Stužica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 00:14, 1. marec 2008, ktorú vytvorila Bubamara (diskusia | príspevky)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°05′S 22°32′V / 49,083°S 22,533°V / 49.083; 22.533
Stužica
Národná prírodná rezervácia
Stužica primeval forest, Slovakia.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Snina
Obec Nová Sedlica
Časť Národného parku Poloniny
Pohorie Východné Beskydy
Súradnice 49°05′S 22°32′V / 49,083°S 22,533°V / 49.083; 22.533
Najvyšší bod
 - výška 1 208 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 620 m n. m.
Rozloha 761,49 ha (8 km²)
Rastlinstvo buk lesný
Vznik 1908
 - súčasné zaradenie od 1993
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Primeval Beech Forests of the Carpathians
Rok 2007 (#31)
Číslo 1133
Kritériá ix
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Green pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja (východ)
Poloha v rámci Prešovského kraja (východ)
Green pog.svg
Poloha v rámci Prešovského kraja (východ)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Svetové dedičstvo UNESCO

Stužica je národná prírodná rezervácia, pôvodný karpatský prales, ktorý sa rozprestiera v hlbokom údolí okolo Stužickej rieky na rozhraní Slovenska, Poľska a Ukrajiny v Bukovských vrchoch - v národnom parku Poloniny - neďaleko najvýchodnejšej slovenskej obce Nová Sedlica.

Národná prírodná rezervácia nachádzajúca sa v okolí vrchu Kremenec bola vyhlásená v roku 1965 a novelizovaná v rokoch 1974 a 1993 na výmere 761 ha. Ochraňuje komplex prírodných bukových a jedľovo-bukových porastov pralesovitého charakteru so štruktúrou lesa vo všetkých štádiách jeho vývoja. Osobitým vzrastom a vekom sa tu vyznačuje jedľa, ale aj buk a javor horský. V pralese žije mnoho pôvodných karpatských a aj niekoľko endemických druhov rastlín, húb a živočíchov. Stužica patrí medzi najvýznamnejšie chránené územia na Slovensku. Územie má aj veľký medzinárodný význam.

28. júna 2007 Konferencia Výboru Svetového dedičstva UNESCO na zasadnutí v novozélandskom Christchurchu rozhodla o zápise pralesa Stužica spolu s pralesmi Havešová a Rožok v Poloninách a Kyjovského pralesa v pohorí Vihorlatské vrchy do Svetového zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva. Stužica sa tak zaradila do spoločnosti takých významných prírodných pamiatok ako Yellowstonský národný park a Národný park Veľký kaňon v USA, Sagarmatha v Himalájach či Kilimandžáro v Afrike.