Preskočiť na obsah

Veľké Slemence

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Veľké Slemence
obec
Kostol Zoslania Ducha svätého
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Michalovce
Región Zemplín
Nadmorská výška 103 m n. m.
Súradnice 48°30′35″S 22°08′49″V / 48,5096°S 22,1470°V / 48.5096; 22.1470
Rozloha 9,97 km² (997 ha) [1]
Obyvateľstvo 595 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 59,68 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1332
Starosta Ľudovít Tóth[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ 076 77 (pošta Ruská)
ŠÚJ 543888
EČV (do r. 2022) MI
Tel. predvoľba +421-56
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Veľké Slemence
Webová stránka: velkeslemence.eu.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Veľké Slemenceobec na Slovensku v okrese Michalovce.

Obec Veľké Slemence leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške okolo 102 metrov, súčasná rozloha: cca 1 100 ha, obyvateľov: 616, väčšinou maďarskej národnosti.

V druhej polovici 13. storočia časť tamojšieho majetku patrila zemanovi Marcelovi, ktorý mal v dedine kúriu a názov Slemeniec používal v prídomku. V písomnostiach z 13. až 15. storočia sa dedina pravidelne vyskytuje pod názvom Zelemench. Od 16. storočia sa názov rozšíril o maďarské Nagy (Veľké), čím sa obec názvom odlíšila od blízkych a menších Malých Slemeniec (Solonci). Pôvodný slovenský názov Slemence korení v starobylom slemen, ktoré prevzali Maďari a v podobe szelemen označuje časť domu. Je zrejmé, že Slemence boli starobylým slovansko-slovenským sídliskom, nepochybne jestvovali pred 11. storočím. Patrili k najstarším v okolí.

Väčšia časť tamojších majetkov patrila v 14. – 15. storočí šľachticom zo Sečoviec. Na blízkom mieste bola pravdepodobne v 11. – 12. storočí pustovňa, zaiste benediktínska. Zostal po nej názov miesta a blízkeho mosta ešte v 14. storočí. V dedine bol katolícky kostol, v ktorom v 30. rokoch 14. storočia pôsobil farár Mikuláš. Kostol predpokladáme už v 13. storočí. Časť dediny pri kostole mala v 15. storočí názov v zmysle Kostolné Slemence. Okolo roku 1586 a neskôr v kostole účinkovali protestantskí kazatelia.

Tamojšie sedliacke domácnosti okrem richtárovej v roku 1427 zdanili okolo 18 port. S domom richtára tam stálo najmenej 19 obývaných sedliackych domov. V roku 1567 zdanili 6 sedliackych domácnosti: dve hospodárili na celých, 4 na polovičných usadlostiach, spolu od 4 port. Želiarskych domácnosti bolo 6. V roku 1588 zdanili 10 sedliackych domácností, z ktorých 3 hospodárili na celých, 5 na polovičných a dve na štvrtinových usadlostiach, spolu od 4,5 porty. Richtár hospodáril na celej usadlosti. Želiarskych domácností bolo 13. V poslednej tretine 16. storočia sa tam usadili prisťahované rodiny, v dôsledku čoho pribudlo obyvateľstva aj domov. V roku 1599 stálo v sídlisku 35 obývaných poddanských domov.

Na prelome 16. a 17. storočia boli Veľké Slemence veľkou dedinou, najväčšou v okolí. Mali poddanské obyvateľstvo a osadenstvo kalvínskej fary. Poddaných v 17. storočí a začiatkom 18. storočia ubúdalo. Roku 1715 hospodárilo 8 sedliackych a 5 želiarskych domácností, roku 1720 už 11 sedliackych, dve želiarske a jedna slobodnícka domácnosť.

V súčasnosti majú Veľké Slemence v prevažnej miere maďarské a kalvínske obyvateľstvo. Obec bola v roku 1946 rozdelená medzi Slovensko a Ukrajinu, keď časť obce Malé Slemence alebo ukr. Mali Selmenci (Малі Селменці) ostala na ukrajinskej strane. V obci je postavený hraničný priechod Veľké Slemence – Mali Selmenci pre peších a cyklistov, ktorý bol otvorený 23. decembra 2005.[1][nefunkčný odkaz]

Hraničný priechod odbavuje celoročne v časovo obmedzenej prevádzke od 8. do 20. hodiny iba peších a cyklistov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Ukrajiny a všetkých členských krajín Európskej únie (od 1. 1. 2010 vrátane Rumunska a Bulharska). V posledných rokoch vyvíja vedenie obce i samotní obyvatelia nemalú aktivitu na znovuzjednotenie obce. Na zviditeľnenie tejto snahy, ako aj na symbolizovanie spolupatričnosti boli na jeseň roku 2003 na oboch stranách hraníc postavené sikulské brány.

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Gréckokatolícky kostol Zoslania Ducha svätého, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1822. Obnovou prešiel v roku 1922. Z tohto obdobia pochádza zariadenie kostola, ako hlavný neoklasicistický oltár s obrazom Zoslania Ducha svätého od J. Bokšaya z roku 1936. Súčasťou jeho zariadenia je aj starší obraz Snímanie z Kríža z polovice 19. storočia. Fasády kostola sú hladké, členené polkruhovo ukončenými oknami.[4] Veža vyrastá z priečelia vo forme rizalitu, v spodnej časti má nárožné skosenia, v hornej je osemuholníková, ukončená zvonovitou helmicou s laternou.
  • Reformovaný kostol, jednoloďová neoklasicistická stavba s polkruhovým záverom a predstavanou vežou, z roku 1868.[5] Prvá zmienka o reformovanom zbore v obci je už z roku 1619.[6] Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Nárožia sú dekorované zaoblením. Veža je členená lizénovými rámami, ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Veľké Slemence - Kostol Zoslania Ducha svätého [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  5. Veľké Slemence [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.
  6. Reformovaná kresťanská cirkev [online]. Oficiálne stránky obce Veľké Slemence. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]