Obrázok z HST ukazuje Eta Carinae a bipolárnu hmlovinu NGC 3372, ktorá hviezdu obklopuje. Táto hmlovina bola čiastočne vytvorená výbuchom Eta Carinae, ktorý bol zaznamenaný v roku 1843. Samotná hviezda Eta Car je zobrazená ako biele miesto blízko stredu fotografie.
Isaac Newton, anglický fyzik, matematik a filozof, jeden z najznámejších fyzikov vôbec. Ako prvý sformuloval teóriu gravitácie a tým dokázal vysvetliť príčinu pohybu nebeských telies. Zostavil tri pohybové zákony, ktoré tvoria základ Newtonovej mechaniky.
Planetárna hmlovina NGC 6751 na zábere z Hubleovho vesmírneho ďalekohľadu. Rôzne farby predstavujú teploty plynu – modrá, oranžová a červená označujú plyn od najteplejšieho k najchladnejšiemu. Vietor a žiarenie z veľmi horúcej centrálnej hviezdy vytvorili prúdovité útvary v hmlovine.
Herbig-Harov objekt HH47, odfotený pomocou HST. Mierka predstavuje 1 000 AU, ekvivalent asi 20-násobku veľkosti našej slnečnej sústavy alebo 1 000-násobku vzdialenosti Zeme od Slnka.
Observatórium na Mauna Kea. Vrchol havajského vulkánu Mauna Kea sa nachádza nad inverznou vrstvou a v blízkosti rovníka, čo zaručuje dobrú viditeľnosť južnej aj severnej oblohy.
SupernovaSN1994D, ktorá explodovala v okrajových častiach galaxie NGC 4526. Ako naznačuje meno, táto supernova bola objavená v roku 1994. Snímka pekne demonštruje, že svietivosť supernovy je porovnateľná so svietivosťou celej galaxie.
Pištoľová hviezda (v strede fotografie), jedna z najžiarivejších hviezd v Galaxii. Obklopená je emisnou hmlovinou v tvare pištole, podľa ktorej dostala hmlovina aj hviezda názov. Hmlovina vznikla pred asi 5 000 rokmi pri explózii hviezdy.
Hmlovina Slimák (Helix), planetárna hmlovina v súhvezdí Vodnára. Je to naša najbližšia a súčasne aj najjasnejšia planetárna hmlovina na oblohe. Vznikla asi pre 25 000 rokmi a rozpína sa rýchlosťou 24 km/s.
Emisná hmlovina NGC 7635, ktorá bola pre svoj guľatý tvar spočiatku považovaná za planetárnu hmlovinu. Centrálna hviezda hmloviny je však postavená dosť excentricky. Je možné, že objekt nie je typickou planetárnou hmlovinou, ale že ju hviezdny vietor centrálnej hviezdy „vyfúkol“ do okolitého prostredia vyplneného ionizovaným vodíkom.
Mladá hviezdokopaWesterlund 2, ktorá obsahuje hviezdy patriace medzi najsvietivejšie a najhmotnejšie hviezdy v našej Galaxii. Celkový vek hviezdokopy je menej ako 2 milióny rokov a vzdialenosť od Zeme približne 20 000 ly.
Pohľad zo Zeme na Mliečnu cestu v lete. Naša Galaxia sa nám na oblohu premieta ako svetlý pás – Mliečna cesta, ktorý je často prerušovaný nepriehľadnými mračnami medzihviezdnej hmoty. Kvôli medzihviezdnej hmote nedokážeme priamo nahliadnuť ani do jadra našej galaxie.
Zvyšok supernovyCassiopeia A na kombinovanej snímke z ďalekohľadov HST a SIRTF. Žiarenie emitujú vlákna hmloviny, ktoré sa doteraz rozpínajú rýchlosťami okolo 6 000 km/s. Tieto zvyšky hviezdy vytvárajú prstencovú štruktúru s priemerom 4´, ktorá je však vizuálne veľmi slabá.
Albireo, pomerne jasná hviezda v súhvezdí Labuť. V obrazci Labute tvorí jej hlavu. Už malým ďalekohľadom možno pozorovať, že je to dvojhviezda s veľmi kontrastnými farbami zložiek. Hlavná, jasnejšia zložka, je zlatožltá, jej sprievodca modrobiely.
Známa kamenná stavba Stonehenge, ktorá bola podľa niektorých výkladov vybudovaná z astronomických a kalendárnych dôvodov. Astronómia hrala významnú úlohu pri prechode zo spoločnosti lovcov-zberačov na poľnohospodársky orientované spoločnosti.
Emisná hmlovinaNGC 7000 známa aj pod názvom Severná Amerika, pretože svojím tvarom veľmi pripomína tento kontinent. Nachádza sa v súhvezdí Labuť a zaberá na oblohe plochu s veľkosťou šestnástich splnov Mesiaca. V jej blízkosti je hmlovina IC 5067-70 Pelikán.