Zbrašovské aragonitové jeskyně

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°31′54″S 17°44′45″V / 49,53167°S 17,74583°V / 49.53167; 17.74583
Zbrašovské aragonitové jeskyně
národná prírodná pamiatka
Gejzírové stalagmity.JPG
Štát Česko Česko
Región Olomoucký kraj
Okres Okres Přerov
Lokalita Kunštát
Nadmorská výška 250 – 310 m n. m.
Súradnice 49°31′54″S 17°44′45″V / 49,53167°S 17,74583°V / 49.53167; 17.74583
Rozloha 7,7409 ha
Vznik 28. marec 2003[1]
 - Vyhlásilo Ministerstvo životného prostredia ČR
Správa AOPK ČR CHKO Poodří
Kód AOPK ČR 2231
Česko: Zbrašovské aragonitové jeskyně
Zbrašovské aragonitové jeskyně
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Zbrašovské aragonitové jeskyně
Webová stránka: Biolib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Zbrašovské aragonitové jeskyně je chránené územie v okrese Přerov v Česku, ktoré bolo vyhlásené ako národná prírodná pamiatka kvôli ochrane hydrotermálneho krasového územia európskeho významu, ktorý nemá v Česku obdoby.[2] Na toto územie sa viaže špecifická flóra a fauna. Ochrana územia zahŕňa jednak samotné Zbrašovské aragonitové jaskyne, tak aj vonkajšie okolie s lesným porastom, ktorý má prírode blízku skladbu drevín. Ďalej sa tu chránia prirodzené hlbinné vývery teplej minerálnej vody s vysokým obsahom oxidu uhličitého, ktoré dali vznik celému krasovému územiu a tiež sa využívajú na kúpeľné účely v kúpeľoch Teplice nad Bečvou.

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Prevádzková budova Zbrašovských aragonitových jaskýň

NPP leží neďaleko mesta Hranice na Morave na ľavom brehu rieky Bečvy v katastrálnom území Teplice nad Bečvou v nadmorskej výške 250 – 310 m n. m.[3] Je súčasťou rozsiahleho Hranického krasu, do ktorého patrí aj Hranická priepasť (najhlbšia priepasť v Česku) nachádzajúca sa na opačnom brehu rieky Bečvy spadajúca pod národnú prírodnú rezerváciu Hůrka u Hranic.

Informačná tabuľa

Veľká časť povrchu územia je už od 16. storočia súčasťou kúpeľného areálu a bola preto postupne upravovaná do podoby poloprirodzeného lesoparku, ktorého technické zariadenia (odpočívadlá, komunikácie, zábradlia) sú v súčasnej dobe v zanedbanom stave.[4]

Na území sa tiež nachádzajú stavby určené na rôzne účely, ide o prevádzkovú budovu Zbrašovských aragonitových jaskýň, kaplnku svätého Peregrína, verejné žriedlo Kropáčův pramen, vilu Ladislava Říhovského (kultúrna pamiatka Českej republiky) a ďalšie budovy. Nežiaducim vplyvom budov postavených na území NPP a v okolí sú časté havárie inžinierskych sietí ohrozujúce krasové územie.[4] Táto situácia bude vyriešená napojením všetkých objektov na kanalizačnú sieť a zároveň zrušením všetkých žúmp a septikov na území NPP a v jej ochrannom pásme.[5]

V Česku je doteraz známych takmer 4000 jaskýň. Všetky jaskyne sú chránené podľa zákona č. 114/1992 Zb., O ochrane prírody a krajiny ČR. Zbrašovské aragonitové jaskyne sa radia medzi 14 sprístupnených jaskýň.[2]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Nástroje používané pri sprístupňovaní jaskýň

V decembri roku 1912 odkryli robotníci miestneho kameňolomu zvaného Na Baránce puklinu, z ktorej vystupoval stĺp teplého vzduchu. Prieskumu sa ujali bratia Čeněk a Josef Chromí, ktorí sa o krasové javy v okolí zaujímali. Postupne vstupnú puklinu (terajší objaviteľský komín v Jurikovom dóme) rozšírili a v januári 1913 zostúpili 42 m hlbokou priepasťou do podzemných priestorov. Počas tohto prvého zostupu sa im údajne pretrhlo lano. Pri dopade na suťový svah sa im rozbili karbidové lampy a obaja objavitelia museli čakať osem hodín v úplnej tme na pomoc. V nasledujúcich rokoch objavitelia s ďalšími členmi Zboru dobrovoľných zbrašovských baníkov vo svojom voľnom čase objavovali ďalšie priestory jaskýň. Bol prerazený nový, pohodlnejší vchod z údolia Bečvy a zavedené elektrické osvetlenie. V roku 1926 sa podarilo jaskyne sprístupniť pre verejnosť.[6]

V rokoch 2002 – 2005 prebiehala v jaskyniach generálna rekonštrukcia prehliadkovej trasy, počas ktorej bola modernizovaná trasa aj elektroinštalácia. V priebehu rekonštrukcie sa podarilo odstrániť obrovské množstvo kamennej sute, ktorá vypĺňala niektoré prírodné dutiny a chodby. Materiál bol vytvorený v dobách pôvodných sprístupňovacích prác a z úsporných dôvodov nebol vyvážaný von. Počas posledných rekonštrukcií tak bola niektorým častiam systému navrátená ich pôvodná podoba.[7]

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa geomorfologického členenia Česka je maloplošné osobitne chránené územie súčasťou geomorfologického celku Podbeskydská pahorkatina, podcelku Maleník. Maleník je členitá vrchovina budovaná kulmskými drobami, pieskovcami a bridlicami, devonskými vápencami a miocénnymi sedimentami. Je charakterizovaný ako nesúmerná, k JV naklonená hrasťová kryha s vnútornou blokovou stavbou. Údolia sú krátke, založené prevažne na zlomoch.[3]

Teleso devónských vápencov, s mocnosťou viac ako 500 m, je z väčšej časti prekryté mladšími usadeninami. Na vzniku Zbrašovských aragonitových jaskýň sa podieľali dva úplne odlišné krasové procesy: korózie povrchových a atmosférických vôd, ktoré prenikali do puklín vo vápencoch a rozširovali ich do väčších podzemných priestorov, a vody hydrotermálneho pôvodu, ktoré vo forme teplých minerálnych vôd vyvierajú z hĺbky až 2 km.[6]

Opona z aragonitu a kalcitu

Vnútorná výzdoba jaskýň je tvorená prevažne uhličitanom vápenatým, ktorý môže kryštalizovať v troch modifikáciách. Prvá modifikácia je minerál kalcit, ktorý je najčastejší a tvorí bežné jaskynné výplne, ako sú stalaktity, stalagmity, sintrové povlaky a záclonky. Svetovým unikátom vo Zbrašovských aragonitových jaskyniach sú gejzírové stalagmity, ktoré majú kužeľovitý tvar a sú vysoké niekoľko desiatok centimetrov. Vzácnejšie modifikácie, aragonit, vytvára biele ihlicovité kryštáliky a vzniká pri pomalom vzlínaní a presakovaní vody a pri rovnovážnom úniku oxidu uhličitého z roztoku. Vaterit, tretia a veľmi vzácna modifikácia uhličitanu vápenatého, sa tu nevyskytuje.[2]

Hydrológia[upraviť | upraviť zdroj]

Výška hladiny Bečvy pri povodni v roku 1997

Oblasť je odvodňovaná riekou Bečvou, ktorá sa vlieva do rieky Moravy. Pri trvalejších a výdatnejších dažďoch dochádza k zdvihnutiu vodnej hladiny a v Tepliciach nad Bečvou často i k vyliatiu rieky z brehu. Najničivejšie rozsiahle povodne na Morave prebehli 5. – 16. júla 1997. Povodňová voda sa dostala aj do jaskýň a to do posledného sprístupneného priestoru (Mramorová sieň). Súčasne došlo k zdvihnutiu hladín minerálnych jazierok a k výronu plynu do vyšších polôh jaskýň.[8] Zvýšená koncentrácia CO2 na návštevníckej trase sa vyriešila nainštalovaním špeciálneho odsávacieho zariadenia, ktoré udržuje zloženie ovzdušia v hodnotách stanovených Štátnou banskou správou (do 1% CO2). Mimoriadna hydrologická situácia tiež viedla k narušeniu technického zariadenia, ale bez poškodenia dochovaného stavu jaskýň.[4]

Bečva pretekajúca Teplicami nad Bečvou

Minerálna voda vystupuje v tunajších kúpeľoch v dvoch prameňoch a to Kropáčův prameň – vrt RI z hĺbky 60,40 m, kde ide o silne mineralizovanú, uhličitú, termálne vlažnú, hypotonickú minerálnu vodu, hydrogénuhličitan-vápenatého typu a Jurikov prameň – vrt RIII z hĺbky 101,8 m, kde je minerálna voda silne mineralizovaná, uhličitá, termálne vlažná, hypotonická, hydrogénuhličitan-vápenatého typu. Obsah CO2 vo vode dosahuje až 3292 mg/l a priemerná teplota minerálnej vody je 22,5 °C.[9] V kúpeľoch Teplice nad Bečvou sa minerálna voda využíva na kúpeľnú liečebnú rehabilitačnú starostlivosť pri onkologických ochoreniach, chorobách obehovej sústavy, pri poruchách látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou.[10]

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie územia je mierne teplé – klimatická oblasť MT10 (Quittova klasifikácia), pre ktorú je typické dlhé leto, teplé a mierne suché, krátke prechodné obdobie s mierne teplou jarou a mierne teplou jeseňou, krátka zima, mierne teplá a veľmi suchá, s krátkym trvaním snehovej pokrývky. Ročne tu spadne v priemere 700 mm zrážok a priemerná ročná teplota vzduchu je 7 °C. Snehová pokrývka tu leží v priemere 50 – 60 dní v roku.[3]

Mikroklíma[upraviť | upraviť zdroj]

Zariadenie na meranie koncentrácie oxidu uhličitého

Dôsledkom teplicového krasového procesu je unikátna mikroklíma jaskýň charakterizovaná predovšetkým vývermi oxidu uhličitého (CO2) do nižšie položených partií jaskynných priestorov a vytváraním tzv. plynových jazier.[3] Niektoré nižšie časti jaskýň sú oxidom uhličitým zaplnené trvale. Koncentrácia CO2 v jaskyni bežne dosahuje 40% objemu, pričom už 8 – 10% je pre človeka smrteľných. Zvýšené koncentrácie plynu spôsobia stratu vedomia a postupné udusenie. Neodmysliteľnou súčasťou bezpečnostných opatrení preto je každodenné meranie koncentrácií CO2 a prispôsobovanie pracovného i návštevného režimu aktuálnej situácii.[11]

Plynové jazero

Pôvod CO2 je vo veľkej hĺbke pod povrchom zeme, asi v 40 km. Oxid uhličitý vystupuje z hĺbky pozdĺž hlbinných zlomov smerom k povrchu, na povrch vystupuje buď ako suchý plyn (mofety) alebo je rozpustený v mineralizovanej vode.[8] Jaskyne sú najteplejšie v celom Česku s celoročnou teplotou 14 °C. Relatívna vlhkosť vzduchu je tu okolo 98%.[2]

Pedológia[upraviť | upraviť zdroj]

V území sa vyskytujú mezotrofné až eutrofné hnedé pôdy, vápnité hnedé pôdy a na strmých svahoch a v okolí skalných odkryvov nevyvinuté pôdy a hnedé rankery.[3]

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Povrch chráneného územia je z väčšej časti krytý lesným porastom, ktorý má prírode blízku skladbu drevín. Rastie tu zmiešaný les tvorený dubom zimným (Qercus petraea), bukom lesným (Fagus sylvatica), hrabom obyčajným (Carpinus betulus), javorom horským (Acer pseudoplatanus), jaseňom štíhlym (Fraxinus excelsior), javorom mliečnym (Acer platanoides), lipou malolistou (Tilia cordata), miestami aj smrekom obyčajným (Picea abies) a jedľou bielou (Abies alba). Ojedinele sa tu vyskytuje brest horský (Ulmus glabra).[3]

V minulosti boli tieto lesné porasty negatívne ovplyvnené lesným hospodárstvom. Prebiehala tu ťažba dreva a následná výsadba drevín v prospech smreka.[4] Do budúcnosti má týmto negatívnym vplyvom zabrániť vyhlásenie lesa osobitného určenia, v ktorom iný dôležitý záujem vyžaduje odlišný spôsob hospodárenia.[5]

Tunajšie špecifické prostredie vytvára vhodné podmienky pre existenciu a vývoj radu ohrozených druhov rastlín. Z významnejších druhov sa tu vyskytuje sladič pílkovitý (Polypodium interjectum) – silne ohrozený druh C2, ľalia zlatohlavá (Lilium martagon) – druh vyžadujúci pozornosť C4, stoklas konáristý (Bromus ramosus) – ohrozený druh C3 a trebuľka lesklá (Anthriscus nitida).[3]

Z nepôvodných druhov drevín sa v súčasnej dobe v území vyskytuje agát biely (Robinia pseudoacacia), ktorý je nutné priebežne likvidovať vyrezávaním.[4] Agát má silnú tendenciu sa šíriť a produkuje chemické látky potláčajúce rast pôvodných rastlín, ktoré sú potom nahradzované nitrofilnými druhmi, napr. pŕhľavou dvojdomou (Urtica dioica), čím znehodnocuje územie.[12] Ďalej sa tu vyskytuje pohánkovec japonský (Reynoutria japonica), ktorý sa rýchlo šíri, vytláča pôvodné druhy a okysličuje pôdu. Odstraňuje sa niekoľkokrát ročne herbicídom Roundup.[4]

V jaskyniach sa v miestach trvalého osvetlenia vyskytuje tzv. lampenflóra. Ide o porasty rias a machov, prevažne prútnika chlpovitého (Bryum capillare), krásavca (Eucladium verticillatum), pavučinovca plazivého (Amblystegium Serpens), bankovca obyčajného (Brachythecium rutabulum), bankovca zamatového (Brachythecium velutinum), pošvatca (Fissidens taxifolius) a ostrohrota (Leptobryum pyriforme). Lampenflóra je nežiaduci úkaz v súvislosti s poškodzovaním sekundárnych krasových javov (výzdoby). Jej výskyt je obmedzovaný špecifickým manažmentom, jednak postrekom chlórnanu sodného a ďalej zmenou techniky osvetlenia.[13]

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Zbrašovské aragonitové jaskyne nie sú kvôli celoročne vysokej teplote zimoviskom netopierov[14], ale príležitostne sa tu vyskytuje podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) – kriticky ohrozený druh C1, netopier hvízdavý (Pipistrellus pipistrellus) – silne ohrozený druh C2, netopier pískavý (Pipistrellus pygmaeus) – silne ohrozený druh C2[3][15] a večernica pozdná (Eptesicus serotinus) – silne ohrozený druh C2.[14] Netopiere všeobecne patria medzi ohrozené a zákonom chránené druhy živočíchov. Potravu lovia v širokom spektre biotopov, živia sa najmä dvojkrídlym hmyzom. Väčšinou od polovice októbra upadajú do zimného spánku, aby tak prečkali obdobie, kedy by nenašli dostatok potravy. Zimný spánok netopierov však nie je tak hlboký ako u niektorých iných druhov prezimujúcich cicavcov. Vyrušovanie na lokalitách výskytu (v lete aj v zime) sa javí ako hlavný ohrozujúci faktor všetkých netopierov. Medzi ďalšie ohrozujúce faktory patrí ničenie úkrytov a úbytok potravných biotopov. Ochrana netopierov všeobecne spočíva v zabezpečení lokalít výskytu, predovšetkým zimovísk a letných kolónií.[16][17][18][19]

Z ďalších osobitne chránených druhov tu žijú napr. slepúch lámavý (Anguis fargilis), užovka obojková (Natrix natrix), jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis), plch veľký (Glis glis), jastrab krahulec (Accipiter nisus) alebo muchárik bielokrký (Ficedula albicollis). Z viac skupín bezstavovcov, ktoré tu boli skúmané, patrí k najzaujímavejším mnohonôžky (Diplopoda), najmä druhy Brachychaeteuma bradae a Geoglomeris subterannea ktorých výskyt bol prvý v Česku preukázaný práve na tejto lokalite.[14]

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1991 jaskyňu spravoval Krajský vlastivedný ústav v Olomouci. Od roku 1991 sú jaskyne pod správou Agentúry ochrany prírody a krajiny ČR a od roku 2006 Správa jaskýň ČR, organizácie Ministerstva životného prostredia.[2][20] Národná prírodná pamiatka Zbrašovské aragonitové jaskyne je v pôsobnosti Správy CHKO Poodří spolu s NPP Landek, Šipka a Odkryv v Kravařích.[21]

Veľkým problémom je napadnutie aragonitu mikroorganizmami parazitujúcimi na textilných vláknach, ktoré sa tu dostávajú z odevov prechádzajúcich návštevníkov. Spôsobujú sfarbenie bielych aragonitových ihlíc a ich následný rozklad. Doteraz sa nenašiel možný spôsob riešenia tohto problému.[3] Ďalšie negatívne vplyvy návštevnosti na krasovú výzdobu majú: cudzorodé látky uvoľnené dýchaním, olamovanie výzdoby, uvoľňovanie prachu, chlpov, textilných vlákien a zvyšovanie teploty ovzdušia spôsobené teplotou tiel návštevníkov. Na únosnej miere sa udržujú návštevným poriadkom a obmedzeným počtom návštevníkov v skupinkách. V blízkosti návštevnej trasy sa ojedinele vyskytujú riasy a machy viazané na miesta s trvalým osvetlením tzv. lampenflóra. Tieto porasty sa odstraňujú dvakrát ročne za použitia roztoku chlórnanu sodného.[4]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Pozdĺžny rez kalcitovou výzdobou

Trasa sprístupnená pre verejnosť je dlhá 375 metrov (z 1 322 m známych chodieb) a prehliadka jaskýň trvá 50 minút.[2] Ročne jaskyne navštívi 60 000 návštevníkov.[20]

Prehliadka jaskýň začína v priestore, ktorý nesie názov Zasadacia sieň. Tá je pomenovaná podľa výrazného balvanu uprostred, ktorý pripomína rečnícky pult. Ďalej okruh vedie okolo gejzírového stalagmitu, pri ktorom je aj pre názornosť inštalovaný pozdĺžny rez týmto útvarom. Ďalšie malé zákutie sa nazýva U Antoníčka, podľa kamenného výčnelku pripomínajúceho malú postavičku. Nasleduje úplne unikátna Koblihová sieň. Útvary na stenách pripomínajúce pocukrované šišky vznikali ukladaním vrstiev čistého kalcitu s prímesami oxidov železa. Ďalšie zastavenie čaká návštevníkov v Gallašovom dóme, pomenovaného podľa spisovateľa a hranického rodáka J. H. A. Gallasa, ktorý žil v rokoch 1756 – 1840. Okolo vodopádu, priestormi s klasickou kvapľovou výzdobou, pokračuje prehliadka do Krstiteľnice. Ďalší priestor nesie názov Jurikov dóm a nachádza sa v ňom skalná stena pokrytá kríčkami aragonitu nazývaná Opona. Okolo Tureckého cintorína s gejzírovými stalagmitmi prechádzajú návštevníci do posledného priestoru, Mramorovej siene, ktorá sa využíva k výstavám či ku koncertom komornej hudby.[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2014-12-20]. Dostupné online. (po česky)
  2. a b c d e f Zbrašovské aragonitové jeskyně [online]. Správa jeskyní ČR, [cit. 2012-11-27]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g h i Plán péče pro Národní přírodní památku Zbrašovské aragonitové jeskyně a její ochranné pásmo na období 2003-2013, strana 3 - 4 [online]. AOPK ČR.
  4. a b c d e f g Plán péče pro Národní přírodní památku Zbrašovské aragonitové jeskyně a její ochranné pásmo na období 2003-2013, strana 5 - 6 [online]. AOPK ČR.
  5. a b Plán péče pro Národní přírodní památku Zbrašovské aragonitové jeskyně a její ochranné pásmo na období 2003-2013, strana 9 - 10 [online]. AOPK ČR.
  6. a b ZAJÍČEK, Petr. Jeskyně České republiky, strana 126 [online]. Academia.
  7. a b ZAJÍČEK, Petr. Jeskyně České republiky, strana 128 [online]. Academia.
  8. a b SKUPIEŇOVÁ, Kristýna. Dynamika CO2 ve Zbrašovských aragonitových jeskyních [online]. . Dostupné online.
  9. Lázně Teplice nad Bečvou – Přírodní léčivý zdroj [online]. [Cit. 2012-11-27]. Dostupné online.
  10. Lázně Teplice nad Bečvou – Indikace [online]. [Cit. 2012-11-27]. Dostupné online.
  11. HROMAS, Jaroslav (ed.) a kolektiv. Chráněná území ČR, svazek XIV. Jeskyně, strana 364 [online]. Praha : Agentura ochrany přírody a krajiny ČR a EkoCentrum Brno.
  12. Naturfoto – trnovník akát Robinia pseudoacacia [online]. [Cit. 2012-12-06]. Dostupné online.
  13. KUBEŠOVÁ, Svatava. Mechorosty v podzemí aneb lampenflora [online]. [Cit. 2012-11-30]. Dostupné online.
  14. a b c Národní přírodní památka Zbrašovské aragonitové jeskyně [online]. AOPK ČR, [cit. 2012-11-27]. Dostupné online.
  15. Česká společnost pro ochranu netopýrů – Lokalita Tepice nad Bečvou [online]. [Cit. 2012-11-30]. Dostupné online.
  16. AOPK ČR – netopýr hvízdavý Pipistrellus pipistrellus [online]. [Cit. 2012-12-01]. Dostupné online.
  17. AOPK ČR – vápenec malý Rhinolophus hipposideros [online]. [Cit. 2012-12-01]. Dostupné online.
  18. AOPK ČR – netopýr nejmenší Pipistrellus pygmaeus [online]. [Cit. 2012-12-01]. Dostupné online.
  19. AOPK ČR – netopýr večerní Eptesicus serotinus [online]. [Cit. 2012-12-01]. Dostupné online.
  20. a b HROMAS, Jaroslav (ed.) a kolektiv. Chráněná území ČR, svazek XIV. Jeskyně, strana 365 [online]. Praha : Agentura ochrany přírody a krajiny ČR a EkoCentrum Brno.
  21. CHKO Poodří – NPP Zbrašovské aragonitové jeskyně [online]. AOPK ČR, [cit. 2012-11-27]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • HROMAS, Jaroslav (ed.) a kolektiv. Chráněná území ČR, svazek XIV. Jeskyně. Praha : Agentura ochrany přírody a krajiny ČR a EkoCentrum Brno, 2009. 608 s. ISBN 978-80-87051-17-7. Kapitola Zbrašovské aragonitové jeskyně, s. 363 až 365. (po česky)
  • ZAJÍČEK, Petr. Jeskyně České republiky. Praha : Academia, 2010. 280 s. ISBN 978-80-200-1840-3. Kapitola Zbrašovské aragonitové jeskyně, s. 126 až 128. (po česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zbrašovské aragonitové jeskyně na českej Wikipédii.