Rajecká kotlina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rajecká kotlina
geomorfologický podcelok
Rajecká kotlina z vrchu Kozol
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Žilina
Nadradená
jednotka
Žilinská kotlina
Susedné
jednotky
Domanižská kotlina
Žilinská pahorkatina
Súľovské skaly
Skalky
Zliechovská hornatina
Lúčanská Fatra
Mestá Rajec, Rajecké Teplice
Súradnice 49°6′0″S 18°38′0″V / 49,10000°S 18,63333°V / 49.10000; 18.63333
Najnižší bod koryto Rajčanky
 - výška 380 m n. m.
Dĺžka 15 km, SV – JZ
Šírka km, Z – V
Poloha kotliny na Slovensku
Poloha kotliny na Slovensku
Wikimedia Commons: Rajecká kotlina
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Rajecká kotlina (nesprávne hovorovo Rajecká dolina) je podcelok Žilinskej kotliny.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Kotlina sa nachádza na severozápadnom Slovensku a zaberá južnú časť žilinského okresu. V rámci Žilinskej kotliny na severe hraničí korytom Turianského potoka so Žilinskou pahorkatinou a na západe časťou koryta Čierňanky západne od Rajca s Domanižskou kotlinou. Na severozápade susedí s podcelkami Súľovských vrchov, Súľovskými skalami a Skalkami, na východe a juhu sa dvíha Lúčanská Fatra, podcelok Malej Fatry. Na juhozápade vytvára výraznú hranicu Zliechovská hornatina, tvoriaca súčasť Strážovských vrchov.[1]

Tvorí ju údolie riečky Rajčanky a jej prítokov. Má pretiahnutý tvar a je dlhá cca 15 km (Rajecká LesnáTurie) a v strednej časti široká cca 7 km (ZbyňovKunerad).

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Dopravnou tepnou územia je cesta I/64, vedúca zo Žiliny cez Rajecké Teplice, Rajec a Fačkov do Prievidze. Dôležitú spojnicu s Považím tvorí aj cesta II/517 z Rajca do Považskej Bystrice. Osobnú i nákladnú prepravu zo Žiliny po Rajec zabezpečuje aj železničná trať Žilina – Rajec.[2]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa archeologických nálezov siahajú najstaršie stopy osídlenia Rajeckej kotliny do doby eneolitu. Slovania ju začali obývať asi v 6. storočí. V 9. storočí bolo jej územie už súčasťou Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy. Do Uhorska bola pričlenená niekedy koncom 11. storočia a začali vznikať feudálne panstvá so strediskami v Rajci a Lietave, ktoré toto územie spravovali. Bola súčasťou Trenčianskej stolice. Počas 2. svetovej vojny tu prebiehali boje medzi partizánmi a Nemcami, čoho dôkazom sú dodnes existujúce pozostatky protitankových zábran pri turskom rázcestí.

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

Celá kotlina je bohatá na flóru a prírodné výtvory, okolie je popretkávané turistickými chodníkmi a cyklotrasami. Medzi turisticky obľúbené lokality patria (už mimo kotliny ležiace) rázovité Čičmany, Slovenský betlehem a Bazilika narodenia Panny Márie v Rajeckej Lesnej, Slnečné skaly a okolie vrchu Skalky so zaujímavými skalnými útvarmi. V dlhých dolinách Lúčanskej Fatry, no i v samotnej kotline je niekoľko menších chránených území (Kľak, Kozol, Šujské rašelinisko, Turská skala, Poluvsianska skalná ihla) a biocentier so vzácnym rastlinstvom.[3]

Známe a navštevované sú kúpele v Rajeckých Tepliciach, kúpalisko v Rajci, menšie lyžiarske areály a množstvo iných zaujímavostí.

Obce[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-05-01]. Dostupné online. Archivované 2017-09-23 z originálu.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 34.
  3. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-05-08]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]