Preskočiť na obsah

Rumunčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rumunčina
(limba română)
ŠtátyRumunsko, Moldavsko, Maďarsko, Ukrajina, Vojvodina
RegiónJuhovýchodná Európa
Počet hovoriacich24 miliónov
Klasifikáciaindoeurópske jazyky
Písmolatinka
Postavenie
Úradný jazykRumunsko Rumunsko
Moldavsko Moldavsko
Vojvodina Vojvodina (Srbsko)
RegulátorAcademia Română
Jazykové kódy
ISO 639-1ro
ISO 639-2rum (B), ron (T)
ISO 639-3ron
Wikipédia
Adresaro.wikipedia.org
PomenovanieWikipedia, enciclopedia liberă
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Základné frázy jazyka Rumunčina
ÁnoDa
NieNu
MožnoPoate
AhojAlo
DovideniaLa revedere
ĎakujemMultumesc
PrepáčteScuze
Hovoríš po rumunsky?Vorbiţi limbă Romănâ?
Ľúbim ŤaTe iubesc
Všeobecná deklarácia ľudských práv
Toate ființele umane se nasc libere și egale în demnitate și în drepturi. Ele sunt înzestrate cu rațiune și conștiință și trebuie să se comporte unele față de altele în spiritul fraternității.

Rumunčina je románsky jazyk, hovorí ním asi 24 miliónov ľudí, z ktorých väčšina žije v Rumunsku (ale aj v Maďarsku, Bulharsku, na Vojvodine a Ukrajine).

Pôvod rumunskej slovnej zásoby a spoločné znaky s niektorými inými slovnými zásobami

Vyvíjala sa v úzkom kontakte so slovanskými jazykmi. Rumunčinou sa hovorí aj v Moldavsku, kde sa však tento jazyk z historických dôvodov nazýva moldavčina. Jazyk má svoj pôvod v prvom rade v jazyku Dákov, ktorí osídľovali toto územie až do roku 106, kedy bolo dobyté Rímskou ríšou. Na dlhý čas sa stala úradným jazykom hovorová latinčina, ktorá s dáčtinou splynula. Po odchode rímskych legionárov sa o osude latinsky hovoriacich prisťahovalcov stratili správy. Rumunský jazyk sa tak stal prvým románskym jazykom, ktorý sa oddelil od latinčiny, a jediný, ktorý až do modernej doby nebol ovplyvňovaný ostatnými románskymi jazykmi. Zato vplyvy okolitých jazykov, najmä maďarčiny, srbčiny, bulharčiny, ale i nemčiny, ruštiny a gréčtiny sú viac než zjavné. Najmä slovanských prvkov možno v rumunčine nájsť veľké množstvo.

Rozšírenie jednotlivých rumunských dialektov

Rumunčina sa delí na 5 základných dialektov, niekedy považovaných za samostatné jazyky: Istrorumunčina, Meglenorumunčina, Arumunčina a Dákorumunčina, niekedy delená na vlastnú Rumunčinu a Moldavčinu. Napriek mnohým podobnostiam majú Istrorumuni, Arumuni a Meglenorumuni oproti Dákorumunom pôvod v Rímskych legionároch, ktorí sa usadili na území dnešného Albánska, Severného Macedónska a Chorvátska. Ich pôvod je taktiež v latinčine, no možno medzi nimi nájsť priepastné rozdiely, vyplývajúce z ich rozličných jazykových podkladov (domorodých jazykov, na ktorých sa rozvíjali).

Písomná podoba rumunčiny používa mierne modifikovanú latinku. Nasleduje tabuľka znakov a ich výslovnosť v slovenskom jazyku.

písmeno: a ă â b c d e f g h i î j l m n o p r s ş t ţ u v x z
výslovnosť: a ű ɨ b k d e f g h, ch i ɨ ž l m n o p r s š t c u, w v kz, gz z

Niektoré znaky a skupiny znakov majú špecifickú výslovnosť v závislosti od ich polohy:

  • ci vyslov ako či, pokiaľ je „i“ na konci slova, nečíta sa, rovnako v skupinách ciu a cio, ktoré sa vyslovujú ako ču, čo
  • ce vyslov ako če, v skupine cea ako ča
  • gi vyslov ako dži, platí to, čo pri „ci
  • ge vyslov ako dže, platí to, čo pri „ce

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rumunština na českej Wikipédii.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Limba română na rumunskej Wikipédii.