Sedlo pod Hnilickou Kýčerou
| Sedlo pod Hnilickou Kýčerou | |
| sedlo | |
 Sedlo
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Žilina, Martin |
| Obce | Rajec, Kláštor pod Znievom |
| Časť | Kýčery |
| Pohorie | Malá Fatra |
| Podcelok | Lúčanská Fatra |
| Povodia | Rajčanka, Turiec |
| Nadmorská výška | 1 027,8[1] m n. m. |
| Súradnice | 49°01′25″S 18°44′02″V / 49,0235°S 18,7338°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  zelenej značke z Kamennej Poruby
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Sedlo pod Hnilickou Kýčerou (1 027,8 m n. m.[2]) je horské sedlo v hlavnom hrebeni Lúčanskej Malej Fatry.[3] Je križovatkou turistických chodníkov a lokalitou prechádza Medzinárodná diaľková turistická trasa E3.[4]
15. novembra 1944 po bojoch s nacistami v sedle zomrel komunistický funkcionár a politruk partizánskej skupiny Ľudovít Rauch.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Sedlo sa nachádza v južnej polovici Malej Fatry, v geomorfologickom podcelku Lúčanská Malá Fatra a časti Kýčery.[5] Leží medzi vrchmi Úplaz (1 085 m n. m.) a Hnilická Kýčera (1 218 m n. m.)[2] a celá oblasť je pokrytá lesným porastom.[6]
Nachádza sa v Žilinskom kraji, na hranici okresov Žilina a Martin a zasahuje na katastrálne územie mesta Rajec a obce Kláštor pod Znievom.[7] Severozápadné svahy odvodňuje Porubský potok do Rajčanky, voda z juhovýchodných častí odteká Slovianskym potokom do rieky Turiec.[3]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa pod Hnilickou Kýčerou (1 218 m n. m.), ktorá je výborným vyhliadkovým bodom. Zostup z vrcholu do sedla patrí medzi najstrmšie v celej Lúčanskej Malej Fatre a hlavne v období dažďov je ťažko priechodný. V sedle je križovatka značených turistických trás a pekný drevený kríž. Niekoľko desiatok metrov od kríža po zelenej značke smerom do Rajca je upravený prameň pitnej vody. Sedlo je vyhľadávaným bivakovacím miestom, pretože sa nachádza približne v polovici hrebeňa tejto časti Malej Fatry.[2]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červenej turistickej značke hlavným hrebeňom (Medzinárodná diaľková turistická trasa E3):
- od severu z Veľkej lúky cez Hnilickú Kýčeru
- od juhu z Vríčanského sedla cez Skalky a Úplaz
- po
zelenej turistickej značke:
- od severozápadu z Rajca cez Kamennú Porubu a Porubskú dolinu
- od juhovýchodu z Valče cez Sloviansku dolinu
- po
žltej turistickej trase z Ďurčinej cez Úplaz[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Rajecká dolina – turistická a cyklistická mapa – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-06-30]. Dostupné online.
- ↑ a b c Malá Fatra - Martinské hole, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000
- ↑ a b c Mapový portál HIKING.SK [online]. N Press, [cit. 2023-03-24]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-01-01. Dostupné online [cit. 2023-01-29]. ISSN 1339-844X.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-03-24]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-03-24]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-03-24]. Dostupné online.