Munczolik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Munczolik
vrch
Munczolik v strednej časti
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Žilinský kraj, Sliezske vojvodstvo
Okresy Námestovo, Powiat żywiecki
Obce Mútne, Jeleśnia
Pohorie Oravské Beskydy
Podcelok Pilsko
Povodia Biela Orava, Koszarawa
Nadmorská výška 1 356 m n. m.
Súradnice 49°32′00″S 19°17′48″V / 49,5334°S 19,2966°V / 49.5334; 19.2966
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po zelenej značke z Oravského Veselého
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Munczolik (poľ. Munczolik; 1 356 m n. m.[1]) je vrch v Oravských Beskydách. Leží nad obcou Mútne, približne 19 km severozápadne od Námestova a prechádza ním štátna hranica s Poľskom.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Pilsko.[3] Vrch leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Žilinského kraja a Sliezskeho vojvodstva. Zasahuje na územie okresu Námestovo a Powiatu żywieckeho a katastrálne územie obce Mútne a Jeleśnia.[4] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne ležiace Sihelné a Oravské Veselé, južne situované Mútne, severozápadne ležiaca Węgierska Górka a severovýchodne obec Korbielow.[2] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Munczolik je súčasťou hlavného hrebeňa medzi Pilskom (1 557 m n. m.) a Troma kopcami (1 216 m n. m.). Severným smerom susedí Hańców (1 205 m n. m.), západným Polanica (1 338 m n. m.) a Tri kopce, južným Minčol (1 273 m n. m.), Mechy (1 479 m n. m.) a Súšava (1 129 m n. m.) a východným Pilsko (1 557 m n. m.).[1] Hrebeňom vedie rozvodie Čierneho (na juhu) a Baltského mora (na severe); južné svahy odvodňuje Mútňanka a jej prítok Bystrý potok do Bielej Oravy, voda zo severnej časti odteká potokom Sopotnia Wielka do Koszarawy.[2] Vrcholom vedie značený hrebeňový chodník.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Súvislý, miestami riedky lesný porast vrcholovej časti a hrebeňa umožňuje len veľmi obmedzený rozhľad. Z lokalít s riedkou alebo nízkou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrchy Oravských, Kysuckých, Sliezskych a Žywieckych Beskýd, Malú Fatru, Oravskú Maguru a časť Nízkych Tatier.[5]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Orava – Beskyd Žywiecki. Edícia turistických máp. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-03-07]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-03-07]. Dostupné online.
  4. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-03-07]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-03-07]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]