Tri kopce (vrch v Spišsko-gemerskom krase)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tri kopce
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Prešovský, Košický
Okresy Poprad, Spišská Nová Ves
Obce Vernár, Betlanovce, Hrabušice
Pohorie Spišsko-gemerský kras
Podcelok Slovenský raj
Povodie Hornád
Nadmorská výška 1 056,2 m n. m.
Súradnice 48°56′09″S 20°18′10″V / 48,9359°S 20,3029°V / 48.9359; 20.3029
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup z Vernára
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Tri kopce[1] (1 056,2 m n. m.[2][3]) je názov vrchu v Spišsko-gemerskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad Vernárom, približne 12 km južne od Popradu.[5]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v severovýchodnej časti Spišsko-gemerského krasu, v geomorfologickom podcelku Slovenský raj.[4] Leží na pomedzí Prešovského a Košického kraja, na hranici okresov Poprad a Spišská Nová Ves a zasahuje na katastrálne územie obcí Vernár, Betlanovce a Hrabušice.[1] Najbližším sídlom je juhozápadne situovaný Vernár, južne sa nachádza osada Dobšinská Ľadová Jaskyňa a Stratená, juhovýchodne Dedinky, severovýchodne Hrabušice a Betlanovce a severne Hranovnica.[5] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský raj a rovnomennej národnej prírodnej rezervácie.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Tri kopce dominujú severnej časti Slovenského raja, ktorú zo západu vymedzuje Vernárska a od východu Pílska dolina. Severným smerom sa nachádza Vysoká (1 036 m n. m.) a Baba (1 000 m n. m.), východným Krompľa (990 m n. m.), Bykárka (1 058 m n. m.), Suchý vrch (1 122 m n. m.) a Cigánka (1 137 m n. m.), južným Havrania skala (1 154 m n. m.), Štrbáková (1 078 m n. m.), Vahan (1 139 m n. m.), Kopanec (1 132 m n. m.), Javorina (1 186 m n. m.) a Popová (1 099 m n. m.) a západným Kráľova hoľa (1 946 m n. m.), Predná hoľa (1 546 m n. m.), Barbolica (1 013 m n. m.), Koreň (1 335 m n. m.) a Zbojnícka (1 036 m n. m.).[3] Západnú časť odvodňuje Vernársky potok do Hornádu, juhovýchodné prítoky Veľkej Bielej vody. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[5]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrchy Spišsko-gemerského krasu, no tiež Levočské vrchy, Branisko, Volovské vrchy, východnú časť Nízkych Tatier a Vysoké Tatry.[7]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol nevedie značený turistický chodník a najbližším je červeno značený chodník z rázcestia Bľajzoch v Pílskej doline do obce Vernár.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-04-25]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 62.
  3. a b c Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-04-25]. Dostupné online.
  5. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-25]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-25]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-25]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]