Ludrová
| Ludrová | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Ružomberok |
| Región | Liptov |
| Nadmorská výška | 560 m n. m. |
| Súradnice | 49°02′50″S 19°19′57″V / 49,0472°S 19,3326°V |
| Rozloha | 5,34 km² (534 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 981 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 183,71 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1376 |
| Starosta | Peter Slimák[3] (SMER-SD) |
| PSČ | 034 71 |
| ŠÚJ | 510823 |
| EČV (do r. 2022) | RK |
| Tel. predvoľba | +421-44 |
| Adresa obecného úradu |
Ludrová 239 |
| Telefón | +421 44 4352189 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Ludrová | |
| Webová stránka: ludrova.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Ludrová je obec na Slovensku v okrese Ružomberok.
Polohopis
Geografická poloha
Obec Ludrová sa nachádza v ústí Ludrovskej doliny približne 4 km východne od Ružomberka. Je situovaná v smere sever – juh. Obec je obklopená menšími masívmi Páncovej a Čerien, ktoré tvoria podhorie Nízkych Tatier. Obec je východiskom do Ludrovskej doliny, ktorá končí pod masívom Salatína, ktorý je najvyšším bodom oblasti a patri k najvyšším vrchom v okresu Ružomberok.
Obec Ludrová susedí s obcami Štiavnička, Liptovská Štiavnica a priamo s Ružomberkom (Bielym Potokom). Obec je obklopená mnohými poľami a políčkami, ktoré sa zarezávajú do okolitého terénu.
Prírodné podmienky
Obec Ludrová sa nachádza oblasti podhorského vegetačného stupňa, čo výrazne ovplyvnilo zloženie flóry a fauny. V chotári obce sa vyskytujú ihličnaté lesy (najčastejšie smreky a borovice), ktoré sa miešajú s porastom brezy, buku. Okrem lesných porastov sa tu nachádzajú aj početné lúky, ktoré slúžia ako pasienky. Na nich sa hodne vyskytujú porasty krov ako šípka obyčajná a trnka obyčajná. Na poliach v okolí obce sa darí zemiakom a obilninám.
Fauna pozostáva zo živočíchov typických pre podhorské a horské pásmo. Okrem nízkej zvery ako líška obyčajná, plch obyčajný, veverica karolínska sa tu vyskytujú početné skupiny vysokej zvery. Najpočetnejšími zástupcami sú jeleň obyčajný a srna hôrna, ktoré sa zvyknú pásť na pasienkoch spolu s hospodárskymi zvieratmi (ovcami a kravami) na podhorských lúkach. Zo šeliem bol zaznamenaný výskyt medveďa hnedého a rysa ostrovida. Z vtáctva tu má hodné zastúpenie sýkorka obyčajná, trasochvost biely, vrabec domový a početné kŕdle vrán. Dravé vtáky sú zastúpené v podobe pustovky obyčajnej, myšiaka hôrneho, hodne sa vyskytujú aj sovy, najmä sova obyčajná, vzácne aj výr skalný.
Z geologického hľadiska sa obec nachádza v pásme vnútorných západných Karpát. Geologické podložie má kryštalické jadro. V okolí obce sa nachádza niekoľko prameňov kyseliek, ktoré poznáme pod názvom medokýš. Činnosť oxidu uhličitého v minulosti je zrejmá aj v podobe bohatých ložísk travertínu, najmä v oblastí Čerien.
Vodné toky
Cez obec Ludrová preteká potok Ludrovčanka, ktorý sa v niektorej literatúre spomína pod názvom Štiavnický potok alebo Štiavničanka. Potok má charakter horskej bystriny, ktorý pramnení v Ludrovskej doline, neďaleko lokality Javorie. V minulosti tento potok vymedzoval východnú hranicu chotáru Ružomberka. Jeho dĺžka je cca 10 km. Ústí do Váhu neďaleko ružomberskej celulózky.
Symboly obce
Návrh súčasného erbu obce rešpektuje skutočnosť, že vznikla spojením dvoch odlišne sa vyvíjajúcich celkov (Zemianska Ludrová a Villa Ludrová).
Erb tvorí v červenom poli po zelenej pažiti doľava kráčajúca strieborná hus so zlatým zobákom a nohami. Nad ňou sa vznáša strieborná heraldická ruža so zelenými lístkami a zlatým semenníkom sprava vodorovne prestrelená zlatým šípom.
Hus v kombinácii s heraldickou ružou nepoužíva žiadna iná obec na Slovensku.
Dejiny
Prvá priama prísomná zmienka o obci pochádza z 9. júla 1376, kedy sa spomína v ktorej kráľ Ľudovít I. nariaďuje platiť obyvateľom obcí ležiacich v chotári mesta Ružomberok miestnu daň. Prvá nepriama zmienka však pochádza z zo 14. novembra 1340 z listiny uhorského kráľa Karola Roberta z Anjou, v ktorej udelil Ružomberku mestské výsady a ohraničil jeho chotár Štiavnickým potokom (Ludrovianka). Spomínaný potok bol aj hranicou medzi rozdelenou obcou. Na pravom brehu sa nachádzala obec Zemianska Ludrová, ktorá patrila zemianskemu rodu Tholtovcov, z ktorého pochádzal aj zakladateľ obce Rudolf (Rudlinus z Ludrovej a Štiavnice). Okrem iného sa spomínajú aj rody Rakovských a Štiavnických. Na ľavom brehu sa nachádza Villa Ludrová, ktorá bola na základe listiny uhorského kráľa Karola Roberta z Anjou súčasťou Ružomberka ako jedna z jeho ulíc (spolu s Bielym Potokom, Vlkolíncom a Černovou). K zjednoteniu oboch obcí dochádza v auguste roku 1953.
Politika
Obecné zastupiteľstvo
Obecné zastupiteľstvo pozostáva zo 7 poslancov, z toho jeden je zástupca starostu. V obci pôsobí aj kontrolór. Obecný úrad v Ludrovej vydáva miestny občasník Ludrovský hlásnik.
Obyvateľstvo
V Ludrovej žije 1000 obyvateľov (2013).
Kultúra a zaujímavosti
Občianske združenia
V obci už dlhodobo pôsobí OBECNÝ ŠPORTOVÝ KLUB LUDROVÁ (OŠK Ludrová). Pred niekoľkými rokmi vzniklo OZ Ludrovská Iniciatíva.
Stavby
Pamiatky
V katastrálnom území obce, v lokalite Kút, sa nachádza opevnený gotický kostol Všetkých svätých z 13. storočia so vzácnymi freskami z 15. storočia. Je súčasťou Liptovského múzea v Ružomberku.
- Kostol Všetkých svätých Ludrová – Kút
Presný časový údaj o vzniku kostola neexistuje, ale historici a reštaurátori jeho vznik datujú do druhej polovice 13. storočia. Nakoľko ide o staré patrocínium, a v danom objekte sú použité ešte románske a ranogotické architektonické prvky, mohol by sa datovať i do prvej polovice 13. storočia. Reštaurátorský prieskum pod vedením Ing. arch. Juraja Matáka zistil, že svätyňa bola postavená spolu so sakristiou. Táto sakrálna pamiatka reprezentuje tzv. kolonizačný typ kostola, čiže kostol s pravouhlým presbytériom štvorcového pôdorysu, obdĺžnikovou loďou a sakristiou pristavanou k svätyni z jej severnej strany. Najstaršie architektonické časti kostola sa nachádzajú vo svätyni, a to: štrbinové okno na východnej stene, južné okno s poloblúkovým ukončením a rebrá klenby, ktoré zaujmú svojou jednoduchosťou, klinovým profilom a absenciou akýchkoľvek sediel alebo podstavcov. K mladším častiam kostola patrí južná bočná loď a veža kostola na jeho západnej strane. Prestavba bola realizovaná v druhej polovici 15. storočia. Pôvodný západný vstup zamurovali a ako nový, hlavný, vstup do kostola slúžil neskorogotický sedlový portál. Veža bola zvýšená vďaka renesančnej úprave v 17. storočí, čo dosvedčuje i sgrafito na jej okrajoch. Kostol obkolesuje renesančný múr, ktorý bol neskôr v 19. storočí zastrešený šindľovou strieškou. Vstupná brána je postavená v klasicistickom štýle a na kovanej železnej bráne sa nachádzajú iniciály mien a priezvisk Mórica a Petronely Rakovských.
Pravidelné podujatia
V Ludrovej sa pravidelne koná "MEMORIÁL VIKTORA MOĆÁRYHO", ľudová zábava v krojoch - Gazdovská veselica. Ďalej sa konáva Trojkráľový výstup na Ostrô.
Hospodárstvo a infraštruktúra
Dôležité firmy
- Travertín s.r.o.
Osobnosti
- Ladislav Dutka – slovenský pedagóg a fyzik.
Médiá (foto, audio, dokumenty)
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
Zdroj
- B. MOČÁRY A KOL., Ludrová, Obecný úrad Ludrová; Ružomberok, 2002