Redaktor:Grindcomber/pieskovisko
Dagmar Bruckmayerová | |
---|---|
Narodenie | 20. máj 1969 (55 rokov) Bratislava, Československo |
Povolanie | herečka, dabérka |
Roky pôsobenia | 1985 – súčasnosť |
Manžel | Peter Rúfus, herec (1992 – 2005) Tibor Bruckmayer, ekonóm (od 2007) |
Deti | Tereza (1993) |
Dagmar Bruckmayerová (rod. Bajnoková) - je slovenská herečka, dabérka. Narodila sa v hlavnom meste Slovenska, v Bratislave. V jej žilách prúdi čiastočne maďarská krv, a to z otcovej strany, ktorý pochádza z maďarskej rodiny.[1]
„Popularita je síce fajn vec a možno človeku
dá viac príležitostí dostať sa na obrazovku
nielen hlasom, ale aj tvárou,
no končí sa za hranicami republiky.
Vnútorné naplnenie hranice nepozná.“ (Dagmar Bruckmayerová)[2]
Biografia
[upraviť | upraviť zdroj]Mladosť
[upraviť | upraviť zdroj]Herečka Bruckmayerová po dokončení základnej školy sa v roku 1983 prihlásila na gymnázium v Krasňanoch (časť Bratislava - Rača). Súčasne začala navštevovať, vtedy ešte amatérske, divadlo Ludus, ktoré bolo svojím repertoárom a interpretáciou svetových i domácich klasikov zamerané na deti a mládež. Prvú výraznejšiu úlohu dostala v roku 1985, v básnickej hre Jána Buzássyho Rozprávka. V súbore mala kolegov, z ktorých neskôr vyrástli známi herci ako Vladimír Hajdu, Roman Luknár, Andrej Kraus, Michal Gučík, Peter Sklár, Zuzana Vačková, Elena Podzámska, Oľga Belešová a ďalší.[1]
Štúdium
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1987 bola na prvýkrát prijatá na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave na odbor herectvo. Divadelnú fakultu absolvovala v roku 1991 spolu s ďalšími spolužiakmi ako napr. Roman Pomajbo, Peter Mankovecký, Roman Matisko, Zuzana Mauréry, Silvia Vargová (Szilvia Varga), Henrieta Mičkovicová.
Mladá poslucháčka herectva už počas štúdia účinkovala v rôznych inscenáciách na javisku prestížnej umeleckej inštitúcie, Slovenského národného divadla (SND), v činohre Pavla Országha Hviezdoslava (DPOH) i na Malej scéne, neskôr aj v Divadle Korzo`90 (pozri tabuľky pod textom). V roku 1988 hrala menšiu úlohu, Xéniu, dcéru Godunova, v hre slovenského klasika Jána Palárika Samozvanec, inšpirovanú ruskými dejinami. Už väčšiu úlohu dostala v historickej dráme P. O. Hviezdoslava Herodes a Herodias v réžii Miloša Pietora, postavu Salome, v alternácii so Silviou Petőovou. „V premiére hrala Dagmar Bajnoková. Je presvedčivá a dosiahla asi maximum, ktoré sa dalo očakávať od debutujúcej adeptky herectva.“ (Fiala, 1990, s. 3)[3] Najvýraznejšími kreáciami začínajúcej herečky boli počas jej študentského obdobia postavy v dvoch kvalitných divadelných predstaveniach: Mein Kampf a v absurdnej dráme Plešatá speváčka. V prvej hre, režírovanej Romanom Polákom, účinkovala až niekoľko minút úplne nahá: „...akurát mi pán Labuda nasadil na hlavu klobúk. Moji rodičia boli z toho strašne zúfalí. Dokonca ani nechceli prísť na premiéru. Napokon prišli a po predstavení mi brat hovorí, ježiš, že si aspoň mala ten klobúk.“ (Dvořáková, 1993, s. 8)[4]V jednej z pozitívnych kritík o jej umeleckej tvorbe sa píše: „Grétka Dagmar Bajnokovej je hriešne a predsa nepoškvrnené dieťa. S detskou odovzdanosťou sa dáva láskať Schlomovi, s rovnakou chuťou a neznalosťou šepká Hitlerovi vulgárne nadávky na ,medzinárodné šlomstvoʻ. V závere je však nedetsky poučená, pochopí, že hra sa skončila tragicky.“ (Dvořáková, 1991, s. 5) [5]
Práca
[upraviť | upraviť zdroj]Po ukončení Divadelnej fakulty na VŠMU bola Bruckmayerová členkou Divadla Korzo`90 (teraz Divadlo Astorka Korzo´90), ale keď režiséra Juraja Vaculíka odvolali z postu umeleckého šéfa, s kolegom Rasťom Rogelom odišla z divadla, aby mohli všetci traja robiť spolu „svoje“ divadlo. Potom zakotvila, ale len na jednu hru, v divadle Štúdio S (teraz Štúdio L+S), kde spoluúčinkovala s velikánmi hereckého umenia ako Július Satinský či Milan Lasica v komédii Jakub a jeho pán.
Herečka Bruckmayerová začala rozvíjať svoj talent aj pred televíznymi kamerami v rôznych rozprávkach pre najmenšie deti, kde hrala záporné postavy, kým nedostala ponuku od režiséra Ivana Petrovického zahrať krásnu princeznú v bájke Princezná v ježovej koži (1994). „Prekvapilo ma, že budem hrať princeznú... Neviem si predstaviť, že mám byť melancholickou kráskou. Keď som sa hlásila na VŠMU, bratia sa mi posmievali: Dadka, a ty si myslíš, že ťa zoberú? Veď tam berú iba pekné dievčatá...“ (Dvořáková, 1993, s. 8)[4] Nakoniec rozprávka mala u najmenších divákov úspech aj vďaka herečkinmu umeleckému stvárneniu princeznej. Jej partnerom bol Ján Kroner v role čeľadníka Jána. Zaujímavosťou snímky je aj to, že mladú princeznú zahrala Dagmar po pôrode dcérky Terezy. Kvôli rodinným povinnostiam sa na istý čas stiahla do úzadia a jej hlbší hlas bolo možné počuť len cez monitory televízie alebo na filmových plátnach. „Nevyberám si postavy, ale najradšej dabujem tie, ktoré prežívajú na plátne bohatý citový život. Nesú svoj kríž a majú čo povedať. Psychológia takejto postavy je úplne iná. Je pre mňa dôležité precítiť to isté, čo herečka na plátne a vtedy si pri dabingu aj poplačem.“ (casprezeny.sk, 28. 12. 2006) [2]Pracuje aj na úpravách dialógov pre dabingové štúdiá i divadlá.
Herečka prekoná manželskú krízu, aj rozvod a s prichádzajúcim novým tisícročím sa znovu pustí do tvorivej činnosti. Na niekoľko rokov doplní umelecký súbor Divadla Jána Palárika v Trnave a hrá v rôznych televíznych seriáloch. Jej najvýraznejšou postavou z tohto obdobia je Nina Hodáková, podnikateľka bez morálnych zábran, v Klane. „Vychutnávam si, že môžem byť protivná, že môžem povedať aj škaredé veci, lebo v reálnom živote si stále dávam pozor, aby som niekomu čo len slovkom neublížila.“ (Lišháková, 2014, s. 28)[6]
V inscenáciách na trnavskom javisku zažiarila v rôznych žánrových dielach ako Básnik a žena, Rodinné šťastie, Manželské hry, Ružičky zo srdca, Remeselníci. Na doskách Divadla West stvárnila zaujímavé postavy v komédiách Klamárka Ketty (po obnovenej premiére v divadle Teatro Wüstenrot pod názvom Podfuk) a No, nie je to jednoduché, v réžii herca Ľubomíra Romana, ktorý stvárnil aj jednu z hlavných postáv. V hudobnej fraške Podfuk herci „Marek Majeský, Andrea Kvašňovská, Marián Labuda ml., Dagmar Bruckmayerová a Dorota Letenajová dostali v réžii Nikitu Slováka, ktorý je zároveň aj autorom textov piesní, veľkú príležitosť preukázať svoj komediálny talent, ale aj pohybovú kultúru či schopnosť priamo na javisku strihnúť do mikrofónu pieseň, čo nemusí byť pre každého herca úplnou samozrejmosťou.“ (Turan, 2011, s. 68)[7]
V hraných filmoch Tango s komármi (2009) a Viditeľný svet (2011) dostala herečka takmer rovnaké úlohy osamelých žien. V prvom filme sa Tereza pokúša získať srdce Ukrajinca Bohdana (Eugen Libezňuk) u nej doma rôznymi narážkami počas inštalačných prác, v druhom chce Veronika svojho vyhliadnutého chlapa dostať za každú cenu a neodrádza ju ani dotieravé sledovanie hlavného hrdinu Olivera (Ivan Trojan). Samozrejme, ani jedna eventualita jej nevyjde a v druhej sa aj prizná: „Mám prácu, ktorá ma baví a na ostatné akosi neostal čas... Niekedy si myslím, že šťastie už ani neexistuje.“ (citát z filmu: Viditeľný svet)[8]
Skúsenej herečke sú bližšie komediálne úlohy, ale s veľkou precíznosťou dokáže zahrať aj dramatické scény a nebojí sa ani speváckych výziev.
Dagmar Bruckmayerová žije v rodinom dome neďaleko Bratislavy vo Veľkom Grobe. Keď má možnosť, rada chodieva za svojou vydatou dcérou do Spojených štátov amerických, kde už má dve vnúčatá, Keifer a Rosie. [1]
„Nikdy som nerozmýšľala nad tým, či sa mi splnil sen.
Ale môžem povedať, že čím som staršia, tým som šťastnejšia,
aj vďaka mojej profesii, ale najmä vďaka dcére a jej deťom...“
Filmy
[upraviť | upraviť zdroj]Názov filmu | Druh filmu | Krajina | Rok
výroby |
Réžia | Rola |
Jablonka | Televízny film (rozprávka) | ČSSR | 1989 | Ján Chlebík | Verona |
O troch sestrách | Televízny film (rozprávka) | ČSFR | 1990 | Miloš Volný | Žofka |
Poslední | Televízny film | ČSFR | 1990 | Ivan Petrovický | Ľuba Kolomijcevová |
Spoveď | Televízny film (dvojdielny) | Slovensko | 1994 | Miloslav Luther | Mladá dáma parížskej bohémy |
Princezná v ježovej koži | Televízny film (rozprávka) | Slovensko | 1994 | Ivan Petrovický | Princezná |
Čajová šálka lásky | Televízny film | Slovensko | 2000 | Pavel Gejdoš ml. | Anna Hummelová |
Tango
s komármi |
Hraný film | Slovensko / Česko | 2009 | Miloslav Luther | Tereza |
Viditeľný svet | Hraný film | Slovensko / Česko | 2011 | Peter Krištúfek | Veronika |
Seriály
[upraviť | upraviť zdroj]- Ordinácia v ružovej záhrade (2007 – 2012)
- Mesto tieňov (2008)
- V mene zákona (2009)
- Odsúdené (2009 – 2010)
- Aféry (2010 – 2011)
- Dr. Ludsky (2011)
- Klan (2013 – 2014)
- Ochrancovia (2014)
- Tajné životy (2015)
Divadelné hry
[upraviť | upraviť zdroj]Autor diela | Názov divadelnej hry | Premiéra | Réžia | Divadlo | Rola |
Ján Palárik | Samozvanec | 10.12.1988 | Pavol Haspra | Slovenské národné divadlo | Xénia, dcéra Godunova |
Alexander S. Gribojedov | Útrapy z rozumu | 17.06.1989 | Miloš Pietor | Slovenské národné divadlo | Dcéra kniežeťa Tugouchovského |
Pavol Országh Hviezdoslav | Herodes a Herodias | 20.04.1990 | Miloš Pietor | Slovenské národné divadlo | Salome |
Franz Kafka | Proces | 17.11.1990 | Roman Polák | Divadlo Astorka Korzo `90 | Dievča |
George Tabori | Mein Kampf | 16.01.1991 | Roman Polák | Slovenské národné divadlo | Grétka |
Eugène Ionesco | Plešatá speváčka | 16.03.1991 | Juraj Vaculík | Divadlo Astorka Korzo´90 | Mrs. Smith |
Colin Higgins | Harold a Maude | 26.10.1991 | Juraj Vaculík | Divadlo Astorka Korzo´90 | Sunshine Doré |
Milan Kundera | Jakub a jeho pán | 12.05.1993 | Martin Porubjak | Štúdio S / Štúdio L+S | Agáta, Dcéra,
Justina |
Coline Serreau | Zajac Zajac | 07.04.1995 | Pavol Haspra | Slovenské národné divadlo | Lucie |
Miro Gavran | Všetko o ženách | 17.10.2003 | Michal Babiak | Divadlo Jána Palárika v Trnave | Agneša, Anita, Biba, Dubravka, Mária |
Jozef Gregor Tajovský | Statky - zmätky | 05.03.2004 | Břetislav Rychlík | Divadlo Jána Palárika v Trnave | Beta |
Ján Smrek | Básnik a žena | 16.04.2004 | Michal Babiak | Divadlo Jána Palárika v Trnave | Žena 2 |
Vinko Möderndorfer | Rodinné šťastie | 19.11.2004 | Michal Babiak | Divadlo Jána Palárika v Trnave | Marijana Drekslerová |
Molière | Učené ženy | 26.02.2005 | Michal Babiak | Divadlo Jána Palárika v Trnave | Armanda |
Vladimír Hurban Vladimírov/VHV | Zámka škripí | 15.05.2005 | Štefan Korenči | Divadlo a.ha., Bratislava | Liana |
Matjaž Zupančič | Manželské hry | 27.01.2006 | Michal Babiak | Divadlo Jána Palárika v Trnave | Soňa |
Maurice Hennequin | Klamárka Ketty | 18.11.2006 | Nikita Slovák | Divadlo West, Bratislava | Meggie Scottová |
Milan Richter | Kafkov druhý život | 28.02.2007 | Michal Babiak | Divadlo Jána Palárika v Trnave | |
Michal Babiak | Ružičky zo srdca | 17.03.2007 | Michal Babiak | Divadlo Jána Palárika v Trnave | Mata Hari |
Jean-Claude Islert | No, nie je to jednoduché | 27.04.2007 | Ľubomír Roman | Divadlo West, Bratislava | Mária |
Mirjana Bobić Mojsilović | Horúca linka | 05.02.2009 | Michal Babiak | Divadlo Apollo, Bratislava | Oľga Krunić alias Sisi |
Eugène Labiche,
Marc Michel |
Prestupná stanica | 09.04.2011 | Ľubomír Vajdička | Divadlo Jána Palárika v Trnave | Vdova Champbaudetová |
Maurice Hennequin | Podfuk | 18.11.2011 | Nikita Slovák | Teatro Wüstenrot, Bratislava | Meggie Scottová |
Line Knutzon | Remeselníci | 04.05.2013 | Viktor Kollár | Divadlo Jána Palárika v Trnave | Elizabeth |
Peter Quilter | Opona hore | 21.05.2017 | Soňa Ferancová | Divadlo Aréna, Bratislava | Pam |
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Ladislav Széplaki: Herečka Dagmar Bruckmayerová (odborný text)[8]
- Ladislav Széplaki: Osobné stretnutie s Dagmar Bruckmayerovou, Bratislava, 10. augusta 2017[1]
- Lenka Krnáčová: Archív RTVS, Bratislava, Mlynská dolina[9]
- www.theatre.sk – eTHEATRE – Dagmar Bajnoková, Dagmar Bruckmayerová[10]
- www.dabingforum.sk[11]
- www.csfd.cz[12]
- www.fdb.cz[13]
- www.casprezeny.azet.sk - Rozhovor: Herečka Dagmar Bruckmayerová, 28. 12. 2006[2]
- Demeková, A. Plod na druhom brehu. Smena, Bratislava, 1991, roč. 44, č. 64[14]
- Dvořáková, B. Zajtra je iné slovo pre nádej. Smena, Bratislava, 1991, roč. 44, č. 49[5]
- Dvořáková, B. Argument pre princeznú. Sme, Bratislava, 1993, roč. 1, č. 150[4]
- Fiala, L. (F-a). Klasika v novej podobe. Hlas ľudu, Bratislava, 1990, roč. 36, č. 102[3]
- Lišháková, G. Osudovú lásku spoznala cez internet. Šarm, Bratislava, 2014, roč. 12, č. 5[6]
- Šebanová, D. V divadle West to nie je jednoduché. Bratislavské noviny, Bratislava, 2007, roč. 10, č. 20[15]
- Turan, A. Smiechu nie je nikdy dosť. Slovenka, Bratislava, 2011, roč. 64, č. 48[7]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj][[Kategória:Narodenia v 1969]] [[Kategória:Slovenské dabingové herečky]] [[Kategória:Slovenské filmové herečky]] [[Kategória:Slovenské televízne herečky]] [[Kategória:Slovenskí televízni moderátori]] [[Kategória:Biografia]] {{DEFAULTSORT:Dagmar Bruckmayerová}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Narodenia 20. mája]]
- ↑ a b c d e Osobné stretnutie z umelkyňou
- ↑ a b c d Čas pre ženy: Čím som staršia, tým som šťastnejšia [online]. [Cit. 2006-12-28]. Dostupné online.
- ↑ a b FIALA, L. Klasika v novej podobe. Bratislava : Hlas ľudu, 1990. S. 3.
- ↑ a b c DVOŘÁKOVÁ, A. Argument pre princeznú. Bratislava : Sme, 1993. S. 8.
- ↑ a b DVOŘÁKOVÁ, A. Zajtra je iné slovo pre nádej. Bratislava : Smena, 1991. S. 5.
- ↑ a b LIŠHÁKOVÁ, G. Osudovú lásku spoznala cez internet. Bratislava : Šarm, 2014. S. 26,27,28.
- ↑ a b TURAN, A. Smiechu nie je nikdy dosť. Bratislava : Slovenka, 2011. S. 68.
- ↑ a b SZÉPLAKI, Ladislav. PhDr. [online]. [Cit. 2014-11-26]. Dostupné online.
- ↑ KRNÁČOVÁ, Lenka. Archív RTVS [online]. [Cit. 2014-11-26]. Dostupné online.
- ↑ http://www.theatre.sk
- ↑ http://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=173&t=1650&hilit=Dagmar
- ↑ https://www.csfd.cz/tvurce/26872-dagmar-bruckmayerova/
- ↑ https://www.fdb.cz/lidi/227359-dagmar-bajnokova-bruckmayer.html
- ↑ DEMEKOVÁ, A. Plod na druhom brehu. Bratislava : Smena, 1991. S. 6.
- ↑ ŠEBANOVÁ, D. V divadle West to nie je jednoduché. Bratislava : Bratislavské noviny, 2007. S. 14.