Čechy (okres Nové Zámky)
| Čechy | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Nové Zámky |
| Región | Podunajsko |
| Nadmorská výška | 162 m n. m. |
| Súradnice | 48°02′04″S 18°22′20″V / 48,0345°S 18,3723°V |
| Rozloha | 11,85 km² (1 185 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 274 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 23,12 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1419 |
| Starosta | Jozef Baranovič[3] (nezávislý) |
| PSČ | 941 32 (pošta Semerovo) |
| ŠÚJ | 503118 |
| EČV (do r. 2022) | NZ |
| Tel. predvoľba | +421-35 |
| Adresa obecného úradu |
Čechy 135 941 32 Semerovo |
| E-mailová adresa | obec.cechy@komnet.sk |
| Telefón | 035/647 01 25 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Webová stránka: obeccechy.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Čechy sú obec na Slovensku v okrese Nové Zámky.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec Čechy leží v juhovýchodnej časti Novozámockého okresu včlenená do vŕškov Pohronskej pahorkatiny, ktoré sa k severu zvažujú ku kláštoru Mariánska Čeľaď a na juhu k obci Semerovo. Jej nadmorská výška je v priemere 240 metrov. Východná strana okolia obce je z väčšej časti zalesnená. Pahorkatinové okolie vytvára malebný pohľad na dedinu. Hlavne v letných mesiacoch tvorí nádhernú kulisu pre každého návštevníka obce.
Samotná obec z geologického hľadiska leží na pôdnom zlome sprašových vrstiev. Kopcovité zrázy nasvedčujú tomu, že sa tu stretá hronská sprašová tabuľa so žitavskou.
Na prelome geologických období treťohôr a štvrtohôr boli priestory dnešnej obce zaplavené najskôr Tortónskym a neskôr Sarmatským morom. I v neogénnom období treťohôr, keď ustupovali vody Sarmatského mora, južné časti obce zostali morskou lagúnou až niekde k dnešnej obci Semerovo. Túto skutočnosť potvrdzujú reliéfy okolia (Slimásky jarok, vstupné reliéfy z hradskej do Semerova) a pôdne zlomy, ktoré sa vytvorili vplyvom lagúnových močiarov (povyše i poniže obce). Okolité pahorky, ktoré tvoria veniec okolo obce, taktiež pochádzajú z horotvornej vulkanickej činnosti neogénu (mladšia doba treťohôr). Tento vulkanický podklad sopečných hornín posiatych úrodnou štvrtohornou sprašou sa stal ideálnym miestom pre neskoršie zakladanie ovocných sadov a úrodných viníc.
Morská lagúna sa po ukončení horotvornej činnosti postupne vyparovala a strácala. Sladké vody potôčikov pritekajúcich z blízkeho okolia nevedeli nahradiť vyparovanie morskej vody, ale ani celkom pretvoriť jej chemickú štruktúru. Preto časť z nej vsiakla do hornín. Tieto sú zrejmé v štruktúre pôdy i v súčasnosti vo forme „slancov“, najmä v priestoroch od dnešného rybníka proti prúdu potoka až pod budovu Obecného úradu. Naopak - severne od obce smerom na Mariánsku Čeľaď, sú pôdy sladké, čo spôsobili prítoky sladkých vôd potokov premiešaných vápencom. Napriek neogénnej morskej činnosti nie sú v priestoroch obce zistené tekuté piesky, hojne sa vyskytujúce v okolitých obciach ako Semerovo, Kolta, Veľké Lovce
Existenciu morskej lagúny dokumentujú i nájdené odtlačky nižších foriem živočíchov, napríklad ulít mäkkýšov v hliníkoch. Vo vykopávkach realizovaných v obci sa nenašli pozostatky kostier živočíchov vyššieho typu.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
„...noví osadníci v semerovskej farnosti patria vierou ku kacírstvu. Prišli z Bohémie (Čechy) a vieru svoju dali si vyvrátiť a odobrať pomýleným kňazom Joanessom Hussom. Sú však vytrvalí, pracovití, vyznajú sa v remeslách, sami si vystavali príbytky a ako sa hovorí medzi pospolitým ľudom, že vraj v Čechách (Bohémií) stavali z nich veľké domy v mestách. Vynikajú svornosťou a ostatnými osadníkmi kresťanskej viery sa nehašteria...“ (opísané v Ostrihome v r. 1947)
I napriek skutočnosti, že koncom 60. rokov 20. storočia bola obec zaradená do skupiny dedín určených na zánik, podarilo sa jej prežiť. Vekový priemer 45 rokov sa postupne znižoval a v súčasnosti s vekovým priemerom 38 rokov patrí medzi „najmladšie“ v okrese Nové Zámky. Postupne sa podarilo zastaviť aj úpadok počtu obyvateľov a momentálne tu žije 320 Češanov (miestnym nárečím Čahanov). Historicky najnižší počet obyvateľov zaznamenali v roku 1992 - 297. Odvtedy sa tento ukazovateľ síce pomaly ale predsa zvyšuje.
Pekná prírodná scenéria, blízkosť kúpaliska v Podhájskej s celoročnou prevádzkou spolu s možnosťou pestovania turistiky, letných i zimných športov (lyžovanie, sánkovanie, korčuľovanie) vytvárajú pre budúcnosť veľké šance na rozvoj vidieckej turistiky.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla, jednoloďová pôvodne baroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z prvej polovice 18. storočia. Začiatkom 20. storočia bol výrazne prestavaný, z pôvodnej stavby sa dochovalo iba presbytérium.[4] Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami, veža je členená lizénovými rámami a ihlancovou helmicou. Pred vstupom do kostola je umiestnená markýza nesená dvoma liatinovými stĺpmi s iónskymi hlavicami.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Čechy - Kostol sv. Petra a Pavla [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]