chalupách. Na relax je určený vodný svet, v ktorom je okrem plávania dostupný aj wellness, sauny a masáže. Športu slúžia vonkajšie aj vnútorné ihriská.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa nachádza na významnom cestnom európskom ťahu E77. V pláne je výstavba rýchlostnej cesty R1, ktorá by mala obísť obec zo západu tunelom a odľahčiť tak centrum obce od medzinárodného tranzitu.
V minulosti viedla cez obec úzkorozchodná železničná trať Ružomberok – Korytnica, ktorá mala byť súčasťou spojenia až do Banskej Bystrice, ale v roku 1974 bola zrušená.
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Jozef Schubert (* 1904 – † 2000), vysokoškolský pedagóg
- Emil Rajčan (* 1937 – † 2010), vysokoškolský pedagóg
- Bohuslav Pernecký (* 1950), ilustrátor a architekt
- Emil Šípka, vysokoškolský pedagóg, genealóg, kronikár obce
Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]- Jozef Cehuľa (* 1898 – † 1986), básnik a skladateľ duchovných piesní
- Ján Kavan (* 1934 – † 2017), architekt, urbanista
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[11] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[12][13]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Šípka, E.: Kto je kto v Liptovskej Osade
- ↑ Hagovský, J. - Šípka, E.: Farnosť svätého Jána Krstiteľa v Liptovskej Osade
- ↑ Liptovská Osada - Kostol sv. Jána Krstiteľa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Liptovská Osada - husit. kostol [online]. Ohrozené kostoly. Dostupné online. Archivované 2015-02-02 z originálu.
- ↑ Liptovská Lúžna - Kostol Československej cirkvi husitskej [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Liptovská Osada
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálny web
- Ohrozenekostoly Archivované 2015-02-02 na Wayback Machine – profil kostola Cirkvi československej husitskej
- Gothal – turistické zariadenie