Zlatá studňa (vrch v Kremnických vrchoch; 1265 m n. m.)
| Zlatá studňa | |
| vrch | |
 Zlatá studňa (úplne vľavo)
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okresy | Žiar nad Hronom, Banská Bystrica |
| Obce | Kremnica, Banská Bystrica-Radvaň |
| Pohorie | Kremnické vrchy |
| Podcelok | Flochovský chrbát |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 1 265,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°42′55″S 19°00′18″V / 48,7154°S 19,0049°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z Králik cez Králické sedlo
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zlatá studňa (1 265,4 m n. m.[1]) je vrch v hlavnom hrebeni Kremnických vrchov. Leží nad obcou Králiky, približne 8 km západne od Banskej Bystrice.[2] Vrcholom prechádza 
značená turistická magistrála.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Kremnických vrchov, v geomorfologickom podcelku Flochovský chrbát.[4] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Žiar nad Hronom a Banská Bystrica a zasahuje na katastrálne územie mesta Kremnica a banskobystrickej Radvane.[5] Zlatá studňa svojou výškou kraľuje hrebeňu medzi Králickým sedlom a sedlom Tri kríže.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Zlatá studňa je súčasťou hrebeňa, ktorý zo severne situovanej Skalky pokračuje južným smerom cez Mýtny vrch na Velestúr. Vrch je súčasťou rozsiahleho masívu, kde Zlatou studňou, Velestúrom a Smrečníkom kulminuje južná časť pohoria. Blízkosť strediska na Skalke, atraktívny hrebeň a sieť značených trás uľahčujú dostupnosť vrcholu. Severným smerom susedí Mýtny vrch (1 221 m n. m.) a Skalka (1 232 m n. m.) s vysielačom Suchá hora, západným smerom susedí Hladká (1 054 m n. m.) a Javorník (1 085 m n. m.), južným Velestúr (1 254 m n. m.) a Smrečník (1 249 m n. m.) a východným Horná roveň (1 076 m n. m.).[6] Oblasť patrí do povodia Hrona; východnú časť hrebeňa odvodňuje Tajovský a Malachovský potok, západne orientovaná časť masívu odvádza vodu potokom Skalka do Kremnického potoka. Vrcholom vedie turistická magistrála, ktorú v susedných sedlách križujú značkované trasy z okolitých sídiel.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Zalesnený hrebeň ponúka len málo lokalít, vhodných na rozhľad, no tie ponúkajú zaujímavé panorámy. Z vhodných miest na Zlatej studni je výhľad najmä na okolité vrchy pohoria a okolie Banskej Bystrice. Pri vhodných podmienkach je pozorovateľná najmä Poľana, časť Nízkych Tatier, Veľkej Fatry, Vtáčnika či Strážovských vrchov.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
značke:
- zo severu zo Skalky (1 232 m n. m.; pripojenie na Cestu hrdinov SNP) cez Mýtny vrch
- z juhu zo sedla Tri kríže cez Velestúr
- po
značke cez Králické sedlo:
- po
značke cez sedlo Tri kríže:
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 57.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
- ↑ TM 132 Kremnické vrchy (7. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Kremnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.