Esperanto

Esperanto (Esperanto)
Štáty	hovoriaci v približne 115 krajinách
Región	celosvetový
Počet hovoriacich	odhad 100 000–1,6 milióna
Klasifikácia	plánovaný jazyk
Písmo	latinka
Postavenie
Úradný jazyk	Žiadny štát, oficiálne používané niekoľkými medzinárodnými organizáciami
Regulátor	Akademio de Esperanto
Jazykové kódy
ISO 639-1	eo
ISO 639-2	epo
Wikipédia
Pomenovanie	Vikipedio, la libera enciklopedio
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
Jazykový portál

Esperanto je umelý jazyk. V roku 1887 ho zverejnil varšavský lekár L. L. Zamenhof. Má jednoduchú gramatiku bez výnimiek, vyslovuje sa rovnako ako sa píše a slovná zásoba pochádza z rôznych európskych jazykov (väčšina slov je románskeho pôvodu, potom germánskeho a slovanského).

Priemerná doba potrebná na naučenie sa esperanta je 6 mesiacov.

Esperanto je jazyk rovnocenný s akýmkoľvek prirodzeným jazykom, dá sa v ňom písať beletria alebo vedecká práca, je možné do esperanta prekladať z iných jazykov a naopak. Mnohé diela je možné nájsť na Internete. Esperanto bolo vytvorené na to, aby zblížilo ľudí z rôznych komunít a kultúr. Organizujú sa medzinárodné aj miestne stretnutia priaznivcov esperanta. Na Slovensku pôsobí Slovenská esperantská federácia a Slovenská esperantská mládež. Najväčším esperantským medzinárodným združením je Svetový esperantský zväz so sídlom v Rotterdame. Založil ho Hektor Hodler v roku 1908, jeho mládežnícka sekcia TEJO vznikla v roku 1938.

Na Generálnej konferencii UNESCO v roku 1954 boli výsledky esperanta uznané v súlade s cieľmi UNESCO a boli ustanovené oficiálne vzťahy medzi UNESCO a UEA pretrvávajúce do súčasnosti. Na generálnej konferencii UNESCO v roku 1985 boli členské štáty a medzinárodné organizácie vyzvané prikročiť k výučbe esperanta v školách a k jeho využívaniu v medzinárodnom styku.^{[chýba zdroj]} UEA má tiež poradné vzťahy s Organizáciou spojených národov (OSN), UNICEF, Radou Európy (CE), Organizáciou amerických štátov (OAS) a Medzinárodnou organizáciou pre normy (ISO).

Medzinárodný kód esperanta podľa normy ISO 639-1 (dvojpísmenový) je [eo], podľa ISO 639-2 (trojpísmenový) je [epo]. Esperanto bolo v roku 1924 uznané ako jasný jazyk v telegrafii.

Esperanto sa dnes vyučuje na niektorých jazykových školách, pretože sa ukázalo, že po jeho zvládnutí sa študent omnoho ľahšie naučí ďalšie cudzie jazyky.^{[chýba zdroj]}

Bulonská deklarácia určuje ciele esperantizmu v piatich bodoch:

1. Esperantizmus je snaha rozšíriť po celom svete používanie neutrálneho jazyka, ktorý by slúžil na dorozumievanie ľudí rôznych jazykov.
2. Medzinárodným jazykom môže byť len umelý jazyk; dokonale životaschopným sa ukázal vo všetkých smeroch jediný jazyk esperanto.
3. Autor jazyka sa výslovne vzdal akýchkoľvek osobných práv ohľadom jazyka a odovzdal ho celému svetu.
4. Jediný základ, záväzný navždy a pre všetkých esperantistov je Fundamento de Esperanto.
5. Esperantistom je každý človek, ktorý vie a používa jazyk esperanto, úplne ľahostajné na aký cieľ.

Ako/Prečo sa naučiť esperanto

Tento článok je súčasťou seriálu Esperanto

Téma Esperanto

Esperanto

Akadémia esperanta · Gramatika · Slovníky · Esperantológia · Abeceda · Číslovky · Fundamento · lernu!

Organizácie

UEA · TEJO · EEU · E@I · BEMI · SAT · Slovenská esperantská federácia · Slovenská esperantská mládež · OSIEK · Esperantské kluby · Katolícki esperantisti · Esperantské múzeum

Dejiny

L. L. Zamenhof · Boulonská deklarácia · Ido-schizma · Kríza ata/ita · Moresnet · Interhelpo · Pražský manifest · Bona Espero · Esperantské mesto

Esperantská kultúra

Esperantské stretnutia (UK – IJK – SES) · Finvenkizmus · Homaranizmus · Hudba · Pasporta Servo · La Espero · Symboly · Esperantista · Rodení hovoriaci · Zamenhofov deň

Esperantská literatúra

PIV · Autori · Esperantský komiks · Esperantské časopisy · Wikipédia

Uhly pohľadu

Propedeutická hodnota · Reformy · Odpor · Porovnanie s Idom, s interlinguou, s Novialom

Wikimedia

Portál · Vikipedio · Vikivortaro · Vikicitaro · Vikifontaro · Vikilibroj · Vikiversitato · Viknovaĵoj · Vikivojaĝo Vikikomunejo · Vikidatumoj · Vikispecioj

Filozofia esperanta je založená na myšlienke priateľstva. Esperantisti (= esperantsky hovoriaci) celého sveta tvoria komunitu, ktorá sa zaujíma o aktuálne otázky spoločenského diania, s dôrazom na ochranu jazykovej a kultúrnej rozmanitosti, jazykovú rovnoprávnosť a jazykové práva, ktoré chápe ako súčasť ľudských práv. Esperantisti si poskytujú vzájomne pomoc: príkladom môže byť Sieť delegátov Všeobecného esperantského zväzu (delegáti UEA sú ochotní odpovedať na otázky, týkajúce sa ich krajiny, regiónu alebo odboru; so záujemcami z celého sveta komunikujú v esperante; ich zoznam vydáva UEA vo svojej Ročenke) alebo Pasporta servo (sieť hostiteľov, ochotných poskytnúť cestujúcim krátkodobé ubytovanie zdarma).

Tento medzinárodný jazyk sa učí množstvo ľudí vo viac ako 100 krajinách celého sveta. Esperanto umožňuje bezprostredný kontakt človeka s človekom. Už po niekoľkých týždňoch štúdia je možné v esperante si dopisovať alebo konverzovať na medzinárodných stretnutiach s priateľmi z celého sveta.^{[chýba zdroj]} Esperanto sa používa ako komunikačný jazyk v niektorých medzinárodných občianskych združeniach a na koordináciu rozsiahlych projektov.^{[chýba zdroj]}

Každoročne sa koná niekoľko desiatok podujatí, všeobecných i špecializovaných na určitú tému, na ktorých účastníci z niekoľkých desiatok rozličných krajín bez problémov a bez tlmočníkov komunikujú v esperante. Mnohé z nich možno nájsť v úplnom kalendári esperantských podujatí.

Pre záujemcu spoznanie Esperanta napríklad komplexné internetové výukové prostredie lernu! prináša kurzy rôznej úrovne a pomôcky pre štúdium Esperanta: slovníky vo viacerých jazykoch, automatické cvičenia, cudzojazyčný text s „klikacím slovníkom“, prehľad gramatiky, ozvučené poviedky s obrázkami, „besedník“ (odkazovač) pre komunikáciu s ostatnými používateľmi (ktorí pochádzajú z celého sveta, keďže lernu! je preložené (apríl 2005) do 25 jazykov) atď.

Úspech a obľuba esperanta je predovšetkým v jeho jednoduchej zvládnuteľnosti.

Slovná zásoba je prevzatá z mnohých jazykov sveta, mnohé slová majú medzinárodný charakter. Píše sa tak, ako sa vyslovuje.

Gramatika je celkom jednoduchá, bez akýchkoľvek výnimiek.^{[chýba zdroj]} Premyslený systém tvorby slov podstatne znižuje množstvo slovíčok, ktoré je potrebné zvládnuť a vedie k tvorivosti v jazyku. V jazyku sa využíva princíp stavebnice.

Symboly esperanta

• 
  Vlajka esperanta
• 
  Symbol esperanta

Iné projekty

Wikiknihy

Commons

Wikislovník

• Wikiknihy ponúkajú texty a príručky na tému Esperanto
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Esperanto
• Wikislovník ponúka heslo Esperanto

Externé odkazy

Jazykový portál

• Zoznámenie slovenskej verejnosti s esperantom a informácie o Slovensku v esperante pre zahraničného čitateľa (po slovensky) (po esperantsky)
• Slovenská esperantská federácia (SKEF) (po slovensky) (po esperantsky)
• Slovenská esperantská mládež (SKEJ) (po slovensky) (po esperantsky)
• Film Esperanto je... - dokument o rôznych tvárach esperanta (po slovensky)
• Svetový esperantský zväz (po esperantsky) (po anglicky) (po francúzsky) (po nemecky) (po španielsky) (po portugalsky) (po rusky)
• esperantská hudobná kultúra (po slovensky)
• o esperante na lingvo.info (po slovensky)