Vechec

Vechec
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Vranov nad Topľou
Región	Horný Zemplín
Nadmorská výška	184 m n. m.
Súradnice	48°52′20″S 21°37′30″V
Rozloha	17,27 km² (1 727 ha)
Obyvateľstvo	2 982 (31. 12. 2023)
Hustota	172,67 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1402
Starosta	Michal Čandík (SMER)
PSČ	094 12
ŠÚJ	529222
EČV (do r. 2022)	VT
Tel. predvoľba	+421-57
Adresa obecného úradu	OcÚ Vechec, Hlavná 133, 094 12 Vechec
E-mailová adresa	ocuvechec@stonline.sk
Telefón	057/ 488 85 20 057/ 488 85 21
Fax	057/ 488 85 22
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Vechec
Webová stránka: vechec.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Vechec je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.

Dejiny

Vznik obce Vechec

Prvá písomná zmienka o obci Vechec vyplýva z mandátu (nachádza sa v Mályusz Elemer Zsigmomdkori Oklevéltar I. Budapest Akádemia Kiadó), ktorý rieši spor o vlastníctvo medzi Rozgonyovcami a Nekchyovcami a pochádza z roku 1327.

Vechec leží na náplavovom kuželi v strednej časti údolia Lomnice, na styku severozápadného výbežku Východoslovenskej nížiny s úpätím Slánskych vrchov, v nadmorskej výške asi 184 m. Palatín Detrik Budek v roku 1399 poveril leleský konvent pozvať vlastníkov panstva Lipovec a šľachticov z Rozhanoviec na riešenie ich sporu o vlastníctvo Vechca a viacerých okolitých dedín.

Gréckokatolícky chrám (v popredí) a Rímskokatolícky kostol (v pozadí)

V mandáte palatína je doklad o tejto dedine, z ktorého vyplýva, že tunajšie sídlisko jestvovalo už pred rokom 1399. V uvedenom mandáte sa vyskytuje pod názvom Vechec, v písomnostiach z 15.-16. storočia tiež pod týmto názvom. Predpokladáme, že názov dediny vznikol prevzatím mena, resp. prezývky prvého miestneho šoltýsa. Na základe uvedených poznatkov sa domnievame, že dedinu Vechec založili usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva v prvej polovici 14. storočia. Šoltýstvo v dedine jestvovalo aj v 16. storočí. Po rozhodnutí palatína v roku 1402 a kráľa v roku 1410 sa dostal Vechec do vlastníctva šľachticov z Rozhanoviec ako majetková súčasť panstva Čičva, resp. Vranov, po ktorých ho zdedili Bátoryovci na základe dohody o dedičstve panstiev z roku 1519. V 17. storočí patril zemanom. Okolo polovice 15. storočia vo Vechci hospodárilo približne pätnásť sedliackych domácnosti, z ktorých sa neskôr polovica odsťahovala. V roku 1493 tu zostalo sedem sedliackych usadlostí, medzi nimi rodina Grega Zyra a Štefana Čemerenského, pričom pozemky po ďalších siedmich sedliackych domácnostiach boli opustené. Do roku 1550 počet sedliackych domácností vzrástol na jedenásť. V roku 1600 malo sídlisko desať obývaných poddanských domov, šoltýsov dom, takže Vechec bol malou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom. Narastajúca chudoba a sociálny úpadok sedliakov mali za následok úbytok poddanských obyvateľov a domov. V roku 1715 žilo vo Vechci šesť, v roku 1720 iba tri sedliacke domácnosti. Na základe prvého sčítania ľudu v Uhorsku v roku 1784 až 1787 obec mala 63 domov, 100 rodín, 571 obyvateľov, z toho 1 neprítomný a 1 cudzí. Z celkového stavu obyvateľov mužov bolo 301, z toho 114 ženatých a 187 slobodných a stav žien bol 278. podľa zamestnanosti bolo vo Vechci nasledovné zloženie obyvateľstva: 1 farár, 2 zemania, 36 sedliakov, 38 potomkov mešťanov a roľníkov, 67 želiarov a 22 iných. V obci ďalej žilo 122 mladých ľudí, z toho do 12 rokov – 99, od 13-17 r. – 23. V rokoch 1880 – 1910 sa veľká časť obyvateľov vysťahovala za prácou do Ameriky.

Vechec mal počas svojho vývoja rôzne pomenovania a to nasledovne: 1402 Vecheech, Weheeh, 1749 Vehécz, 1773 Wehecz, 1920 Vechec, maďarský sa stále uvádza Vehéc. ©Spracoval: fr. Melichar Matis OP

Kultúra a zaujímavosti

Stavby

Pamiatky

Socha sv. Jána Nepomuckého Je podľa údajov na podstavci postavená v roku 1833 a rekonštruovaná o 100 rokov v r. 1933. Počas toho obdobia došlo k pomerne veľkému poškodeniu tejto sochy. Preto v roku 1998 bolo rozhodnuté o jej celkovej rekonštrukcii. Previedol ju akademický sochár Martin Kutný z Bardejova. Kópia sochy bola umiestnená na upravenom priestranstve pred domom T. Baču a reštaurovaný originál sochy bol umiestnený na obecnom úrade.

Pravidelné podujatia

Deň Vechca Futbal

Spartan Race

Hospodárstvo a infraštruktúra

Školstvo

Rímskokatolícka ľudová škola

Najstaršou zachovanou správou o školstve vo Vechci je list biskupovi zo 14. septembra 1788, kde sa píše o záväzku sedliakov a želiarov z Vechca a Čemerného o vydržiavaní učiteľa. Ročne mu sedliaci odovzdajú štvrtinu úrody ozimín a 12 grajciarov, želiari osminu ozimín a 6 grajciarov. Sedliaci z Vechca každý jeden voz dreva. Sedliaci z Čemerného každý časť sena a jednu nádobu kapusty. V rozpočte rímskokatolíckej ľudovej školy vo Vechci na rok 1930/31 sa spomína, že škola bola zriadená v roku 1820. No jedna z prvých písomne podložených zmienok o škole v obci Vechec je z r.1846. Vtedy boli pripravené plány na jej realizáciu už v roku 1843, ešte z čias pôsobenia františkánskeho duchovného Philipa Urbana, OFM. Veľkú zásluhu na jej realizácii mal však až ThDr. Ján Mikó st. V rokoch 1846 – 1956 administrátor a neskoršie farár vo Vechci. Bol prvým diecéznym kňazom farnosti. Jeho bohaté skúsenosti zo školstvom mali veľký vplyv na jeho realizácii aj v dedinke Vechec. Zo zápisnice napísanej 24. apríla 1894 vranovským hlavným slúžnym Jurajom Fuzessérym sa dozvedáme o majetku patriacemu učiteľovia a jeho mzde vo Vechci. Učiteľské miesto bolo spojené s vykonávaním kantorského miesta. Kantorovi patrilo v tom čase: jeden dom z dreva, záhrada o rozlohe 210 árov, z ktorej reálny výnos bol 29 Frt., ale skutočný výnos 2 Frt. Tiež 4 ha pôdy, z toho: 1306 árov ornej pôdy a 778 árov pasienkov, tu je skutočný výnos 50 Frt. Párovú mzdu: 10 meríc raže, v hodnote 40 Frt. 10 meríc ovsa, v hodnote 20 Frt. Právo chovu a pasenia, v hodnote 15 Frt. Štólu v hodnote 30 Frt. Hotovosť vo výške 180 Frt. Spolu to činilo: 337 Frt. Z tejto zápisnice sa zistilo, že v tom čase v obci bol richtárom žid Mór Berkovits a učiteľ Imrich Ricsányi. Platnosť tejto zápisnice potvrdil Vincent Szkiba, duchovný, predseda školskej stolice. Nie je možné zistiť, či budova terajšej starej školy, ktorá je v dezolátnom stave, je práve tou spomínanou školou z roku 1846. Kniha Katolícke Slovensko 833 – 1933 prináša o škole tieto údaje: miestna škola je rímskokatolícka, udržiavateľom školy je cirkevná obec, budova školy je stará (slovo stará dokazuje, že môže ísť o školu z rozmedzia rokov 1846 až 1956 z čias pôsobenia vdp. Jána Mika vo farnosti Vechec); má dve učebne, učia sa v nej chlapci aj dievčatá, vyučujúcim jazykom je slovenčina. V školskom roku 1918/19 v nej študovalo 95 žiakov a v školskom r. 1932/33 v nej študovalo 120 žiakov. Školský rozpočet na rok 1932 činil 15.761 Kč. Pamätník Zemplínského kraja z r. 1904 uvádza počet študentstva v tom istom roku vo Vechci 92. Škola patrila pod gálsečovský obvod, ktorého hlavným vychovávateľom bol Koloman Hiszem. V novej knihe o Vechci z roku 1998 sa o škole píše, že podľa dosiaľ dostupných písomných dokladov prvá písomná zmienka o škole v obci je z roku 1896, čo naše vyššie spomenuté údaje vyvracajú. Spomína sa tam aj jej poštátnenie 29. augusta 1945 a premenovanie na Štátnu ľudovú školu. Začiatkom osemdesiatich rokov 20. storočia sa začalo so stavbou novej školy a v starej škole bola zriadená kovoobrábacia dielňa. ©Spracoval: fr. Melichar Matis OP

Osobnosti

Významné osobnosti

Juraj Füzesséry (*20.10.1832 Vŕbnica,†10. 11. 1899 Vechec) Rod Füzesséryovcov bol jedným z najstarších a najvznešenejších v Zemplínskej stolici, ktorý svoje priezvisko si prisvojil po obci Füzessér, dnes Vŕbnica. Juraj Füzesséry sa zaujímal o históriu, hlavne o pôvod názvov obci. Svoje štúdia uverejňoval v historickom časopise Príspevky k dejinám Zemplínskej župy. Korešpondoval s hlavným redaktorom a historikom Gejzom Dongó-Gyáfasom. Ako 16-ročný na jar roku 1849 narukoval. Počas boja za slobodu sa zúčastnil bitky pri Temesvári, kde dokázal, že je udatným vojakom. V rokoch 1850 – 1858 bojoval v rakúskej armáde ako dôstojník. Neskôr v roku 1859 zanechal slávnu rakúsku armádu a vrátil sa do rodnej obce do Vechca. Začal gazdovať na svojom majetku a v roku 1863 sa oženil s peknou a ctihodnou Albertinou Hunyorovou (Huňor), dcérou Jána Hunyora. Z ich šťastného manželstva sa narodili traja synovia a dve dcéry. Juraj Füzesséry do roku 1870 zastával funkciu prísažného vo Vranove a slúžneho v Stakčíne. V roku 1871 bol zvolený za hlavného slúžneho Vranovského okresu. V službách verejnej správy vo funkcii hlavného slúžneho čestne zotrvával takmer 30 rokov. Poznali ho ako srdečného, priateľského a veselého človeka. Vo Vechci ho oslovovalo len takto: „Ďuri báči“. Bol obľúbený tak doma ako aj v úrade. Neslúžil len zákonu ale aj ľudu, nebol len sudcom, ale aj služobníkom ľudu. Miloval ľudí, pracoval pre nich a veril im. Bol považovaný za najstaršieho verejného činiteľa, ktorý sa svojou prácou podieľal na rozvoji okresu a mal veľké zásluhy vo veciach verejných a kultúrno-spoločenských. Mal svojich obdivovateľov, z ktorých mnohí sa stali jeho doživotnými a oddanými priateľmi. Jeho náhrobný kameň sa nachádza na cintoríne vo Vechci, kde čítame: „Zastaň pred týmto hrobom cestujúci, tu odpočíva vlastenec, ktorý za svoju vlasť obetoval dvakrát život. Bol dobrým manželom, otcom a priateľom. Zbohom a dovidenia“.

Juraj Gracza (*12. 9. 1856 Vechec,†14. 5. 1908 Budapešť) v obci žil a pôsobil aj historik, novinár a redaktor Juraj Gracza. Narodil sa 12. septembra 1856 vo Vechci. Študoval v Sátoraljaúlhelyi, Egri, Szatmári a Debrécine. Bol poslucháčom právnickej fakulty v Budapešti. Po skončení štúdia začínal ako novinár. Bol aktívnym členom a mecenášom kultúrny a všeobecnovzdelávacích podujatí v Sedmohradsku. Bol jedným zo zakladateľov maďarských literárnych spolkov v Budapešti. Ešte ako právnik prispieval do novín „Családi Kor“ (Rodinny kruh), „Uj Idok/ (Nový čas) a „Fuggetlen Polgár“ (Nezávislý občan) vedeckámi a politickými článkami. V roku 1878 sa stal stálym spolupracovníkom novín „Fuggetlen Hírlap“ (Nezávislý denník). Okrem toho prispieval do spoločenských a politických denníkov ako „Egyetértés“ (Porozumenie) a „Vasámapi Újság“ (Nedeľné noviny). V roku 1882 bol prijatý za hlavného spolupracovníka obrázkového politického denníka „Budapest képes politikai napilap“, v ktorom od 10. decembra 1883 pôsobil ako hlavný redaktor. Juraj Gracza pochádzal zo starej šľachtickej rodiny. Jeho predkovia pochádzajú z Hontianskej župy. Zomrel vo veku 56 rokov dňa 14. mája 1908 a napriek tomu, že viac-menej žil a pôsobil v Budapešti, bol pochovaný vo Vechci.

Pavol Fuzesséry, de Eadem-Töviss (*20. 10. 1783 – †26. 3. 1850 Moldava nad Bodvou) Pôsobil ako alumen jágerského vikára, od r. 1804 archivár a notár. Na kňaza bol ordinovaný v roku 1807. Jeho prvou farnosťou bola v rokoch 1809-1821, farnosť Boldogköváralja. V rokoch 1821-1850 bol dekanom v Moldave nad Bodvou. Zároveň bol aj inšpektorom škôl dištriktu. Moldavský vicearchidiakon a farár v Moldave. Známy je z listu 5. Januára 1846 adresovaného košickému biskupovi Antonovi Ocskayovi, v tomto liste píše spomienky z detstva prežité v dedine Vechec, kde spomína svojich predkov a aj prvé spomienky na miništrovanie.

Vincent Vitéz, de Ivanka pri Nitre (*18. 3. 1806 Vechec  – †3. 6. 1862) Štúdiá – Košice, 15. decembra 1824 vysvätený za subdiakona, 11. marca 1828 za diakona, ordinovaný 20. apríla 1829 v Košickej biskupskej kaplnke biskupom Štefanom Csechom. V r. 1827 biskupský aktuár, prísediaci súdnej tabule Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolice, r. 1829 notár konzistoriálneho súdu, archivár biskupského úradu, biskupský ceremonár, r. 1834 biskupský tajomník, 1835 – 1840 farár Monok, 1842 – 1862 zemplínsky archidiakon, 1840 – 1862 farár Sátoraljaúlhely, biskupský komisár gymnázia v záležitostiach náboženstva a mravov, člen konzistória, 1853 opát opátstva sv. Egídia – Bardejov, vyznamenaný rytierskym Radom Františka Jozefa. Vo svojom vlastnom životopise uvádza maďarský jazyk ako svoj rodný a ďalšie, ktoré uvádza sú slovenčina a nemčina.

Július Aranyossy (de Aranyosmeggyes) (*29. 6. 1845 Vechec – †8. 1. 1908) Narodil sa r. 1845 vo Vechci a za kňaza bol ordinovaný r. 1868. V roku 1868 sa jeho prvou kaplánskou zastávkou stala obec Trhovište. Potom až do roku 1896 to boli tieto miesta: Brezovica nad Torysov, Sabinov, Brezovica a Košice. V rokoch 1896-1902 bol vicerektorom košického seminára. R. 1901 člen konzistória. Od roku 1902 je na dôchodku. Zomrel 8. januára 1908.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vechec

Externé odkazy

• Oficiálna web stránka obce Vechec