Vŕba oštepovitolistá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vŕba oštepovitolistá
Vŕba oštepovitolistá
Vŕba oštepovitolistá
Vedecká klasifikácia
L.
Synonymá
Vŕba šípová, Vŕba šípovitá[1]
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Listy Vŕby oštepovitolistej

Vŕba oštepovitolistá (Salix hastata) je kerovitý druh z rodu vŕba, kde je zaradený do podrodu Vetrix.

Výskyt[upraviť | upraviť kód]

Je to vŕba, ktorá má miesto svojho výskytu v severnej Eurázii a na severe amerického kontinentu. V boreálnom páse sa vyskytuje takmer súvisle, v miernom pásme len v horských oblastiach kde jednotlivé populácie rastú izolovane.

Ázii rastie od severných oblastí Sibíri po Severné Kaukazsko, zasahuje do Kazachstanu, Mongolska, severnej Číny vrátane Ďalekého východu. V Severnej Amerike rastie na Aljaške, na západe a hlavne na severozápade Kanady a v hornatých oblastiach severozápadu USA. V Európe má takmer súvislý areál výskytu v Škandinávii a na severozápade Ruska. Ostrovčekovitovo rastie takmer v celom zvyšku Európy, kde už má iba reliktný charakter. Rastie väčšinou v tundrách a v zatápaných oblastiach blízko vodných tokov a nádrží.

Najčastejšie rastie na svetlých miestach pozdĺž potokov, okolo pramenísk a na horských až subalpínskych vlhkých lúkach, vlhkých sutiach, väčšinou na zásaditých podkladoch.[2][3]

Opis[upraviť | upraviť kód]

Táto dvojdomá drevina vytvára vzhľadné kry vysoké 0,5 až 2 m, ktoré majú kmene do priemeru 3 cm so stúpajúcimi vetvami. Holé letokruhy sú niekedy lesklé, žltej farby, listové puky na nich vyrastajúce sú 4 až 7 mm dlhé. listy so stopkami dlhými do 3 mm majú dobre vyvinuté pravidelné zubaté prílistky. Eliptická listová čepeľ, na báze zaokrúhlené až srdcovitá, býva dlhá od 3,5 do 4,5 cm a široká 1,5 až 2 cm, po okrajoch je jemne pílovitá. Na líci má zelenú farbu, na rube je o niečo svetlejšia, úplne holá a má výraznú jemnú sieťovitú žilnatinu. Listy začínajú žltnúť už koncom augusta. Kôra obsahuje až 11 % tanínu, listy slúžia v severských oblastiach ako potrava sobom.

Súkvetie jednopohlavných kvetov, jahňád, je valcovité a má krátku stopku na ktorej vyrastá niekoľko malých listov. Samčie kvety v jahňadách dlhých až 5 cm obsahujú dve voľné tyčinky, dlhé až 7 mm, ktoré majú holé nitky so zlatožltými, neskôr hnedými peľnicami. Samičie kvety v jahňadách, s dĺžkou až 6 cm, majú holý stopkatý semenník s 12 až 22 vajíčkami, zreteľnú čnelku a von zakrivenú dvojlaločnú bliznu. V kvetoch je po jednej zhrubnutej nektárovej žliazke. Kvetné listene s dlhými, kučeravými chlpmi sú ružovkastej farby až svetlo hnedé. Kvitne tesne pred rašením listov v júni až júli. Opeľované sú lietajúcim hmyzom. Plody sú zelené alebo hnedé holé toboľky, dlhé takmer 7 mm, s mnohými semenami s krátkou dobou klíčivosti. Chromozómové číslo: 2n = 38.[2][3][4][5][6]

Taxonómia[upraviť | upraviť kód]

Na rozdelenie druhu na poddruhy sú rozdielne názory. Napríklad podľa[2][7][8] sa druh delí na tri poddruhy:

  • (Salix hastata L. subsp. hastata) – vŕba oštepovitolistá pravá
  • (Salix hastata L. subsp. vegeta) Andersson – vŕba oštepovitolistá svieža
  • (Salix hastata L. subsp. subintegrifolia (Flod.) Flod.

Podľa tohto rozčlenenia sa normálny poddruh hastata vyskytuje takmer v celom areáli výskytu tohto druhu, najbližšie vo Vnútorných Západných Karpatoch. Poddruh vegeta rastie len v južnej Škandinávii a v izolovaných populáciách v horách Strednej Európy, t. j. aj v Česko-Slovensku. Tretí poddruh subintegrifolia má domov v Škandinávii.

Hybridizácia[upraviť | upraviť kód]

Vŕba oštepovitolistá, podobne ako mnoho ďalších druhov vŕb, je náchylná ku kríženiu s inými druhmi. V podmienkach v akých rastie na Slovensku sa kríži s vŕbou sliezskou, s ktorou vytvára hybrid Salix × chlorophana schopný sa ďalej rozmnožovať.[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. HRONEŠ, Michal. BioLib.cz: Vrba hrotolistá [online]. Ondřej Zicha, BioLib.cz, rev. 2011-02-14, [cit. 2011-12-19]. Dostupné online.
  2. a b c d BRANDOVÁ, Blanka. DP: Hybridizace horských druhů vrb na příkladu vrby hrotolisté… [online]. Univerzita Palackého, PřF, Katedra botaniky, Olomouc, rev. 2010-05-07, [cit. 2011-12-19]. Dostupné online.
  3. a b Univerzita Palackého, PřF, Katedra botaniky, Olomouc, rev. 2011-09-17, [cit. 2011-12-19]. Dostupné tiež na: [1].
  4. Šablóna:Citácia elektronického dokumentu mica.cz/salix-hastata/
  5. DVOŘÁK, Václav. Dendrologie.cz: Salix [online]. P. Horáček a J. Mencl, rev. 2006-12-31, [cit. 2011-12-19]. hastata Dostupné online. Dostupné tiež na: [2].
  6. Flora of North America: Salix hastata [online]. Missouri Botanical Garden, St. Louis, MO & Harvard University Herbaria, Cambridge, MA, USA, [cit. 2011-12-19]. Dostupné online. (Anglicky)
  7. Flora Europaea: Salix hastata [online]. Royal Botanic Garden, Edinburg, UK, [cit. 2011-12-19]. Dostupné online. (Anglicky)
  8. ANDERBERG, Arne. Den virtuella floran: Salix hastata [online]. Naturhistoriska riksmuseet, Stockholm, SE, rev. 2008-07-08, [cit. 2011-12-19]. Dostupné online. (Anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vrba hrotolistá na českej Wikipédii.