Rohovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 05:18, 29. január 2022, ktorú vytvoril 85.237.224.50 (diskusia) (aktualizácia)
Toto je článok o slovenskej obci. O hornine rohovec pozri Silicit.
Rohovce
obec
Kostol sv. Ondreja
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Dunajská Streda
Región Podunajsko
Nadmorská výška 123 m n. m.
Súradnice 47°59′50″S 17°24′30″V / 47,997222°S 17,408333°V / 47.997222; 17.408333
Rozloha 16,15 km² (1 615 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 082 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 67 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1294
Starosta Zoltán László[3] (nezávislý)
PSČ 930 30
ŠÚJ 501891
EČV (do r. 2022) DS
Tel. predvoľba +421-31
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Rohovce
Webová stránka: rohovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Rohovce (historicky slov. Veľká Sarva, maď. Nagyszarva, nem. Andreasdorf auf der Schütt) sú obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda.

Polohopis

Obec leží v Podunajskej nížine, v južnej časti Žitného ostrova.

Dejiny

Prvá písomná správa o obci je z roku 1250, keď sa spomína ako Zeroa. Dnes používaný slovenský úradný názov dostala obec po roku 1948. Obec pôvodne patrila kráľovským dvorníkom. V stredoveku tu nadobudli majetky rodiny Bazini a Szentgyörgyi. Neskôr patrila obec viacerým šľachtickým rodinám. Časť dnešnej obce, pôvodne pod názvom Nagyszarva, patrila Sárkányovcom, ktorí tu v 15. storočí postavili vodný hrad. Neskôr patrila Ilešházoovcom, ktorí tu sídlo svojho panstva.

Symboly obce

Symboly obce sú zapísané v Heraldickom registri SR. Erb je zapísaný v tejto podobe: v zelenom štíte na oblej čiernej, striebrom šikmo mrežovanej pažiti zlatý obrátený pluh so striebornými radlicami, sprevádzaný vľavo hore úzkym zlatostriebrone štvrteným zahroteným svätoondrejským krížom. Vlajka obce pozostáva z 5 pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej (3/9), žltej (1/9), bielej (1/9) a zelenej (3/9). Vlajka má pomer strán 2“3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie

Národnostné zloženie – Rohovce (2021)[4]
Slováci
  
21,5 %
Maďari
  
74,7 %
Rómovia
  
0,2 %
Rusíni
  
0,0 %

Počet obyvateľov bol v roku 2011 pri sčítaní obyvateľstva 1192 (v roku 2001 bol počet obyvateľov 1037, tj. prírastok 155 obyvateľov medzi rokmi 2001-2011). Podľa národnosti v roku 2011: slovenská 204 obyvateľov (17,11%), maďarská 852 obyvateľov (71,48%), ostatné + nezistené národnosti 135 obyvateľov (cca 10%), pre porovnanie v roku 2001 sa k slovenskej národnosti prihlásilo 120 obyvateľov a k maďarskej národnosti 909 obyvateľov.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

  • Rímskokatolícka kostol sv. Ondreja apoštola, jednoloďová románska stavba s podkovovitou apsidou a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, asi z polovice 13. storočia. Gotickými úpravami prešiel koncom 15. storočia, z tohto obdobia sa dochovalo gotické pastofórium. V 18. storočí prešiel barokovými úpravami, keď bola pristavaná veža a sakristia. Sakristiu z opačnej strany apsidy doplnili v 19. storočí. V interiéri sa nachádza románska kamenná krstiteľnica, gotické pastofórium s pôvodnou mriežkou a v podveží epitaf majiteľa panstva Šárkáňa z roku 1565. Z architektonických detailov sa dochoval tympanón s motívom kríža s palmetovým ornamentomz z pôvodného románskeho portálu.[5] Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami, v lodi aj s klenákmi. Veža s nárožnými zaobleniami je členená lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou s laternou.
  • Ilešháziovský kaštieľ, dvojpodlažná renesančná stavba na pôdoryse štvorca s vnútorným arkádovým dvorom, z roku 1570. Stojí na mieste staršieho hradu Šarkáňovcov. V roku 1730 prešiel barokovou prestavou. Poslednou úpravou prešlo západné priečelie na začiatku 19. storočia v štýle klasicizmu. Po Ilešháziovcoch kaštieľ vlastnili Baťáňovci a Pongrácovci. Po druhej svetovej vojne bol zoštátnený a bola tu zriadená škola. Na prízemí sa nachádzajú valené klenby s lunetami.[6] Fasády sú členené kordónovou rímsou a nárožnými bosážami. Okná majú kamenné ostenia, na prízemí s mrežami. Portál má ostenie s nadsvetlíkom a klenákom. Zo strany parku dominuje fasáde rizalit s trojosovým portikom, nad balkónom je umiestnený ilešháziovský erb. Rizalit je ukončený trouholníkovým štítom s tympanónom. Kaštieľ obklopuje krajinársky park, ktorý je chráneným areálom.

Turistika

  • Rybník – športový rybolov
  • Rekreačná oblasť Šulianské jazero – letná rekreácia, kúpanie, vodná turistika

Občianska vybavenosť

  • Kultúrny dom - bola daná do užívania v roku 1986. Kultúrne akcie: deň matiek, deň detí, deň obce, deň dôchodcov a vianočná *slávnosť , tanečné zábavy, divadelné predstavenia
  • Športový areál – futbalové ihrisko, tenisový kurt, volejbalové ihrisko, strelnica

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Štatistický úrad SR
  5. Rohovce [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  6. Rohovce [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy