Ophiophagus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kobra kráľovská
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Ophiophagus hannah
Cantor, 1836

     Výskyt kobry kráľovskej v Ázii
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ophiophagus (po slovensky kobra alebo okuliarnik, v preklade „požierač hadov“) je rod hada z čeľade koralovcovité (Elapidae), ktorý sa staršie zaraďoval pod rod Naja. Jeho jediným druhom je kobra kráľovská alebo okuliarnik kráľovský (lat. Ophiophagus hannah), ktorý žije v oblastiach južnej a juhovýchodnej Ázie. Ide zrejme o najdlhšieho jedovatého hada na svete s bežnou dĺžkou 2 – 4,5 m, maximálnou okolo 6 m. Sfarbenie má rôzne od takmer čiernej, šedej, tmavo zelenej až svetlo zelenej, v závislosti od lokality, brucho je vždy svetlejšie. Kobra kráľovská disponuje prudkým jedom, ktorého má veľké množstvo. Špecializuje sa na lov iných hadov, ale výnimkou nie je ani kanibalizmus.

Je to jediný had, ktorý stavia hniezdo. Samica je gravidná 50 – 59 dní a ako vajcorodý druh kladie najčastejšie 14 – 43 vajec. Za 51 – 100 dní inkubácie sa liahnu mláďatá o veľkosti 48 – 65 cm. Sú úplne nezávislé a čoskoro sa vydávajú sama loviť potravu. Podobne ako iné kobry alebo mamby aj kobra kráľovská na obranu dvíha prednú časť tela, zastrašuje protivníka roztiahnutým krčným golierom (kapucou), nafukuje telo a hlasno syčí. Napriek svojej hrôzostrašnej povesti sa ľuďom rada a celkom úspešne vyhýba, ale ak je vyprovokovaná k útoku, dokáže zasiahnuť cieľ na dlhé vzdialenosti a aj vysoko nad zemou. Keď uštipne, často zostane zahryznutá a tzv. žuvaním vstrekne do obete veľké množstvo jedu. Pravdepodobnosť intoxikácie je tak síce vysoká, ale letalita napriek očakávaniam nižšia.

Kobra kráľovská má významné postavenie v mytológii a ľudových tradíciách Indie, Bangladéša, Srí Lanky a Mjanmarska.[2] Indovia považujú kobru kráľovskú za národného plaza svojej krajiny a je tu tiež chránená.[3][4][5] Medzinárodný zväz ochrany prírody (IUCN) považuje druh za zraniteľný, najmä preto, že prichádza o životné prostredie, kvôli čomu je dnes v niektorých oblastiach veľmi vzácny.

Taxonómia a nomenklatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý vedecký opis kobry kráľovskej pochádza z pera dánskeho lekára a zoológa Theodora Edwarda Cantora, z roku 1836, ktorý ju uviedol pod binomickým menom Hamadryas hannah = odvodené od mena nymf v gréckej mytológii, obývajúcich stromy (kobra kráľovská je čiastočne stromová).[6][7][8][9] V roku 1864 ju nemecko-britský zoológ Albert Günther umiestnil do rodu Ophiophagus = „požierač hadov“, pretože sa špecializuje na lov hadov.[10][11] Vedecký názov Ophiophagus hannah, pod akým je známa dnes, bol predstavený v roku 1945 a stál za ním americký herpetológ Charles Mitchill Bogert, ktorý prvý usúdil, že sa tento druh výrazne líši od kobier z rodu Naja.[12]

Kobra kráľovská je jediným druhom monotypického rodu Ophiophagus. Čo sa príbuzenských vzťahov týka, podľa genetických štúdií má druh najbližšie k bungarom (Bungarus), hadom z rodu Elapsoidea a mambám.[13][14][15]

Podľa výskumu publikovaného v roku 2021 existujú zrejme štyri nezávisle sa vyvíjajúce, geograficky oddelené línie kobry kráľovskej, ktoré sa od seba významne líšia ako fyzicky (napr. sfarbením – výrazné vs. sotva rozoznateľné prúžky na tele, alebo zrejme aj toxicitou), tak behaviorálne (niektoré samice hniezda strážia, iné po nakladení vajec hniezda opúšťajú), ale aj geneticky (podľa analýz DNA). Systematické delenie rovnako ako navrhnuté vedecké názvy musia byť ešte schválené, ak budú, Medzinárodnou komisiou pre zoologickú nomenklatúru.[16]

Podľa štúdie sa na základe regionálneho výskytu kobra kráľovská delí na:

Rozdelenie môže pomôcť lepšie hadom porozumieť a chrániť ich populáciu, ale tiež vyvinúť účinnejšie antidotum na konkrétny, špecifickejší jed hadov.[16]

Výskyt a biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Dobre maskovaná kobra kráľovská vo svojom prirodzenom prostredí v Thajsku

Kobra kráľovská žije v južnej a juhovýchodnej Ázii, kde obýva lokality do nadmorskej výšky až 2 000 m (rekordom je 2 135 m). Oblasť výskytu zahŕňa územie Bangladéša, Bhutánu, Bruneja, Číny, Hongkongu, Indie, Indonézie, Kambodže, Laosu, východnej a západnej Malajzie, Mjanmarska, Nepálu, Filipín, Singapúru, Thajska (tu zaznamenaná vo všetkých regiónoch a stále hojná) a Vietnamu.[17][18][19][20] Možno prenikla aj do Pakistanu.[20]

Obľúbeným až kľúčovým stanovišťom sú husté pralesy, ale pokiaľ nemá na výber, dokáže sa do určitej miery prispôsobiť. V takom prípade ju možno nájsť v otvorených lesoch, mangrovoch alebo v poľnohospodárskych oblastiach (napr. na plantážach palmy olejnej alebo čajovníka). Nepohrdne ani horskými oblasťami Indie. Rada sa zdržuje blízko vody a vie dobre plávať – jedinci žijúci blízko civilizácie majú v obľube aj rôzne stokové siete (kanalizácie) alebo priepustky. Dokáže tiež obratne liezť po stromoch, kam vylieza za potravou alebo sa tu vystavuje slnku a vyhrieva sa. Aktívna je spravidla za denného svetla, ale činná môže byť miestami aj v noci. Domovský okrsok jednej kobry môže mať rozsah až 6,3 km². Vyznačuje sa teda nízkou populačnou hustotou, ale nie je zrejmé, či prirodzene, alebo následkom znižujúcej sa divokej populácie.[17][20][21][22]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Kobra kráľovská s výraznými svetlými pruhmi na chrbte

Kobra kráľovská je považovaná nielen za najdlhšiu kobru, ale aj za najdlhšieho jedovatého hada sveta. Dorastá dĺžky zrejme až 5,85 m,[19][20][22][23][24] podľa Guinnessovej knihy rekordov (2008) dosiahol najväčší zaznamenaný exemplár odchytený v roku 1937 v Negeri Sembilan a následne chovaný v zajatí dĺžky 5,71 m,[25] biológ Jiří Felix vo svojej publikácii uvádza doložené maximum 5,60 m,[26] ale dá sa predpokladať, že najstarší jedinci dosiahnu cez šesť metrov.[27][28] Vážiť môže kobra aj 20 kg.[29][30][31] Niektoré východné spravodajské weby hovoria o kobrách veľkých až 7 m a ťažkých 30 kg,[32][33] ale pravdepodobne ide o značne nadsadené odhady.

Kobry kráľovské obyčajne merajú 2 – 4,5 m a dosahujú hmotnosť 3 – 12 kg. Pomerne výrazný je pohlavný dimorfizmus. Všeobecne platí, že do väčších rozmerov rastú samci; tí sú v priemere veľkí 3 – 4 m a vážia obvykle do 10 kg, zatiaľ čo samice 2,25 – 2,75 m a vážia väčšinou do 5 kg.[18][20][34][35][36] V Isán na východe Thajska, na základe dát z cekom 31 odchytených hadov medzi rokmi 2013 až 2018 (24 samcov, 7 samíc), samce rastú do dĺžky 2,08–3,71 m a hmotnosti 1,92 – 8,44 kg, samice 1,95 – 2,54 m a 1,43 kg – 3,60 kg.[37] V Západnom Gháte v južnej Indii bolo medzi rokmi 2005 až 2009 odchytených 106 jedincov (79 samcov, 27 samíc). Samce dosahovali priemernú dĺžku 3,5 m a hmotnosť 4,5 kg, samice merali priemerne 2,5 m a vážili 3,4 kg. Žiadny had nepresiahol dĺžkou 4 m a hmotnosťou 10 kg.[35]

Detail hlavy
Lebka kobry kráľovskej

Kobra kráľovská dokáže zdvihnúť jednu tretinu tela do výšky až 1,8 metra a hľadieť tak človeku priamo do tváre. Aj v takej pozícii je veľmi agilná.[36][38] Hlava dospelého hada môže byť pomerne masívna, to isté golier (výstražne nafúknutý krk). Telo kobry je olivovo zelené s priečnymi pruhmi, spodná časť má svetlé sfarbenie. Odtieň farieb sa môže líšiť v závislosti od toho, kde konkrétny jedinec žije (resp. v akom prostredí; hady v hustých lesoch budú tmavšie, a tie, ktoré žijú v otvorenej krajine, budú svetlejšie). Mladí jedinci sú čierni s výraznými bielymi alebo žltými priečnymi pruhmi. S vekom táto príznačná kresba bledne a môže aj úplne zmiznúť.[21][36][39]

Kobra kráľovská má proteroglyfný chrup, čo znamená, že má dva krátke, asi 12 – 15 mm dlhé a pevné (nesklopné) jedové zuby umiestnené v prednej časti papule. Pokiaľ sa bráni pred nebezpečenstvom, uštipne súpera opakovane. Spôsob, akým sa kobra kráľovská zahryzne do obete – tzn. dlhšie trvajúci zákus a expresia jedu „žuvaním“, zvyšuje pravdepodobnosť intoxikácie.[24][36][40]

Jed a útočnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V jedových vakoch kobry kráľovskej sa nachádza veľké množstvo veľmi silného jedu, ktorý dokáže zabiť človeka aj v priebehu niekoľkých desiatok minút. Zvládla za pomerne krátku dobu (počas troch až štyroch hodín) zabiť aj dospelého slona, ktorého uhryzla do chobotu.[41]

Kobra kráľovská má k dispozícii veľmi silný jed, ktorým dokázala zabiť aj dospelého slona

Jed kobry kráľovskej obsahuje najmenej 14 rôznych zlúčenín (proteínov).[42] Tvorí sa v páre postorbitálnych jedových žliaz (jedna na každej strane za okom) a skladá sa z cytotoxínov, neurotoxínov a kardiotoxínov, spôsobuje teda paralýzu nervového systému, čo vedie k silnej bolesti, rozmazanému videniu, závratom, ospalosti a nakoniec k celkovému ochrnutiu.[43][44] Za nadmernú hypolokomociu (nehybnosť) a hyperalgéziu (zvýšené vnímanie bolesti) je zodpovedný proteín zvaný ohanín.[44] Pri vedomí človek nie je schopný motorickej odpovede ani reakcie na fyzickú bolesť, u pacientov je preto dôležitá adekvátna analgézia.[45] Zjavný je tiež opuch, ktorý sa môže rozliezť po celej končatine. Pokiaľ je intoxikácia závažná, nasleduje kardiovaskulárny kolaps a obeť upadá do kómy. Smrť nastáva obvykle zástavou dychu v dôsledku respiračného zlyhania. K úmrtiu môže dôjsť do 20 – 30 minút,[46][47] za 6 hodín,[41] alebo tiež až za 12 hodín[40]. V niektorých prípadoch môže dôjsť k úmrtiu aj v priebehu niekoľkých málo minút.[40][41][48]

Jediným uštipnutím dokáže vylúčiť 350 – 500 mg[18][24][49] alebo 420 mg[18][50] suchého jedu (pričom maximum odobraného jedu bolo 900 mg[40] alebo dokonca 1 000 mg sušiny[51]), a sila jedu vyjadrená hodnotou LD50 (polovičná smrteľná dávka u myší) sa pohybuje od 0,12 do 3,50 mg/kg,[24][46] v závislosti od toho, ako bol jed vpravený do tela zvieraťa. Na neutralizáciu jedu môže byť potrebných 15 – 20,[40] 33[45] alebo dokonca až 115 (1 150 ml)[40] ampuliek antidota (protijedu). Napriek variabilite druhu existuje na celom svete iba jeden druhovo špecifický protijed, ktorý sa vyrába v Thajsku s využitím jedu pochádzajúceho z pôvodných thajských kobier kráľovských.[16][52] Ak nie je dostupný typický protijed, podáva sa antisérum proti hadom z rodu Naja, Acanthophis, Notechis alebo Hydrophis.[40]

Z celkom 35 popísaných prípadov uštipnutia došlo k intoxikácii v 33, iba u dvoch neboli príznaky žiadne.[40] Pravdepodobnosť, že pri uštipnutí vpraví do obete jed, je teda vyššia ako 80%.[18] Rozhodujúce je ale množstvo vstreknutého jedu, preto oddelenie klinickej toxinológie Adelaidskej univerzity uvádza, že uštipnutie je smrteľné iba v 50 – 60 % medicínsky neošetrených prípadov.[18] Avšak geografické variácie kobry kráľovskej naznačujú rozdiely v zložení jedu,[16][52] takže v niektorých prípadoch, v závislosti od lokality, může být letalita takmer stopercentná.[40] Sú známe aj situácie, keď jed nevypustila vôbec. K pomerne málo úmrtiam dochádza aj preto, že kobra nie je príliš agresívna, ale ani hojná. Všeobecne má kobra kráľovská mierny temperament; napriek častému výskytu v narušených a zastavaných oblastiach sa ľuďom rada a celkom úspešne vyhýba. Nebezpečná je hlavne v období rozmnožovania, keď bráni svoje hniezdo.[18][20][40][41]

Mláďatá majú rovnaké jedové žľazy ako dospelí jedinci, takže sú nebezpečné už od narodenia. Okrem toho bývajú ostražitejšie, a teda aj agresívnejšie, keď sú vyrušené.[36]

V jede kobry kráľovskej sa nachádzajú zložky, ktoré vykazujú silnú protinádorovú aktivitu a mohli by tak byť účinné pri liečbe rôznych typov rakoviny.[53]

Posmrtné uštipnutie[upraviť | upraviť zdroj]

Kobra kráľovská u človeka

Hady, podobne ako mnohé iné plazy a obojživelníky, si po smrti zachovávajú určité reflexy, takže aj úplne odrezaná hlava hada, oddelená od tela, reaguje určitý čas (asi do 45[54] alebo maximálne 50 minút[26], no možno údajne aj niekoľko hodín[54]) svojimi svalmi, najmä tými, ktoré sú zodpovedné za pohyb jedových zubov.[26][54] V roku 2014 na posmrtné uštipnutie zomrel čínsky kuchár, keď pripravoval kobriu polievku, a siahol potom na uťatú hlavu hada, ktorá ho do ruky uhryzla a vypustila aj jed, hoci ležala asi 20 minút bokom.[55][56]

Imunita voči jedu[upraviť | upraviť zdroj]

Žiadne zviera nie je stopercentne odolné voči hadiemu jedu, no dokonca ani samotné jedovaté hady nie sú absolútne imúnne voči vlastnému jedu, hoci ich odolnosť je veľká. Veľmi odolné sú napríklad malé šelmy mungovité (Herpestidae), jedni z možných nepriateľov kobier.[26][57][58] Prirodzene tiež človek nie je voči hadiemu jedu imúnny a nemôže takúto imunitu získať, ani keď ho had uštipne niekoľkokrát. Takýto človek síce môže byť odolnejší, ale ak je vystavený väčšiemu množstvu jedu, zachráni ho len okamžitá lekárska starostlivosť alebo skôr protijed. Avšak miera odolnosti či citlivosti na hadí jed sa líši takmer človek od človeka.[26][40][59]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Kobra kráľovská s uloveným hadom, pytónom mriežkovaným

Špecializuje sa na lov iných (i jedovatých) hadov, ako vypovedá jej rodové meno Ophiophagus, ktoré znamená „požierač hadov“.[20][22][34] Jej hlavnou potravou sú najmä užovky, pytóny, kobry i menší príslušníci jej druhu (kanibalizmus). Príležitostne loví tiež jaštěry, jašterice, hlodavce a vtáky.[20][22][26][34][60] Hľadaním potravy sa zaoberá najmenej 37 minút a maximálne 7 hodín denne (priemerne 3,5 hod./deň), ale vďaka svojmu pomalému metabolizmu nemusí kobra prijímať potravu aj niekoľko mesiacov.[34]

Kobra kráľovská na rozdiel od niektorých iných hadov svoju obeť nepúšťa, čo zodpovedá charakteru koristi; živia sa najmä hady, na ktoré pôsobí jed oveľa pomalšie, než napríklad na cicavce alebo vtáky. Ak by svoju obvyklú korisť zo zovretia oslobodila, mohla by ju potom stratiť z dohľadu. Zabité žviera prehĺta od hlavy. Má pružné čeľuste a dokáže preto prehltnúť korisť oveľa väčšiu, než je jej hlava. Čeľuste sú spojené pružnými väzmi umožňujúcimi extrémne roztvorenie; dolná čeľusť sa môže pohybovať nezávisle na hornej. Než had potravu prehltne, silný jed, ktorý do obete vypustí, korisť už sčasti natrávi.[26]

Kobra vypládzajúca svoj rozoklaný jazyk

Podobne ako ostatné hady aj kobra kráľovská „získava informácie“ pomocou svojho rozoklaného jazyka, ktorým zachytáva pachové častice a tie prenáša do Jacobsonovho orgánu, ktorý má uložený v hlave. Ďalej využije svoje veľké čierne oči s priehľadnými zrastenými viečkami, vďaka ktorým nemusí žmurkať, čo je pri love praktické. Vnímať však môže aj vibrácie. Pozorovania naznačujú, že je schopná zaznamenať prítomnosť koristi vzdialenej aj 100 metrov od nej.[34][36] Strnulú (nepohybujúcu sa) korisť však okom neuvidí, ani keď je veľmi blízko. Oko hada nedokáže zaostriť na predmety, ako to poznáme u cicavcov alebo u vtákov, a je všeobecne krátkozraký.[26]

Niekedy kobra preceňuje svoju silu a sama sa stáva obeťou. Je známy prípad, ako dospelá kobra kráľovská bola premožená a uškrtená potenciálnou korisťou, pytónom mriežkovaným.[20]

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Samce so samicou možno uvidieť iba v období párenia, no napriek tomu sa často pária s rovnakým jedincom (tzv. sezónna monogamia).[20] Počas obdobia rozmnožovania sa samec a samica zdržiavajú spolu.

Kobra kráľovská vykukujúca z dutiny stromu

Samica je gravidná 50 až 59 dní.[19] Kladie v období od apríla do júna (v Thajsku od januára do mája) asi 12 až 51 vajec[19] (v prírode najčastejšie 14 – 43,[22][27] v zajatí až 56[22]). Vajcia majú šírku 23 až 33 mm, na dĺžku 31 až 73 mm a vážia 18,4 až 40 g.[19] Naklásť ich môže do nadzemného dvojkomorového hniezda, ktoré si sama stavia. Kobra kráľovská je jediným hadom, ktorý si buduje hniezdo.[22] Väčšina hniezd sa nachádza v blízkosti kmeňa stromu a sú postavené z hromady steliva a rôznych organických materiálov; stred môže byť vysoký 55 cm, základňa široká 140 cm. Kobra nenosí materiál v čeľustiach, ale v slučke v prednej časti tela. Samice (a prípadne aj samec) zvyčajne zostáva na vrchole hniezda počas celej inkubačnej doby, 51 až 100 dní, a pozorne stráži vajíčka.[19][26][61] V tomto období môže byť kobra agresívnejšia. Boli však pozorované kobry z juhozápadnej Indie, ktoré hniezda po znesení vajíčok opúšťajú, takže ich nestrážia. Niektoré aspekty správania sa teda môžu líšiť v závislosti od regiónu, dôsledkom toho, kde a v akom prostredí hady žijú.[16]

Mladý jedinec

Dĺžku inkubácie ovplyvňuje okolité prostredie. Teplota v hniezde zvyčajne kolíše medzi 26 a 29,5 °C; napr. pri 28 °C sa hady vyliahnu za 70 dní. Relatívna vlhkosť v hniezde je približne 80 – 97%.[22] Úspešnosť liahnutia je vysoká, až 98%.[22] Vyliahnuté mláďatá majú dĺžku okolo 48 až 65 cm, hrúbku tela cca 1,25 cm a hmotnosť 12,2 až 24 g. Sú úplne samostatné a už za 10 dní, po prvom vyzleku, aktívne vyhľadávajú potravu.[19] V zajatí sa rozmnožujú vo veku 5 – 6 rokov, divoko žijúce hady pravdepodobne ešte neskôr. Vo voľnej prírode sa kobra dožíva okolo 20, výnimočne aj 30 rokov. Ako aj iní hady pravidelne obmieňa svoju kožu, rovnako ako očné viečka, zuby či špičku jazyka. V mladosti sa kobra vyzlieka čo každý mesiac, v dospelosti asi 4 – 6-krát za rok.[17][19][21][22][27][36]

Prirodzení nepriatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Kobra kráľovská stojí na vrchole potravinového reťazca a má len minimum nepriateľov.[37] Skôr mladých jedincov sa môže zmocniť mungo (Herpestidae), ktorý je veľmi odolný voči hadiemu jedu, ale zameriava sa hlavne na kobry indické a iné menšie hady.[26] Ostatní jedovatí hady nedokážu kráľovskú kobru ohroziť, lebo tá je voči ich jedu prakticky (z veľkej časti) imúnna. Avšak pytóny sa niekedy dokážu útoku kobry ubrániť a udusiť ju.[20][62][63]

Vzťahy s človekom[upraviť | upraviť zdroj]

Človek s kobrou kráľovskou

Kobra kráľovská disponuje prudkým jedom, ktorého má veľké množstvo, ale napriek tomu nepatrí medzi tzv. veľkú štvorku najnebezpečnejších indických hadov (Naja naja, Daboia russelli, Echis carinatus, Bungarus caeruleus). Nie je totiž príliš hojná, v prípade nebezpečenstva preferuje útek a nie vždy vypustí jed. Každoročne je však zaznamenaných niekoľko uštipnutí. Do kontaktu s ľuďmi sa dostáva najčastejšie tak, že prenasleduje iné hady, ktorí v blízkosti ľudských obydlí vyhľadávajú krysy, potkany a iné hlodavce.

Kobra kráľovská na známke Indie z roku 2003

Kobra kráľovská je obľúbeným hadom pre krotitelia hadov spolu s kobrou indickou. Hoci nie je úplne hluchá, zvuk flauty nepočuje, ale reaguje na jej pohyby.[64] Niektorí indovia veria, že obraz toho, ktorý zabije kobru kráľovskú, zostane v očiach zaznamenaný. Keď potom mŕtveho hada objaví jeho partner, môže podľa tohto obrazu nájsť jeho vraha a pomstiť sa. Preto bývajú u zabitých hadov hlavy znetvorené či spálené.

Kobry kráľovské sú zásluhou svojej veľkosti a reputácie populárnymi chovancami zoologických záhrad.[21] Na Slovensku ju nenájdeme v žiadnej zoo, ale v Česku áno, a síce v Zoo Dvorec (Borovany) a Zoo Plzeň (Plzeň).[65]

Hrozby a ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Mŕtva kobra kráľovská na ceste

Kobra kráľovská sa podľa noriem IUCN počíta medzi zraniteľné druhy, v dôsledku ničenia jej prirodzeného prostredia (aj keď dokáže žiť v rôznych biotopoch, prieskum v severozápadnej Indii dokazuje, že kľúčovým životným prostredím sú nedotknuté lesy) a tiež kvôli dopytu po jej mäse a koži. Využívajú sa tiež na výrobu „liečebných“ prostriedkov v orientálnej medicíne. Za ďalšiu hrozbu, ale menšiu alebo možno podceňovanú, možno považovať automobilovú dopravu: občas odborníci narazia na kobry zabité na cestách.[17][20][22]

V Indii sa populácia hadov znížila o 30 % počas 75 rokov najmä kvôli odlesňovaniu. Vo Vietname sa populácia kobry znížila o 80 % iba za 10 rokov a v Číne za podobne krátku dobu zmizla odhadom až polovica populácie. V ďalších lokalitách, ako napr. v Nepále, Mjanmarsku, Malajzii a lokálne aj v Singapure je dnes tiež veľmi vzácna.[17][20][22]

Kvôli hrozbám a miznúcej populácii je kobra kráľovská chránená v Číne, Vietname a Indii. Uvedená je v dohovore CITES v prílohe II (Čína, Vietnam), v Indii spadá pod zákon číslo 53. z roku 1972 a za zabitie hada môže byť vinník potrestaný odňatím slobody až na šesť rokov.[17][20][22][66] Na Filipínach sú kobry kráľovské zaradené na zoznam ohrozených druhov. Je tu zakázané zabíjanie, obchod a konzumácia hadov s určitými výnimkami (ako je domorodý lov pre obživu alebo ak kobra ohrozuje ľudský život) s maximálnym trestom odňatia slobody na dva roky a pokutou 20 000 .[67][68][69]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2011.9. Prístup 14. mája 2022
  2. MINTON, S.A. Jr.; MINTON, M.R.. Venomous reptiles. New York : Charles Scribner's Sons, 1980. ISBN 978-0684166261. (po anglicky)
  3. King Cobra - National Reptile of India [online]. National Symbols Of India (www.indiamapped.com), [cit. 2023-11-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. APARNA, Menon. Significant symbols. The Hindu (THG Publishing Private Limited), 2011-08-08. Dostupné online [cit. 2023-11-25]. ISSN 0971-751X. (po anglicky)
  5. The National Reptile- King Cobra [online]. Mintage World, 2019-08-21, [cit. 2023-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. CANTOR, T. E.. Asiatic Researches. [s.l.] : Calcutta, 1836. Dostupné online. Kapitola Sketch of an undescribed hooded serpent, with fangs and maxillar teeth, s. 87–93. (po anglicky)
  7. RAFFERTY, John P.. King cobra: Venomous Reptile, Habitat & Diet [online]. Encyclopædia Britannica Online, 2023-11-07, [cit. 2023-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. UETZ, Peter; HALLERMANN, Jakob. Ophiophagus hannah [online]. The Reptile Database, [cit. 2023-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ASTMA, Aaron J.. Hamadryades - Malian Dryad Nymphs of Greek Mythology [online]. Theoi Project, [cit. 2023-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. GUNTHER, Albert C. L. G.. The Reptiles Of British India. London : Ray Society, 1864. Dostupné online. S. 340–342. (po anglicky)
  11. O'SHEA, M.. Venomous Snakes of the World. New Jersey, USA : Princeton University Press, 2005. ISBN 978-0-691-12436-0. S. 96–97. (po anglicky)
  12. BOGERT, C. M.. Hamadryas Preoccupied for the King Cobra. Copeia, 1945-03-31, roč. 1945, čís. 1, s. 47. Dostupné online [cit. 2023-11-23]. DOI10.2307/1438180. (po anglicky)
  13. SLOWINSKI, Joseph B.; KEOGH, J.Scott. Phylogenetic Relationships of Elapid Snakes Based on Cytochrome b mtDNA Sequences. Molecular Phylogenetics and Evolution, 2000-04, roč. 15, čís. 1, s. 157–164. Dostupné online [cit. 2023-11-23]. DOI10.1006/mpev.1999.0725. (po anglicky)
  14. WÜSTER, Wolfgang; CROOKES, Steven; INEICH, Ivan. The phylogeny of cobras inferred from mitochondrial DNA sequences: Evolution of venom spitting and the phylogeography of the African spitting cobras (Serpentes: Elapidae: Naja nigricollis complex). Molecular Phylogenetics and Evolution, 2007-11, roč. 45, čís. 2, s. 437–453. Dostupné online [cit. 2023-11-23]. DOI10.1016/j.ympev.2007.07.021. (po anglicky)
  15. FIGUEROA, Alex; MCKELVY, Alexander D.; GRISMER, L. Lee. A Species-Level Phylogeny of Extant Snakes with Description of a New Colubrid Subfamily and Genus. PLOS ONE, 2016-09-07, roč. 11, čís. 9, s. e0161070. Dostupné online [cit. 2023-11-23]. ISSN 1932-6203. DOI10.1371/journal.pone.0161070. (po anglicky)
  16. a b c d e GOWRI SHANKAR, P.; SWAMY, Priyanka; WILLIAMS, Rhiannon C.. King or royal family? Testing for species boundaries in the King Cobra, Ophiophagus hannah (Cantor, 1836), using morphology and multilocus DNA analyses. Molecular Phylogenetics and Evolution, 2021-12, roč. 165, s. 107300. Dostupné online [cit. 2023-11-23]. DOI10.1016/j.ympev.2021.107300. (po anglicky)
  17. a b c d e f STUART, B.; WOGAN, G.; GRISMER, L.. King Cobra: Ophiophagus hannah [online]. The IUCN Red List of Threatened Species, 2011, [cit. 2023-11-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. a b c d e f g WCH Clinical Toxinology Resources: Ophiophagus hannah [online]. Toxinology, WCH (The University of Adelaide), [cit. 2023-11-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. a b c d e f g h CHANHOME, Lawan; COX, Merel Jack; VASARUCHAPONG, Taksa. Characterization of venomous snakes of Thailand. Asian Biomedicine, 2011-06-01, roč. 5, čís. 3, s. 311–328. Dostupné online [cit. 2023-11-23]. ISSN 1905-7415. DOI10.5372/1905-7415.0503.043. (po anglicky)
  20. a b c d e f g h i j k l m n LIM, K.; LEONG, T.; LIM, Francis L. K.. The King Cobra, Ophiophagus hannah (Cantor) in Singapore (Reptilia: Squamata: Elapidae). [online]. National University of Singapore, 2011, [cit. 2023-11-23]. S. 143–156. Dostupné online. (po anglicky)
  21. a b c d YOUNG, Diana. Ophiophagus hannah (Hamadryad, King Cobra) [online]. Animal Diversity Web (University of Michigan), 1999, [cit. 2023-11-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. a b c d e f g h i j k l m DOLIA, Jignasu. Nesting Ecology and Conservation of King Cobras in the Himalayan State of Uttarakhand, India [online]. Rufford Foundation, 2020, [cit. 2023-11-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. Native Animals: Ophiophagus hannah, King Cobra [online]. Malaysia Biodiversity Information System (MyBIS), [cit. 2023-11-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. a b c d LD50 of venomous snakes [online]. Easy Snake Identification | snakeDB.org, [cit. 2023-11-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  25. Guinness world records 2008. New York, N.Y. : Bantam Books. ISBN 978-0-553-58995-5. S. 64. (po anglicky)
  26. a b c d e f g h i j FELIX, Jiří. Hadi. 1. vyd. Zväzok 3. Praha : Státní zemědělské nakladatelství (SZN), 1978. (Zvířata celého světa.) S. 25, 36, 81–82, 53–62, 94, 101, 103, 106. (po česky)
  27. a b c Hrima, V.L. & Hriatzuala, V.L. & Fanai, Zodinliana & Lalronunga, Samuel & Lalrinchhana, Cc & Siama, Zothan & Lalremsiama, H.T.. (2014). Nesting ecology of the King Cobra, Ophiophagus hannah, (Reptilia: Squamata: Elapidae) in Aizawl District, Mizoram, India. Dostupné online. (po anglicky)
  28. STIN. Krabi: Frau entdeckt 6m lange Königskobra und ruft nach 2 Tagen den Rettungsteam [online]. Schönes Thailand – Infos & News, 2020-02-27, [cit. 2023-11-23]. Dostupné online. (po nemecky)
  29. KOPP, Megan. Cobras. Mankato, Minnesota : Capstone Press, 2011. ISBN 978-1-4296-5430-2. S. 9. (po anglicky)
  30. Huge king cobra caught in Krabi [online]. Thailand News, 2019-02-07, [cit. 2023-11-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  31. King Cobra Snakes - Facts, Pictures & Habitat Information [online]. Animal Corner, [cit. 2023-11-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  32. Đột nhập lãnh địa loài hổ mang chúa khổng lồ nặng... 30 kg [online]. danviet.vn, [cit. 2023-11-23]. Dostupné online. (po vietnamsky)
  33. TIN TỨC. Xác minh thông tin cặp rắn hổ 60 kg được bắt ở núi Cấm [online]. tayninh.tintuc.vn, 2019-05-14, [cit. 2023-11-23]. Dostupné online. Archivované 2019-07-19 z originálu. (po vietnamsky)
  34. a b c d e Bhaisare, Dhiraj & Ramanuj, V.P. & Shankar, Pogiri & Shankar, M. & Goode, Matt & Whitaker, Romulus. Observations on a wild King Cobra (Ophiophagus hannah), with emphasis on foraging and diet.. IRCF Reptiles and Amphibians Conservation and Natural History. 2010, roč. 17. s. 95–102. Dostupné online. (po anglicky)
  35. a b Shankar, Pogiri & Ganesh, S.R. & Whitaker, Romulus & Prasanth, P.. King Cobra Ophiophagus hannah (Cantor, 1836) encounters in human-modified rainforests of the Western Ghats, India. Hamadryad. 2013, roč. 36, čís. 2, s. 62–68. Dostupné online. (po anglicky)
  36. a b c d e f g King Cobra - Ophiophagus hannah [online]. www.angelfire.com, [cit. 2023-11-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  37. a b MARSHALL, Benjamin M.; STRINE, Colin T.; JONES, Max D.. Hits Close to Home: Repeated Persecution of King Cobras ( Ophiophagus hannah ) in Northeastern Thailand. Tropical Conservation Science, 2018-01, roč. 11, s. 194008291881840. Dostupné online [cit. 2023-11-23]. ISSN 1940-0829. DOI10.1177/1940082918818401. (po anglicky)
  38. King cobra, facts and photos [online]. Animals: National Geographic Society, 2010-09-10, [cit. 2023-11-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  39. MALCOLM, A. Smith. The Fauna Of British India,reptilia And Amphibia.vol-iii -serpentes. London : Taylor and Francis, 1943. Dostupné online. S. 436–438. (po anglicky)
  40. a b c d e f g h i j k VALENTA, Jiří. Jedovatí hadi: Intoxikace, terapie. 1. vyd. Praha : Galén, 2008. ISBN 978-80-7262-473-7. S. 136–139. (po česky)
  41. a b c d KŮRKA, Antonín; PFLEGER, Václav. Jedovatí živočichové. Praha : Academia, Československá akademie věd (ČSAV), 1984. Kapitola Kobra královká (Ophiophagus hannah), s. 124–125. (po česky)
  42. DANPAIBOON, Witchuda; REAMTONG, Onrapak; SOOKRUNG, Nitat. Ophiophagus hannah Venom: Proteome, Components Bound by Naja kaouthia Antivenin and Neutralization by N. kaouthia Neurotoxin-Specific Human ScFv. Toxins, 2014-05-13, roč. 6, čís. 5, s. 1526–1558. Dostupné online [cit. 2023-11-23]. ISSN 2072-6651. DOI10.3390/toxins6051526. (po anglicky)
  43. VONK, Freek J.; CASEWELL, Nicholas R.; HENKEL, Christiaan V.. The king cobra genome reveals dynamic gene evolution and adaptation in the snake venom system. Proceedings of the National Academy of Sciences, 2013-12-17, roč. 110, čís. 51, s. 20651–20656. Dostupné online [cit. 2023-11-23]. ISSN 0027-8424. DOI10.1073/pnas.1314702110. (po anglicky)
  44. a b PUNG, Yuh Fen; WONG, Peter T.H.; KUMAR, Prakash P.. Ohanin, a Novel Protein from King Cobra Venom, Induces Hypolocomotion and Hyperalgesia in Mice. Journal of Biological Chemistry, 2005-04, roč. 280, čís. 13, s. 13137–13147. Dostupné online [cit. 2023-11-23]. DOI10.1074/jbc.M414137200. (po anglicky)
  45. a b KHALDUN, A.; FYZAL, M.; SOO, C.. Locked-in Syndrome Following a King Cobra (Ophiophagus hannah) Envenomation. Medicine & Health (Universiti Kebangsaan Malaysia Medical Centre), 2017-12-22, roč. 12, čís. 2, s. 357–362. Dostupné online [cit. 2023-11-23]. DOI10.17576/MH.2017.1202.22. (po anglicky)
  46. a b TIN-MYINT; RAI-MRA; MAUNG-CHIT, et al. Bites by the King Cobra (Ophiophagus hannah) in Myanmar: Successful Treatment of Severe Neurotoxic Envenoming. QJM: An International Journal of Medicine, 1991-09, s. 751–762. Dostupné online [cit. 2023-11-23]. ISSN 1460-2393. DOI10.1093/oxfordjournals.qjmed.a068624. (po anglicky)
  47. DAVIDSON, T.. King Cobra (Ophiophagus hannah) [online]. University of California, San Diego, [cit. 2023-11-23]. Dostupné online. Archivované 2010-06-30 z originálu. (po anglicky)
  48. DEAN, Jon. This snake keeper has been killed by his favourite pet - a king cobra [online]. The Mirror, 2015-12-16, [cit. 2023-11-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  49. THOMAS, Seán; GRIESSEL, Eugene. LD50 [online]. www.seanthomas.net, [cit. 2023-11-23]. Dostupné online. Archivované 2012-02-01 z originálu. (po anglicky)
  50. TUN-PE; AYE-AYE-MYINT; WARRELL^, D.A.. King cobra (Ophiophagus hannah) bites in Myanmar: Venom antigen levels and development of venom antibodies. Toxicon, 1995-03, roč. 33, čís. 3, s. 379–382. Dostupné online [cit. 2023-11-23]. DOI10.1016/0041-0101(94)00157-4. (po anglicky)
  51. TAN, Choo Hock; TAN, Kae Yi; FUNG, Shin Yee. Venom-gland transcriptome and venom proteome of the Malaysian king cobra (Ophiophagus hannah). BMC Genomics, 2015-09-10, roč. 16, čís. 1, s. 687. PMID: 26358635 PMCID: PMC4566206. Dostupné online [cit. 2023-11-25]. ISSN 1471-2164. DOI10.1186/s12864-015-1828-2. (po anglicky)
  52. a b VIBHAV. All about the King Cobra: Habitat, Venom, Hunting, Diet [online]. Nature Safari India, 2023-10-03, [cit. 2023-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  53. LEE, Mui Li; FUNG, Shin Yee; CHUNG, Ivy. King Cobra ( Ophiophagus hannah ) Venom L-Amino Acid Oxidase Induces Apoptosis in PC-3 Cells and Suppresses PC-3 Solid Tumor Growth in a Tumor Xenograft Mouse Model. International Journal of Medical Sciences, 2014, roč. 11, čís. 6, s. 593–601. Dostupné online [cit. 2023-11-23]. ISSN 1449-1907. DOI10.7150/ijms.8096. (po anglicky)
  54. a b c PETERSON, Elizabeth. Can a Severed Snake Head Still Kill? It's Possible [online]. livescience.com, 2014-08-30, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  55. Chef dies after being biten by a cobra he had diced up [online]. Daily Record (Scottish Daily Record a Sunday Mail Ltd), 2014-08-23, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  56. O'NEILL, Natalie. Chinese chef dies after severed cobra head bites him [online]. New York Post (NYP Holdings, Inc.), 2014-08-24, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  57. BARCHAN, D; KACHALSKY, S; NEUMANN, D. How the mongoose can fight the snake: the binding site of the mongoose acetylcholine receptor.. Proceedings of the National Academy of Sciences, 1992-08-15, roč. 89, čís. 16, s. 7717–7721. Dostupné online [cit. 2023-11-28]. ISSN 0027-8424. DOI10.1073/pnas.89.16.7717. (po anglicky)
  58. LEON, Guillermo; SANCHEZ, Laura; HERNANDEZ, Andres. Immune Response Towards Snake Venoms. Inflammation & Allergy - Drug Targets (Discontinued), roč. 10, čís. 5, s. 381–398. Dostupné online [cit. 2023-11-28]. (po anglicky)
  59. COLLINS, Britt. Poison pass: the man who became immune to snake venom. The Observer (Guardian News & Media Limited or its affiliated companies), 2018-02-11. Dostupné online [cit. 2023-11-28]. ISSN 0029-7712. (po anglicky)
  60. HAUSER, Sjon. King Cobras, the largest venomous snakes [online]. www.sjonhauser.nl, [cit. 2023-11-23]. Dostupné online. Archivované 2014-02-19 z originálu. (po anglicky)
  61. DOLIA, Jignasu; DAS, Abhijit; KELKAR, Nachiket. House-warming: Wild king cobra nests have thermal regimes that positively affect hatching success and hatchling size. Journal of Thermal Biology, 2023-02-01, roč. 112, s. 103468. Dostupné online [cit. 2023-11-23]. ISSN 0306-4565. DOI10.1016/j.jtherbio.2023.103468. (po anglicky)
  62. CARROLL, Sean B.. How the King Cobra Maintains Its Reign. The New York Times, 2010-10-25. Dostupné online [cit. 2023-11-23]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  63. King Cobra and Reticulated Python Kill Each Other, End Up in Knots [online]. National Geographic Society, 2018-02-02, [cit. 2023-11-23]. Dostupné online. Archivované 2018-02-14 z originálu. (po anglicky)
  64. Cobra Rei [online]. Portal São Francisco, 2016-05-30, [cit. 2023-11-23]. Dostupné online. (po portugalsky)
  65. Königskobra, Ophiophagus hannah (Cantor, 1836) [online]. Zootierliste, [cit. 2023-11-23]. Dostupné online. (po nemecky)
  66. SIVAKUMAR, B.. King cobra under threat, put on red list [online]. Times Of India, 2012-07-02, [cit. 2023-11-23]. Dostupné online. Archivované 2013-02-01 z originálu. (po anglicky)
  67. Republic Act No. 9147 [online]. www.officialgazette.gov.ph, [cit. 2023-11-24]. Dostupné online. Archivované 2023-09-27 z originálu. (po anglicky)
  68. TSAO, Kimberly. How venomous is a king cobra and what should you do if you see one? Kuya Kim answers [online]. GMA News Online, 2023-03-26, [cit. 2023-11-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  69. GARCIA, Danilo. 5 King Cobra nakumpiska sa NBI entrapment [online]. Philstar.com, 2021-12-23, [cit. 2023-11-23]. Dostupné online. (po filipínsky)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5.
  • FELIX, Jiří. Hadi. 1. vyd. Praha: Státní zemědělské nakladatelství, 1978. 156 s. (Zvířata celého světa; sv. 3). OCLC 440289527 (po česky)
  • KŮRKA, Antonín; PFLEGER, Václav. Jedovatí živočichové. 1. vyd. Praha: Academia, 1984. 168 s. OCLC 16847348 (po česky)
  • VALENTA, Jiří. Jedovatí hadi: Intoxikace, terapie. 1. vyd. Praha : Galén, 2008. ISBN 978-80-7262-473-7. (po česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ophiophagus
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Ophiophagus