Preskočiť na obsah

Přechovice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Přechovice
obec
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Juhočeský (CZ031)
Okres (LAU 1) Strakonice (CZ0316)
Obec s rozš. pôs. Strakonice
Poverená obec Volyně
Historická krajina Čechy
Nadmorská výška 445 m n. m.
Súradnice 49°10′53″S 13°54′33″V / 49,181389°S 13,909167°V / 49.181389; 13.909167
Rozloha 3,94 km² (394 ha)
Obyvateľstvo 106 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 26,9 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1400
Starosta Miroslav Zdychynec
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 387 01
Miestne časti 1
Zákl. síd. jednotky 1
Katastrálne územie 1
LAU 2 (obec) CZ0316 536547
Adresa obecného
úradu 		Přechovice 7
38701 Volyně
E-mailová adresa info@obecprechovice.cz
Poloha obce v Česku
Poloha obce v Česku
Wikimedia Commons: Přechovice
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.obecprechovice.cz
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Přechovice sú dedina a obec v okrese Strakonice v Juhočeskom kraji, asi 1,5 km severovýchodne od Volyně, v Bavorovskej vrchovine. Podľa sčítania obyvateľov v roku 2011 tu žilo 99 obyvateľov.

V roku 1400 boli spomenuté ako majetok pražskej Svätovítskej kapituly, počas 15. až 17. storočia patrili do správy rádu Maltézskych rytierov a neskôr patrili opäť kapitule. V rokoch 1961 - 1990 boli súčasťou obce Hoštice.

Preteká nimi Přechovický potok, prítok Volyňky, a prechádza cesta I/4 a železničná trať 198. Je tu miestna knižnica i zbor dobrovoľných hasičov. Šesť usadlostí a kaplnka svätej Anny v južnej časti dediny sú chránené ako kultúrne pamiatky. Od roku 2000 sú v konaní k vyhláseniu dedinskej pamiatkovej zóny.

Názov

[upraviť | upraviť zdroj]

Meno obce vzniklo od privlastňovania dediny Přechovi.[2] Přech či Přešek sú mená, ktoré by sa dnes prekladali ako Přemysl. Podobný základ majú tiež obce Přeštice alebo Příchovice.[3] V roku 1654 sa názov dediny zapisoval v podobe Pržechowicze.[2]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]
Přechovice na mapách III. vojenského mapovania

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1400,[4] kedy je uvádzaná v majetku pražskej svätovítskej kapituly. Strediskom panstva bola od 13. storočia blízka Volyně a do tej doby bolo celé Volyňsko zemepanským majetkom. V období po husitských vojnách sa Volyně ako záloh dostala do držby Přibíka z Klenového a medzi rokmi 1463 až 1621 ju spravovala johanitská komenda. Po nej získala Volyň a jej okolie naspäť Svätovítska kapitula, ktorá ju vlastnila až do začiatku 20. storočia. K roku 1654 je v Přechoviciach evidovaných celkom 9 usadlostí, z ktorých je 6 sedliackych.[5] Roku 1742 sa v okolí obce (v rámci vojen o rakúske dedičstvo) usadili francúzske vojská pri obliehaní Volyně, v ktorej spôsobili veľký požiar.

Roku 1850 bola obec súčasťou politického okresu Vimperk v Plzenskom kraji, odkiaľ k roku 1855 prešli do kraja píseckého. Od roku 1868 patrili k politickému okresu Strakonice,[6] do strakonického okresu patrili aj počas Protektorátu[7] a patria doteraz.

Dňa 5. októbra 1929 bol založený miestny zbor dobrovoľných hasičov. V tej dobe mal 27 členov. K jeho prvým zásahom patrilo hasenie požiaru v Milodráži (dnes súčasť Zechovíc) v roku 1932.[8] Až do roku 1950 boli Přechovice samostatnou obcou v okrese Strakonice. Medzi rokmi 1961 až 1990 boli súčasťou obce Hoštice v rovnakom okrese a od 24. novembra 1990 sú opäť samostatnou obcou.[9] V rokoch 2002 a 2009 postihli územie obce povodne a v roku 2007 búrka Kyrill.[8] Búrka dodala impulz k obnove existujúceho verejného osvetlenia aj miestneho rozhlasu], ktorý poškodila.[10][11] Jeho sieť bola navyše v roku 2009 ešte rozšírená.[12] Roku 2008 v obci končila jedna z rýchlostných skúšok 43. ročníka Rallye Šumava.[13][14] Mierila sem z Jinína a na jej trase sa pri havárii počas pretekov zranil jeho účastník, spevák Daniel Landa.[15]

Geografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Geológia, geomorfológia a pedológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Z geologického hľadiska je územie súčasťou Českého masívu, čím sa radí k najstarším častiam európskej pevniny. Medzi najstaršie horniny patria kryštalické bridlice, ktoré vznikli v prahorách alebo starohorách. Geomorfologicky je oblasť Přechovice súčasťou Šumavskej subprovincie, konkrétne Šumavského podhoria a jeho podcelku Bavorovská vrchovina, v rámci ktorého spadá pod geomorfologický okrsok Volyňská vrchovina.[16] Najvyšším vrcholom na území katastra obce je Manina (639 m n. m.), Ďalej Vrchaniny, ktorých nadmorská výška dosahuje 528 m n. m., a v blízkosti obce východným smerom je ešte vrchol Na Prosíku dosahujúci výšku 510 m n. m. Vo štvrtohorách prebiehalo intenzívne zvetrávanie týchto oblastí, počas ktorých vznikli v údolí rieky Volyňky v kryštalickom vápenci drobné krasové jaskyne.[17][18] V údolí rieky sa vyskytuje fluvizem, v údolí Přechovického potoka glejová pôda a na zvyšku územia obce kambizem.[19]

Hydrológia a klimatológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Přechovice patrí k úmoriu Severného mora. Preteká nimi Přechovický potok, ktorý pramení východne od obce a západne od obce sa pravostranne vlieva do rieky Volyňky. Miesto, kde rieka opúšťa kataster obce, dosahuje nadmorskú výšku 430 m n. m., a je tak jeho najnižším miestom.[18] Potok v obci napája požiarnu nádrž pri obecnom úrade.[17] Vo východnej časti obce stoja dva vodné mlyny (čp. 24 a 25), ktoré boli napájané náhonmi z rieky Volyňky. Mlyn čp. 24 je klasicistická murovaná jednoposchodová budova, v ktorej však už nie je funkčný vodný motor, a objekt tak je využívaný na bývanie.[20] V podobnom stave je aj mlyn čp. 25. Jeho budovy sú postavené do tvaru písmena U, v strede ktorých je dvor. Ani tento mlyn už nie je v prevádzke, a je využívaný ako hospodárska usadlosť.[21] V rámci klasifikácie klímy podľa Atlasu podnebia ČSR sa oblasť radí do okrsku B5, ktorý je charakterizovaný ako mierne teplý a mierne vlhký. Priemerná ročná teplota je 6,5 °C a v čase vegetácie dosahuje 12,5 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje v medziach od 550 do 600 mm, ale v obdobiach vegetácie dosahuje len 400 mm.[22]

Flóra a fauna

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodným vegetačným krytom boli listnaté lesy, konkrétne acidofilné dúbravy – dub letný (Quercus robur) s miestnym výskytom duba zimného (Quercus petraea), briez a líp. Tieto lesy však boli nahradené smrekovými monokultúrami.[23] Krajina je tvorená poľami a lúkami s trvalým trávnym porastom.[18] V okolí obce žijú líšky obyčajné (Vulpes vulpes), lasica myšožravá (Mustela nivalis), kuny lesné (Martes martes) a výnimočne aj jazvec lesný (Meles Meles). V okolitých lesoch sa vyskytujú srnce lesné (Capreolus capreolus) alebo diviaky (Sus scrofa). Z dravých vtákov sa objavujú jastrab veľký (Accipiter gentilis), myšiak hôrny (Buteo buteo), sokol myšiar (Falco tinnunculus) alebo jastrab krahulec (Accipiter nisus).[17]

Obecná správa a politika

[upraviť | upraviť zdroj]

Zastupiteľstvo a starosta

[upraviť | upraviť zdroj]
Miestny obecný úrad

Obec má sedemčlenné zastupiteľstvo, v čele ktorého je starosta. V komunálnych voľbách v roku 2010 bola v obci postavená jediná kandidátka (pomenovaná Združenie nezávislých kandidátov "A"). Tvorilo ju sedem kandidátov, z ktorých sa všetci dostali do obecného zastupiteľstva.[24] Starostom je Miroslav Zdychynec a jeho zástupkyňou Božena Honsová.[25]

Vo voľbách konaných v roku 1994 kandidovali do zastupiteľstva obce dve Združenia nezávislých kandidátov. Z jedného sa do zastupiteľstva dostalo šesť kandidátov a z druhého jeden.[26] O štyri roky neskôr, v roku 1998, kandidovalo vo voľbách už jediné zoskupenie (pomenované Združenie nezávislých kandidátov) majúce sedem kandidátov a všetci kandidáti sa stali predstaviteľmi Přechovíc.[27] Vo voľbách v roku 2002 kandidovalo do zastupiteľstva osem nezávislých kandidátov, z ktorých sedem sa do zastupiteľstva dostalo.[28] Pre obecné voľby v roku 2006, boli zostavené tri kandidátne listiny. Jedna z nich obsahovala šesť členov Kresťanskej a demokratickej únie - Československej strany ľudovej (KDU-ČSL) a na zvyšných dvoch kandidovali samostatne dvaja nezávislí kandidáti. Do zastupiteľstva obce sa dostala celá šesťčlenná kandidátka KDU-ČSL a nezávislá Milena Vojtová.[29]

Znak a vlajka

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 9. októbra 2007 prevzali zástupcovia obce z rúk predsedu Poslaneckej snemovne Miloslava Vlčka (rozhodnutím číslo 25) obecný znak a vlajku. V znaku je v modro zafarbenom poli priečelie domu s tromi prázdnymi oknami a barokovým štítom vyvedené v striebornej farbe. Tou istou farbou je v znaku hore od domu naľavo vyvedený symbol ľalie a napravo zvon. Vlajka má rozmer šírky ku dĺžke vpomere 2:3. Sú na nej totožné obrazce ako na znaku a líšia sa len ich farbou; na vlajke je biela.[30]

Členstvo v združeniach

[upraviť | upraviť zdroj]

Přechovice sú členom DSO Šumavské podlesí (dobrovoľný zväzok obcí Šumavského Podlesia), ktorého úlohou je spoločné presadzovanie záujmov jeho členov nielen v oblasti hospodárskej, ekonomickej, ale aj kultúrnej. Zoskupenie rozvíja tiež zahraničné kontakty svojich členov a zabezpečuje ich propagáciu.[31] Okrem toho je obec členom Svazku měst a obcí okresu Strakonice, ktorý sa stará o rozvoj regiónu a o zabezpečenie jeho dopravnej obslužnosti.[32]

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Počty obyvateľov obce sa do druhej svetovej vojny pohybovali v rozmedzí od 200 až 250. Po vojne klesal a na začiatku tretieho tisícročia bol na úrovni približne 100 ľudí. Počet domov kolíše medzi 30 a 50 objektami.[4][33]

Rok 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1950 1961 1970 1980 1991 2001 2011
Počet obyvateľov 237 235 246 241 252 240 222 177 157 113 110 116 104 99
Rozdiel počtu obyvateľov - -2 11 -5 11 -12 -18 -45 -20 -44 -3 6 -12 -5
Počet domov 31 37 37 38 36 37 39 43 39 37 34 47 45 53
Rozdiel počtu domov - 6 0 1 -2 1 2 4 -4 - 2 -3 13 -2 8

Náboženský život

[upraviť | upraviť zdroj]

Priamo v obci nie je žiadny kostol ani modlitebňa niektorej z cirkví. Dedina spadá pod rímskokatolícku farnosť vo Volyni, ktorá je súčasťou Českobudějovickej diecézy, konkrétne strakonického vikariátu.[34] Českobratskí evanjelici majú svoj farský zbor taktiež vo Volyni, ktorý je súčasťou juhočeského seniorátu tejto cirkvi.[35]

Spoločnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

V Přechoviciach sú od roku 1929 vybudované vodovod aj kanalizácia, ale čistiareň odpadových vôd vystavaná nie je.[36][37] O vodovodnú sieť sa od januára roku 2007 stará obec sama (do tej doby o ňu starala spoločnosť Vodovody a kanalizácie Južné Čechy).[37] V obci nie je zavedený ani plynovod.[38] Oproti tomu telefónne káble po obci rozvedené sú a telefónne spojenie je pre existujúce objekty zaistené.[39] V budove tunajšieho obecného úradu je od roku 1999 zriadená knižnica.[40][41]

Obec nemá vlastnú školu ani lekára (spádovo patrí pod Volyň). Pôsobí tu však zbor dobrovoľných hasičov. Tí sa pravidelne zúčastňujú Šumavskej hasičskej ligy, v ktorej sa umiestňujú na popredných pozíciách (v ročníku 2006 boli dokonca na treťom mieste).[42] V areáli hasičskej zbrojnice (čp. 37), ktorá bola otvorená v roku 1975,[43] je vybudované ihrisko vybavené detskými hojdačkami a šmýkačkou.[44][45] V roku 2008 bol v obci založený spolok "Přechovická lipa", ktorého snahou je podpora ochrany životného prostredia v okolí mesta Volyně.[46] V obci pravidelne prebieha stavanie mája, detský deň alebo mikulášska nádielka.[47] Od roku 2008 dobrovoľní hasiči zdobeia vianočný strom, ktorý je potom slávnostne rozsvecovaný.[48] V druhej polovici júla, pri príležitosti sviatku svätej Anny, sa koná omša v kaplnke zasvätenej tejto svätici a v obci prebiehajú tiež hasičská súťaž o pohár starostu obce a púť.[47]

K tunajším rodákom patrí významný český dopravný odborník Ladislav Štedrý a český diplomat a duchovný Vojtěch Křišťan.[49]

Hospodárstvo a doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Hospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Svoje sídlo má v obci niekoľko malých remeselníckych firiem. Pôsobí tu napríklad Ladislav Žák (v čp. 46) ponúkajúci zemné práce za použitia malého bagra či vykonanie drobných murárskych prác.[50] V budove čp. 8 bývalo miestne mäsiarstvo, vo východných partiách obce (južne od cesty do Milejovíc) je stavba poľnohospodárskeho objektu a vedľa tunajšieho obecného úradu bola reštaurácia "U houpacího koně".

Doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Obcou v smere od severu k juhu prechádza cesta I/4, po ktorej podľa Celoštátneho sčítania dopravy vykonaného v roku 2010 jazdilo celkom 5854 motorových vozidiel za deň v skladbe 4857 osobných automobilov, 961 ťažkých automobilov a 36 jednostopových vozidiel.[51] Riaditeľstvo ciest a diaľnic Českej republiky zvažuje preložku tejto cesty, ktorá by viedla západne od obce v blízkosti rieky Volyňky. Zatiaľ sú však spracovávané štúdie týchto úprav.[52] V obci sa nachádza križovatka komunikácie I/4 s cestou III/1425, ktorá sem prichádza z východu od Milejovíc.

Dedinou prechádza železničná trať číslo 198 spájajúca Strakonice s Volarmi. Hoci je vedená v tesnom susedstve po východnej strane cesty I/4, nenachádza sa na nej v obci žiadna železničná zastávka. Najbližšia, pomenovaná Hoštice u Volyně, je severne vo vzdialenosti asi jeden kilometer pri odbočke z cesty I/4 do Hoštíc.

Verejnú automobilovú dopravu v Přechoviciach zaisťuje Strakonická spoločnosť ČSAD STTRANS. Autobusové linky odtiaľ vedú do Strakoníc, Volyně a ďalej na Vacovice, Malenice, Litochovice a Předslavice. Na území obce sa nachádzajú dve autobusové zastávky pomenované "Přechovice" a "Přechovice, rozcestí 0.1".[53][54]

Kultúrne pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]
Usadlosť čp. 13
Kaplnka svätej Anny

V obci sa nachádza niekoľko usadlostí z 19. storočia, ktoré sú chránené ako pamiatky ľudovej architektúry. Sú to objekty čp. 1, 2, 5, 9, 11 a 13, pre ktoré je typické horizontálne členenie rímsami, zdôrazňujúce horizontálne línie.[55][56] Usadlosť čp. 5, vystavaná roku 1862, má pozoruhodný štít a bránu členenú pilastrami. Za obcou pri poľnej ceste do Volyne stojí kaplnka svätej Anny z roku 1836 (podľa letopočtu uvedeného v jej štíte). Je obdĺžnikového pôdorysu s trojbokým zakončením. Štít je členený polostĺpmi. Vnútri kaplnky je socha svätého Jána Nepomuckého z konca 18. storočia a z rovnakej doby tiež skulptúry Immaculaty a svätej Barbory.[57] Všetkých šesť vidieckych usadlostí, a spolu s nimi tiež kaplnka, sú uvedené na súpise kultúrnych pamiatok Českej republiky.[58] Pri dome čp. 38 sa nachádza drevená zvonička a krížik. Obec bola v roku 2000 navrhnutá na vyhlásenie za dedinskú pamiatkovú zónu. Toto konanie však ešte nie je v roku 2013 ukončené.[18]

V obci sa dochoval tiež neveľký kamenný cestný mostík vybudovaný z lomového kameňa. Most je neobyčajný svojim veľmi plochým oblúkom s rozpätím 4 metre a vzopätím púhe 2 metre.[59]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
  2. ↑ a b PROFOUS, Antonín. Místní jména v Čechách (III. díl): jejich vznik, původní význam a změny. Praha : Státní nakladatelství učebnic, 1951. 630 s. Kapitola Přechovice, s. 465.
  3. ↑ K., R.. Přeštice. Naše řeč, 1921, roč. 5, čís. 3, s. 91. Dostupné online. ISSN 0027-8203.
  4. ↑ a b Historický lexikon obcí České republiky 1869–2005 (1. díl). Praha : Český statistický úřad, 2006. 760 s. Dostupné online. ISBN 80-250-1310-3. Kapitola Okres Strakonice, s. 252–253. Archivované 2021-12-15 z originálu.
  5. ↑ PEŠTA, Jan. Encyklopedie českých vesnic. Praha : Libri, 2004. 591 s. ISBN 80-7277-149-3. Kapitola Přechovice, s. 372–374.
  6. ↑ ŘEHA, Pavel. Volyně [online]. Pavel Řeha, [cit. 2013-03-28]. Dostupné online.
  7. ↑ Amtliches Deutsches Ortsbuch für das Protektorat Böhmen und Mähren [online]. [Cit. 2013-04-02]. Dostupné online.
  8. ↑ a b ALEŠOVÁ, Klára. Požárnímu sportu se v Přechovicích vždy dařilo. Deník, 2009-08-12. Dostupné online [cit. 2013-03-04].
  9. ↑ Historický lexikon obcí České republiky 1869–2005 (2. díl). Praha : Český statistický úřad, 2006. 624 s. Dostupné online. ISBN 80-250-1311-1. Kapitola Přechovice, s. 429. Archivované 2020-11-08 z originálu.
  10. ↑ ALEŠOVÁ, Klára. Přechovičtí mají nový rozhlas. Deník, 2008-01-04. Dostupné online [cit. 2013-03-04].
  11. ↑ ALEŠOVÁ, Klára. Přechovice: Dotace podpoří opravy po orkánu. Deník, 2007-09-29. Dostupné online [cit. 2013-03-04]. Archivované 2015-04-18 z originálu.
  12. ↑ ALEŠOVÁ, Klára. Přechovice: Obec rozšíří veřejný rozhlas. Deník, 2009-03-22. Dostupné online [cit. 2013-03-04]. Archivované 2015-04-18 z originálu.
  13. ↑ ALEŠOVÁ, Klára. Strakonice: Okresem projede rallye. Deník, 2008-04-10. Dostupné online [cit. 2013-03-04]. Archivované 2015-04-18 z originálu.
  14. ↑ HOLAKOVSKÝ, Aleš. Průvodce Mogul Šumava Rallye 2008. eWRC.cz, 2008-04-10. Dostupné online [cit. 2013-03-18]. ISSN 1214-4959.
  15. ↑ ŠKOTKO, Petr. NOVÁ ZPRÁVA: Zpěvák Daniel Landa byl propuštěn z nemocnice domů. Deník, 2008-04-13. Dostupné online [cit. 2013-03-04].
  16. ↑ DEMEK, Jaromír, a kol. Zeměpisný lexikon ČSR. Hory a nížiny. Brno : Academia, 1987. 584 s. S. 85.
  17. ↑ a b c DAVID, Petr; SOUKUP, Vladimír; DOBROVOLNÁ, Věra, a kolektív Strakonicko a Horažďovicko. Praha : S & D, 2003. 144 s. ISBN 80-86050-55-6. Kapitola Vymezení a charakteristika oblasti, s. 8–13.
  18. ↑ a b c d ŤUKALOVÁ, Štěpánka. Územní plán Přechovice. České Budějovice : UA Projekce, 2012. 28 s. Dostupné online. Kapitola Koncepce rozvoje území obce, ochrany a rozvoje jeho hodnot, s. 3–4. [nefunkčný odkaz]
  19. ↑ Půdní mapy 1:50 000 [online]. Praha: Česká geologická služba, [cit. 2013-02-24]. Dostupné online.
  20. ↑ ŠPŮROVÁ, Helena; ŠIMEK, Rudolf. Mlýn u Přechovic I [online]. Rudolf Šimek, 2012-10-13, [cit. 2013-02-22]. Dostupné online.
  21. ↑ ŠPŮROVÁ, Helena; ŠIMEK, Rudolf. Mlýn u Přechovic II [online]. Rudolf Šimek, 2012-10-13, [cit. 2013-02-22]. Dostupné online.
  22. ↑ Strategická analýza území MAS LAG Strakonicko 2007–2013. Strakonice : Místní akční skupina LAG Strakonicko, 2006. 116 s. Dostupné online. Kapitola Klima území, s. 25–26. Archivované 2015-04-18 z originálu.
  23. ↑ Strategický plán rozvoje mikroregionu šumavské Podlesí. Strakonice : Městský úřad Strakonice, 2004. 101 s. Dostupné online. Kapitola Půda, vegetace, fauna, s. 18. Archivované 2015-04-18 z originálu.
  24. ↑ Volby do zastupitelstev obcí 15. 10. – 16. 10. 2010 [online]. Praha: Český statistický úřad, 2010, [cit. 2013-02-20]. Dostupné online.
  25. ↑ Kontakty a zastupitelstvo [online]. Přechovice: Obecní úřad Přechovice, [cit. 2013-02-20]. Dostupné online.
  26. ↑ Volby do zastupitelstev obcí 18. 11. – 19. 11. 1994 [online]. Praha: Český statistický úřad, 1994, [cit. 2013-02-20]. Dostupné online.
  27. ↑ Volby do zastupitelstev obcí 1998 – 2000 [online]. Praha: Český statistický úřad, 1998, [cit. 2013-02-20]. Dostupné online.
  28. ↑ Volby do zastupitelstev obcí 01. 11. – 02. 11. 2002 [online]. Praha: Český statistický úřad, 2002, [cit. 2013-02-20]. Dostupné online.
  29. ↑ Volby do zastupitelstev obcí 20. 10. – 21. 10. 2006 [online]. Praha: Český statistický úřad, 2006, [cit. 2013-02-20]. Dostupné online.
  30. ↑ Registr komunálních symbolů: Přechovice [online]. Praha: Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky, [cit. 2013-02-20]. Dostupné online.
  31. ↑ Svazek obcí šumavského Podlesí [online]. Čestlice: Svazek obcí šumavského Podlesí, 2010, [cit. 2013-02-20]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  32. ↑ Svazek měst a obcí okresu Strakonice [online]. Strakonice: Svazek měst a obcí okresu Strakonice, [cit. 2013-02-20]. Dostupné online. Archivované 2013-09-23 z originálu.
  33. ↑ Přechovice [online]. Praha: Český statistický úřad, [cit. 2013-02-26]. Dostupné online.
  34. ↑ Volyně [online]. České Budějovice: Biskupství českobudějovické, [cit. 2013-02-02]. Dostupné online.
  35. ↑ Českobratrský evangelický sbor ve Volyni [online]. Volyně: Farní sbor Českobratrské církve evangelické ve Volyni, [cit. 2013-02-02]. Dostupné online.
  36. ↑ Strategický plán rozvoje mikroregionu šumavské Podlesí. Strakonice : Městský úřad Strakonice, 2004. 101 s. Dostupné online. Kapitola Vodohospodářská infrastruktura, s. 21–22. Archivované 2015-04-18 z originálu.
  37. ↑ a b ALEŠOVÁ, Klára. AKTUALIZOVÁNO: Přechovičtí si zařídili čistou vodu. Deník, 2008-04-20. Dostupné online [cit. 2013-03-04].
  38. ↑ ŤUKALOVÁ, Štěpánka. Územní plán Přechovice. České Budějovice : UA Projekce, 2012. 28 s. Dostupné online. Kapitola Zásobování plynem, s. 11. [nefunkčný odkaz]
  39. ↑ Strategický plán rozvoje mikroregionu šumavské Podlesí. Strakonice : Městský úřad Strakonice, 2004. 101 s. Dostupné online. Kapitola Telekomunikační infrastruktura, s. 24. Archivované 2015-04-18 z originálu.
  40. ↑ Knihovna [online]. Přechovice: Obecní úřad Přechovice, [cit. 2013-02-22]. Dostupné online.
  41. ↑ Knihovna znovu v provozu. Listy Strakonicka, 03. 11 1999, roč. 8, čís. 256, s. 16.
  42. ↑ Šumavská hasičská liga 2006 [online]. Přechovice: Šumavská hasičská liga, [cit. 2013-02-22]. Dostupné online. Archivované 2013-12-08 z originálu.
  43. ↑ Hasiči [online]. Přechovice: Obecní úřad Přechovice, [cit. 2013-02-22]. Dostupné online.
  44. ↑ Přechovice: Obec chce peníze na kanalizaci. Deník, 2009-01-20. Dostupné online [cit. 2013-03-03]. Archivované 2015-04-18 z originálu.
  45. ↑ ALEŠOVÁ, Klára. Děti z Přechovic mají nové houpačky. Deník, 2008-07-31. Dostupné online [cit. 2013-03-04].
  46. ↑ ČERNÝ, Karel. Závěr zjišťovacího řízení. České Budějovice : Krajský úřad Jihočeského kraje, 2008. 8 s. Dostupné online. S. 6.
  47. ↑ a b Kanalizace a čistírna čekají na dotace. Deník, 2011-04-18. Dostupné online [cit. 2013-03-04]. [nefunkčný odkaz]
  48. ↑ Přechovice: Na návsi se poprvé rozsvítí vánoční stromek. Deník, 2008-12-21. Dostupné online [cit. 2013-03-04]. Archivované 2015-04-18 z originálu.
  49. ↑ HANKOVEC, Milan. Významní rodáci Strakonicka. Strakonice : Milan Hankovec, 2005. 433 s. ISBN 80-239-6370-8.
  50. ↑ Ladislav Žák [online]. Praha: Seznam.cz, [cit. 2013-02-21]. Dostupné online.
  51. ↑ Intenzity dopravy – Jihočeský kraj [online]. Praha: Ředitelství silnic a dálnic České republiky, [cit. 2013-02-20]. Kapitola 2-1470. Dostupné online. Archivované 2020-07-17 z originálu.
  52. ↑ Silnice I/4 (Strakonice–Vimperk). Praha : Ředitelství silnic a dálnic České republiky, 2012. 5 s. Dostupné online. Kapitola Umístění a popis stavby, s. 2. Archivované 2015-04-18 z originálu.
  53. ↑ 380200 Strakonice–Volyně–Vacovice–Čestice–Malenice [online]. Praha: CHAPS, 2012-11-21, [cit. 2013-02-20]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  54. ↑ 380230 Strakonice–Volyně–Předslavice, Kakovice [online]. Praha: CHAPS, 2012-11-21, [cit. 2013-02-20]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  55. ↑ Pošumaví – Vimpersko: turistická mapa. Praha : Trasa, 2011. 2 s. ISBN 978-80-7324-302-9. Kapitola Přechovice.
  56. ↑ DAVID, Petr; SOUKUP, Vladimír. Velká turistická encyklopedie (Jihočeský kraj). Praha : Euromedia Group – Knižní klub, 2008. 368 s. ISBN 978-80-242-2075-8. Kapitola Přechovice, s. 238.
  57. ↑ POCHE, Emanuel, a kol. Umělecké památky Čech 3. 1.. vyd. Praha : Academia, 1980. 540 s. (Umělecké památky Čech; zv. 3.) ISBN 403-22-858 Chybné ISBN. Heslo Přechovice, s. 169.
  58. ↑ Nemovité památky v Přechovicích [online]. Praha: Národní památkový ústav, [cit. 2013-02-22]. Dostupné online. Archivované 2015-04-18 z originálu.
  59. ↑ JOSEF, Dušan. Encyklopedie mostů v Čechách, na Moravě a ve Slezsku. Praha : Libri, 1999. 471 s. ISBN 80-85983-74-5. Kapitola Přechovice, s. 313.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • PEŠTA, Jan. Encyklopedie českých vesnic. Praha : Libri, 2004. 591 s. ISBN 80-7277-149-3. Kapitola Přechovice, s. 372–374.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Přechovice

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Obec Přechovice [online]. Přechovice: Obecní úřad Přechovice, 2008, [cit. 2013-02-22]. Dostupné online.
  • Sbor dobrovolných hasičů Přechovice [online]. Přechovice: Sbor dobrovolných hasičů Přechovice, 2008, [cit. 2013-02-22]. Dostupné online.

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Přechovice na českej Wikipédii.

Mestá a obce okresu Strakonice

Bavorov • Bělčice • Bezdědovice • Bílsko • Blatná • Bratronice • Březí • Budyně • Buzice • Cehnice • Čečelovice • Čejetice • Čepřovice • Čestice • Číčenice • Doubravice • Drahonice • Drachkov • Drážov • Droužetice • Dřešín • Hajany • Hájek • Hlupín • Horní Poříčí • Hornosín • Hoslovice • Hoštice • Chelčice • Chlum • Chobot • Chrášťovice • Jinín • Kadov • Kalenice • Katovice • Kladruby • Kocelovice • Krajníčko • Kraselov • Krašlovice • Krejnice • Krty-Hradec • Kuřimany • Kváskovice • Lažánky • Lažany • Libějovice • Libětice • Litochovice • Lnáře • Lom • Mačkov • Malenice • Mečichov • Měkynec • Milejovice • Miloňovice • Mnichov • Mutěnice • Myštice • Nebřehovice • Němčice • Němětice • Nihošovice • Nišovice • Nová Ves • Novosedly • Osek • Paračov • Pivkovice • Pohorovice • Pracejovice • Předmíř • Přední Zborovice • Předslavice • Přechovice • Přešťovice • Radějovice • Radomyšl • Radošovice • Rovná • Řepice • Sedlice • Skály • Skočice • Slaník • Sousedovice • Stožice • Strakonice • Strašice • Strunkovice nad Volyňkou • Střelské Hoštice • Škvořetice • Štěchovice • Štěkeň • Tchořovice • Truskovice • Třebohostice • Třešovice • Úlehle • Únice • Uzenice • Uzeničky • Vacovice • Velká Turná • Vodňany • Volenice • Volyně • Záboří • Zahorčice • Zvotoky

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Přechovice&oldid=7883929“