Skalky u Přehrady

Skalky u Přehrady
prírodná pamiatka
Jedna z chránených skál
Štát	Česko
Región	Juhomoravský kraj
Okres	Okres Blansko
Lokalita	Kníničky, Bystrc
Nadmorská výška	230 - 320 m n. m.
Súradnice	49°13′59.112″S 16°31′13.878″V
Rozloha	1,3398 ha
Vznik	1. máj 1989
- Vyhlásil	Národný výbor mesta Brna
Správa	AOPK ČR Brno
Kód AOPK ČR	1457
Skalky u Přehrady Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Skalky u Přehrady
Webová stránka: Biolib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Skalky u Přehrady je prírodná pamiatka, ktorá sa nachádza v okrese Brno-mesto, na katastrálnom území Bystrc a Kníničky. Dve oddelené plochy na strmých skalnatých svahoch prelomového údolia rieky Svratky tesne pod hrádzou Brnianskej priehrady sa nachádzajú v najsevernejšej časti Kohoutovickej vrchoviny, 500 m západne Kníničiek. Nadmorská výška je 215-250 m, výmera 1,34 ha. Vyhlásená bola roku 1989.

Ochrana

Predmetom ochrany je teplomilná vegetácia, ktorá sa spolu s lišajníkmi nachádza na tunajšom skalnatom teréne.

Severne exponované svahy južnej časti nad pravým brehom rieky sú miernejšie a zarastené dubohrabovým porastom. Južne až juhozápadne exponované svahy severnej časti nad ľavým brehom rieky majú lesostepný charakter s voľnými skalnatými, prípadne trávnatými, plochami a roztrúsenými drevinami.

Cenné sú teplomilmé spoločenstvá skalných stepí s výskytom mnohých vzácnych druhov rastlín.

Prírodné pomery

Geológia

Skalné podložie tvoria horniny brnianskeho masívu, a to amfibolické a biotit-amfibolické diority. Na vrcholoch chrbátikov sú zvyšky fluviálnych sedimentov riečnej terasy Svratky. Rieka Svratka preráža úzky skalný chrbát tvoriaci najsevernejší výbežok Kohoutovickej vrchoviny. Na svahoch sú antropogénne tvary. Nájdeme tu litozeme až nevyvinuté pôdy na svahovinách hornín brnianskeho masívu a kambizem arenickú (psefitickú) na bezkarbonátových terasových štrkoch. Na druhej, južnej časti územia sa vyvinuli asociácie kambizeme typickej.

Flóra

Na južne exponovaných svahoch severnej časti rezervácie prevažuje vegetácia zväzu Festucion valesiacae. Nájdeme tu porasty kostravy valeskej (Festuca valesiaca) a kavyľa chlpatého (Stipa dasyphylla) s poniklecom veľkokvetým (Pulsatilla grandis), zvončekom moravským (Campanula Moravica), šalátom prútnatým (Lactuca viminea), zanoväťou regensburskou (Chamaecytisus ratisbonensis), ružou galskou (Rosa gallica), divozelom rakúskym (Verbascum austriacum), veronikou rozprestretou (Veronica prostrata) a dúškou včasnou (Thymus praecox). V minulosti bol nájdený plamienok priamy (Clematis recta) ale zrejme už vymizol.

V skalnej stepi sú dreviny len sporadické, napr. javor poľný (Acer campestre), javor horský (Acer pseudoplatanus), dub zimný (Quercus petraea) a vzácna čerešňa mahalebková (Padellus mahaleb). Vyskytuje sa tu tiež agát (Robinia pseudoacacia). Medzi kríkmi nájdeme hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), svíb krvavý (Swida sanguinea), bršlen bradavičnatý (Euonymus verrucosus), zob vtáčí (Ligustrum vulgare), slivku trnkovú (Prunus spinosa), ružu šípkovú (Rosa canina), r. vínnu (R. rubiginosa) aj vzácnu r. malokvetá (R. micrantha).

Temnejšiu južnú časť chráneného územia porastajú dubohrabiny (Carpinion). V lesnom poraste v stromovom poschodí prevažujú hrab obyčajný (Carpinus betulus) a dub zimný, ďalej javor horský, lipa malolistá (Tilia cordata) alebo vzácnejšie brest horský (Ulmus glabra). Vo vrstve krovín sa uplatňuje lieska obyčajná (Corylus avellana), bršlen európsky (Euonymus europaeus), b. bradavičnatý, vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare), ruža šípová, svíb krvavý a baza čierna (Sambucus nigra). V bylinnom podraste nájdeme cyklámen purpurový (Cyclamen purpurascens) a prilbicu žltú (Primula vulparia).

Fauna

Severná slnečná časť prírodnej pamiatky je cennou entomologickú lokalitou. Žije tu napr. ostrôžkár trnkový (Satyrium Spini) a modráčik rozchodníkový (Scolitantides orion). Významné druhy stavovcov sú zastúpené jaštericou krátkohlavou (Lacerta agilis), užovkou hladkou (Coronella austriaca), krutohlavom hnedým (Jynx torquilla) alebo strakošom obyčajným (Lanius collurio).

Riziká a ich predchádzanie

V dôsledku vysokej návštevnosti dotknutého územia sú obe lokality ohrozované narušovaním pôdneho skeletu a vegetácie. Trávnaté plochy sú každoročne kosené a priebežne sú vykonávané prebierky kríkov v prospech voľných plôch, prípadne cenných spoločenstiev a druhov.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Skalky u Přehrady

Externé odkazy

• Gotobrno.cz Archivované 2014-10-27 na Wayback Machine
• Fotografie lokality na turistika.cz
• Na stránke jizni-morava.info^{[nefunkčný odkaz]}

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Skalky u Přehrady na českej Wikipédii.