Redaktor:Grindcomber/pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Dagmar Bruckmayerová
Narodenie 20. máj 1969 (50 rokov)
Bratislava, Československo
Povolanieherečka, dabérka
Roky pôsobenia1985 – súčasnosť
ManželPeter Rúfus, herec (1992 – 2005) Tibor Bruckmayer, ekonóm (od 2007)
DetiTereza (1993)

Dagmar Bruckmayerová (rod. Bajnoková) - je slovenská herečka, dabérka. Narodila sa v hlavnom meste Slovenska, v Bratislave. V jej žilách prúdi čiastočne maďarská krv, a to z otcovej strany, ktorý pochádza z maďarskej rodiny.[1]

 „Popularita je síce fajn vec a možno človeku

   dá viac príležitostí dostať sa na obrazovku

   nielen hlasom, ale aj tvárou,

   no končí sa za hranicami republiky.

  Vnútorné naplnenie hranice nepozná.“                   (Dagmar Bruckmayerová)[2]

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Herečka Bruckmayerová po dokončení základnej školy sa v roku 1983 prihlásila na gymnázium v Krasňanoch (časť Bratislava - Rača). Súčasne začala navštevovať, vtedy ešte amatérske, divadlo Ludus, ktoré bolo svojím repertoárom a interpretáciou svetových i domácich klasikov zamerané na deti a mládež. Prvú výraznejšiu úlohu dostala v roku 1985, v básnickej hre Jána Buzássyho Rozprávka. V súbore mala kolegov, z ktorých neskôr vyrástli známi herci ako Vladimír Hajdu, Roman Luknár, Andrej Kraus, Michal Gučík, Peter Sklár, Zuzana Vačková, Elena Podzámska, Oľga Belešová a ďalší.[1]

Štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

    V roku 1987 bola na prvýkrát prijatá na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave na odbor herectvo. Divadelnú fakultu absolvovala v roku 1991 spolu s ďalšími spolužiakmi ako napr. Roman Pomajbo, Peter Mankovecký, Roman Matisko, Zuzana Mauréry, Silvia Vargová (Szilvia Varga), Henrieta Mičkovicová.

Mladá poslucháčka herectva už počas štúdia účinkovala v rôznych inscenáciách na javisku prestížnej umeleckej inštitúcie, Slovenského národného divadla (SND), v činohre Pavla Országha Hviezdoslava (DPOH) i na Malej scéne, neskôr aj v Divadle Korzo`90 (pozri tabuľky pod textom). V roku 1988 hrala menšiu úlohu, Xéniu, dcéru Godunova, v hre slovenského klasika Jána Palárika Samozvanec, inšpirovanú ruskými dejinami. Už väčšiu úlohu dostala v historickej dráme P. O. Hviezdoslava Herodes a Herodias v réžii Miloša Pietora, postavu Salome, v alternácii so Silviou Petőovou. „V premiére hrala Dagmar Bajnoková. Je presvedčivá a dosiahla asi maximum, ktoré sa dalo očakávať od debutujúcej adeptky herectva.“ (Fiala, 1990, s. 3)[3] Najvýraznejšími kreáciami začínajúcej herečky boli počas jej študentského obdobia postavy v dvoch kvalitných divadelných predstaveniach: Mein Kampf a v absurdnej dráme Plešatá speváčka. V prvej hre, režírovanej Romanom Polákom, účinkovala až niekoľko minút úplne nahá: „...akurát mi pán Labuda nasadil na hlavu klobúk. Moji rodičia boli z toho strašne zúfalí. Dokonca ani nechceli prísť na premiéru. Napokon prišli a po predstavení mi brat hovorí, ježiš, že si aspoň mala ten klobúk.“ (Dvořáková, 1993, s. 8)[4]V jednej z  pozitívnych kritík o jej umeleckej tvorbe sa píše: „Grétka Dagmar Bajnokovej je hriešne a predsa nepoškvrnené dieťa. S detskou odovzdanosťou sa dáva láskať Schlomovi, s rovnakou chuťou a neznalosťou šepká Hitlerovi vulgárne nadávky na ,medzinárodné šlomstvoʻ. V závere je však nedetsky poučená, pochopí, že hra sa skončila tragicky.“ (Dvořáková, 1991, s. 5) [5]

Práca[upraviť | upraviť zdroj]

    Po ukončení Divadelnej fakulty na VŠMU bola Bruckmayerová členkou Divadla Korzo`90 (teraz Divadlo Astorka Korzo´90), ale keď režiséra Juraja Vaculíka odvolali z postu umeleckého šéfa, s kolegom Rasťom Rogelom odišla z divadla, aby mohli všetci traja robiť spolu „svoje“ divadlo. Potom zakotvila, ale len na jednu hru, v divadle Štúdio S (teraz Štúdio L+S), kde spoluúčinkovala s velikánmi hereckého umenia ako Július Satinský či Milan Lasica v komédii Jakub a jeho pán.

Herečka Bruckmayerová začala rozvíjať svoj talent aj pred televíznymi kamerami v rôznych rozprávkach pre najmenšie deti, kde hrala záporné postavy, kým nedostala ponuku od režiséra Ivana Petrovického zahrať krásnu princeznú v bájke Princezná v ježovej koži (1994). „Prekvapilo ma, že budem hrať princeznú... Neviem si predstaviť, že mám byť melancholickou kráskou. Keď som sa hlásila na VŠMU, bratia sa mi posmievali: Dadka, a ty si myslíš, že ťa zoberú? Veď tam berú iba pekné dievčatá...“ (Dvořáková, 1993, s. 8)[4] Nakoniec rozprávka mala u najmenších divákov úspech aj vďaka herečkinmu umeleckému stvárneniu princeznej. Jej partnerom bol Ján Kroner v role čeľadníka Jána. Zaujímavosťou snímky je aj to, že mladú princeznú zahrala Dagmar po pôrode dcérky Terezy. Kvôli rodinným povinnostiam sa na istý čas stiahla do úzadia a jej hlbší hlas bolo možné počuť len cez monitory televízie alebo na filmových plátnach. „Nevyberám si postavy, ale najradšej dabujem tie, ktoré prežívajú na plátne bohatý citový život. Nesú svoj kríž a majú čo povedať. Psychológia takejto postavy je úplne iná. Je pre mňa dôležité precítiť to isté, čo herečka na plátne a vtedy si pri dabingu aj poplačem.“ (casprezeny.sk, 28. 12. 2006) [2]Pracuje aj na úpravách dialógov pre dabingové štúdiá i divadlá.

   Herečka prekoná manželskú krízu, aj rozvod a s prichádzajúcim novým tisícročím sa znovu pustí do tvorivej činnosti. Na niekoľko rokov doplní umelecký súbor Divadla Jána PalárikaTrnave a hrá v rôznych televíznych seriáloch. Jej najvýraznejšou postavou z tohto obdobia je Nina Hodáková, podnikateľka bez morálnych zábran, v Klane. „Vychutnávam si, že môžem byť protivná, že môžem povedať aj škaredé veci, lebo v reálnom živote si stále dávam pozor, aby som niekomu čo len slovkom neublížila.“ (Lišháková, 2014, s. 28)[6]

V inscenáciách na trnavskom javisku zažiarila v rôznych žánrových dielach ako Básnik a žena, Rodinné šťastie, Manželské hry, Ružičky zo srdca, Remeselníci. Na doskách Divadla West stvárnila zaujímavé postavy v komédiách Klamárka Ketty (po obnovenej premiére v divadle Teatro Wüstenrot pod názvom Podfuk) a No, nie je to jednoduché, v réžii herca Ľubomíra Romana, ktorý stvárnil aj jednu z hlavných postáv. V hudobnej fraške Podfuk herci „Marek Majeský, Andrea Kvašňovská, Marián Labuda ml., Dagmar Bruckmayerová a Dorota Letenajová dostali v réžii Nikitu Slováka, ktorý je zároveň aj autorom textov piesní, veľkú príležitosť preukázať svoj komediálny talent, ale aj pohybovú kultúru či schopnosť priamo na javisku strihnúť do mikrofónu pieseň, čo nemusí byť pre každého herca úplnou samozrejmosťou.“ (Turan, 2011, s. 68)[7]

   V hraných filmoch Tango s komármi (2009) a Viditeľný svet (2011) dostala herečka takmer rovnaké úlohy osamelých žien. V prvom filme sa Tereza pokúša získať srdce Ukrajinca Bohdana (Eugen Libezňuk) u nej doma rôznymi narážkami počas inštalačných prác, v druhom chce Veronika svojho vyhliadnutého chlapa dostať za každú cenu a neodrádza ju ani dotieravé sledovanie hlavného hrdinu Olivera (Ivan Trojan). Samozrejme, ani jedna eventualita jej nevyjde a v druhej sa aj prizná: „Mám prácu, ktorá ma baví a na ostatné akosi neostal čas... Niekedy si myslím, že šťastie už ani neexistuje.“ (citát z filmu: Viditeľný svet)[8]

Skúsenej herečke sú bližšie komediálne úlohy, ale s veľkou precíznosťou dokáže zahrať aj dramatické scény a nebojí sa ani speváckych výziev.

    Dagmar Bruckmayerová žije v rodinom dome neďaleko Bratislavy vo Veľkom Grobe. Keď má možnosť, rada chodieva za svojou vydatou dcérou do Spojených štátov amerických, kde už má dve vnúčatá, Keifer a Rosie. [1]

„Nikdy som nerozmýšľala nad tým, či sa mi splnil sen.

Ale môžem povedať, že čím som staršia, tým som šťastnejšia,

aj vďaka mojej profesii, ale najmä vďaka dcére a jej deťom...“

                                                                                                          (Dagmar Bruckmayerová)[2][1]

Filmy[upraviť | upraviť zdroj]

Názov filmu Druh filmu Krajina Rok

výroby

Réžia Rola
Jablonka Televízny film (rozprávka) ČSSR 1989 Ján Chlebík Verona
O troch sestrách Televízny film (rozprávka) ČSFR 1990 Miloš Volný Žofka
Poslední Televízny film ČSFR 1990 Ivan Petrovický Ľuba Kolomijcevová
Spoveď Televízny film (dvojdielny) Slovensko 1994 Miloslav Luther Mladá dáma parížskej bohémy
Princezná v ježovej koži Televízny film (rozprávka) Slovensko 1994 Ivan Petrovický Princezná
Čajová šálka lásky Televízny film Slovensko 2000 Pavel Gejdoš ml. Anna Hummelová
Tango

s komármi

Hraný film Slovensko / Česko 2009 Miloslav Luther Tereza
Viditeľný svet Hraný film Slovensko / Česko 2011 Peter Krištúfek Veronika

Seriály[upraviť | upraviť zdroj]

Divadelné hry[upraviť | upraviť zdroj]

Autor diela Názov divadelnej hry Premiéra Réžia Divadlo Rola
Ján Palárik Samozvanec 10.12.1988 Pavol Haspra Slovenské národné divadlo Xénia, dcéra Godunova
Alexander S. Gribojedov Útrapy z rozumu 17.06.1989 Miloš Pietor Slovenské národné divadlo Dcéra kniežeťa Tugouchovského
Pavol Országh Hviezdoslav Herodes a Herodias 20.04.1990 Miloš Pietor Slovenské národné divadlo Salome
Franz Kafka Proces 17.11.1990 Roman Polák Divadlo Astorka Korzo `90 Dievča
George Tabori Mein Kampf 16.01.1991 Roman Polák Slovenské národné divadlo Grétka
Eugène Ionesco Plešatá speváčka 16.03.1991 Juraj Vaculík Divadlo Astorka Korzo´90 Mrs. Smith
Colin Higgins Harold a Maude 26.10.1991 Juraj Vaculík Divadlo Astorka Korzo´90 Sunshine Doré
Milan Kundera Jakub a jeho pán 12.05.1993 Martin Porubjak Štúdio S / Štúdio L+S Agáta, Dcéra,

Justina

Coline Serreau Zajac  Zajac 07.04.1995 Pavol Haspra Slovenské národné divadlo Lucie
Miro Gavran Všetko o ženách 17.10.2003 Michal Babiak Divadlo Jána Palárika v Trnave Agneša, Anita, Biba, Dubravka, Mária
Jozef  Gregor Tajovský Statky - zmätky 05.03.2004 Břetislav Rychlík Divadlo Jána Palárika v Trnave Beta
Ján Smrek Básnik a žena 16.04.2004 Michal Babiak Divadlo Jána Palárika v Trnave Žena 2
Vinko Möderndorfer Rodinné šťastie 19.11.2004 Michal Babiak Divadlo Jána Palárika v Trnave Marijana Drekslerová
Molière Učené ženy 26.02.2005 Michal Babiak Divadlo Jána Palárika v Trnave Armanda
Vladimír Hurban Vladimírov/VHV Zámka škripí 15.05.2005 Štefan Korenči Divadlo a.ha., Bratislava Liana
Matjaž  Zupančič Manželské hry 27.01.2006 Michal Babiak Divadlo Jána Palárika v Trnave Soňa
Maurice Hennequin Klamárka Ketty 18.11.2006 Nikita Slovák Divadlo West, Bratislava Meggie Scottová
Milan Richter Kafkov druhý život 28.02.2007 Michal Babiak Divadlo Jána Palárika v Trnave
Michal Babiak Ružičky zo srdca 17.03.2007 Michal Babiak Divadlo Jána Palárika v Trnave Mata Hari
Jean-Claude Islert No, nie je to jednoduché 27.04.2007 Ľubomír Roman Divadlo West, Bratislava Mária
Mirjana Bobić Mojsilović Horúca linka 05.02.2009 Michal Babiak Divadlo Apollo, Bratislava Oľga Krunić alias Sisi
Eugène Labiche,

Marc Michel

Prestupná stanica 09.04.2011 Ľubomír Vajdička Divadlo Jána Palárika v Trnave Vdova Champbaudetová
Maurice Hennequin Podfuk 18.11.2011 Nikita Slovák Teatro Wüstenrot, Bratislava Meggie Scottová
Line Knutzon Remeselníci 04.05.2013 Viktor Kollár Divadlo Jána Palárika v Trnave Elizabeth
Peter Quilter Opona hore 21.05.2017 Soňa Ferancová Divadlo Aréna, Bratislava Pam

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ladislav Széplaki: Herečka Dagmar Bruckmayerová (odborný text)[8]
  • Ladislav Széplaki: Osobné stretnutie s Dagmar Bruckmayerovou, Bratislava, 10. augusta 2017[1]
  • Lenka Krnáčová: Archív RTVS, Bratislava, Mlynská dolina[9]
  • www.theatre.sk – eTHEATRE – Dagmar Bajnoková, Dagmar Bruckmayerová[10]
  • www.dabingforum.sk[11]
  • www.csfd.cz[12]
  • www.fdb.cz[13]
  • www.casprezeny.azet.sk - Rozhovor: Herečka Dagmar Bruckmayerová, 28. 12. 2006[2]
  • Demeková, A. Plod na druhom brehu. Smena, Bratislava, 1991, roč. 44, č. 64[14]
  • Dvořáková, B. Zajtra je iné slovo pre nádej. Smena, Bratislava, 1991, roč. 44, č. 49[5]
  • Dvořáková, B. Argument pre princeznú. Sme, Bratislava, 1993, roč. 1, č. 150[4]
  • Fiala, L. (F-a). Klasika v novej podobe. Hlas ľudu, Bratislava, 1990, roč. 36, č. 102[3]
  • Lišháková, G. Osudovú lásku spoznala cez internet. Šarm, Bratislava, 2014, roč. 12, č. 5[6]
  • Šebanová, D. V divadle West to nie je jednoduché. Bratislavské noviny, Bratislava, 2007, roč. 10, č. 20[15]
  • Turan, A. Smiechu nie je nikdy dosť. Slovenka, Bratislava, 2011, roč. 64, č. 48[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e Osobné stretnutie z umelkyňou
  2. a b c d Čas pre ženy: Čím som staršia, tým som šťastnejšia [online]. [Cit. 2006-12-28]. Dostupné online.
  3. a b FIALA, L. Klasika v novej podobe. Bratislava : Hlas ľudu, 1990. S. 3.
  4. a b c DVOŘÁKOVÁ, A. Argument pre princeznú. Bratislava : Sme, 1993. S. 8.
  5. a b DVOŘÁKOVÁ, A. Zajtra je iné slovo pre nádej. Bratislava : Smena, 1991. S. 5.
  6. a b LIŠHÁKOVÁ, G. Osudovú lásku spoznala cez internet. Bratislava : Šarm, 2014. S. 26,27,28.
  7. a b TURAN, A. Smiechu nie je nikdy dosť. Bratislava : Slovenka, 2011. S. 68.
  8. a b SZÉPLAKI, Ladislav. PhDr. [online]. [Cit. 2014-08-21]. Dostupné online.
  9. KRNÁČOVÁ, Lenka. Archív RTVS [online]. [Cit. 2014-08-21]. Dostupné online.
  10. http://www.theatre.sk
  11. http://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=173&t=1650&hilit=Dagmar
  12. https://www.csfd.cz/tvurce/26872-dagmar-bruckmayerova/
  13. https://www.fdb.cz/lidi/227359-dagmar-bajnokova-bruckmayer.html
  14. DEMEKOVÁ, A. Plod na druhom brehu. Bratislava : Smena, 1991. S. 6.
  15. ŠEBANOVÁ, D. V divadle West to nie je jednoduché. Bratislava : Bratislavské noviny, 2007. S. 14.