Graz: Rozdiel medzi revíziami
d Hlavná kategória: ako prvá, radiací kľúč |
práca |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Pracuje sa}} |
|||
{{Whc}} |
{{Whc}} |
||
{{Geobox | Settlement |
{{Geobox | Settlement |
||
| Riadok 16: | Riadok 17: | ||
| country = Rakúsko |
| country = Rakúsko |
||
| country_flag = 1 |
| country_flag = 1 |
||
| region = [[Štajersko]] |
| region = [[Štajersko (spolková krajina)|Štajersko]] |
||
| region_type = Spolková krajina |
| region_type = Spolková krajina |
||
| district = [[štatutárne mesto]] |
| district = [[štatutárne mesto]] |
||
| Riadok 59: | Riadok 60: | ||
}} |
}} |
||
'''Graz''' (historický slovenský názov je '''Štajerský Hradec''') je [[štatutárne mesto]] a hlavné mesto [[Štajersko|Štajerska]]. So svojimi takmer 300 tis. obyvateľmi je druhým najväčším mestom [[Rakúsko|Rakúska]]. |
'''Graz''' (historický slovenský názov je '''Štajerský Hradec''') je [[štatutárne mesto]] a hlavné mesto [[Štajersko (spolková krajina)|Štajerska]]. So svojimi takmer 300 tis. obyvateľmi je druhým najväčším mestom [[Rakúsko|Rakúska]]. |
||
== Charakteristika == |
== Charakteristika == |
||
| Riadok 74: | Riadok 75: | ||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
||
[[Image:Vischer - Topographia Ducatus Stiria - 110 Graz.jpg|thumb|left|Graz, Georg Matthäus Vischer (1670)]] |
[[Image:Vischer - Topographia Ducatus Stiria - 110 Graz.jpg|thumb|left|Graz, Georg Matthäus Vischer (1670)]] |
||
[[Sídlo]] tu postavili už [[Staroveký Rím|Rimania]]. Neskôr tu obyvatelia dnešného územia [[Slovinsko|Slovinska]] postavili malý [[hrad]] – „Gradec“. Dnešný názov „Graz“ sa prvý raz použil v roku [[1128]] za vlády vojvodov z rodu Babenbergovcov. Najmä za vlády Habsburgovcov Graz prekvital ako významné obchodné centrum a v roku [[1281]] mu cisár [[Rudolf I. Habsburský|Rudolf I.]] udelil zvláštne [[privilégium|privilégiá]]. ''Habsburgovci'' z miestneho opevnenia kontrolovali územie dnešného |
[[Sídlo]] tu postavili už [[Staroveký Rím|Rimania]]. Neskôr tu obyvatelia dnešného územia [[Slovinsko|Slovinska]] postavili malý [[hrad]] – „Gradec“. Dnešný názov „Graz“ sa prvý raz použil v roku [[1128]] za vlády vojvodov z rodu Babenbergovcov. Najmä za vlády Habsburgovcov Graz prekvital ako významné obchodné centrum a v roku [[1281]] mu cisár [[Rudolf I. Habsburský|Rudolf I.]] udelil zvláštne [[privilégium|privilégiá]]. ''Habsburgovci'' z miestneho opevnenia kontrolovali územie dnešného Štajerska, [[Korutánsko (historické územie)|Korutánska]], častí severného Talianska a [[Slovinsko|Slovinska]] až po [[Terst]]. Sídlo tu mal aj [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand II.]], ktorý sa po korunovácii za cisára ([[1619]]) presťahoval do Viedne. V priebehu [[16. storočia]] tu bola vybudovaná [[univerzita]], renesančný Krajinský dom a Hodinová veža. Mesto muselo po stáročia čeliť nájazdom [[Osmanská ríša|Turkov]] a od roku [[1797]] armáde Napoleona. Graz a najmä pevnosť Schlossberg v bojoch preukázali svoju ohromnú silu, keď úspešne čelili ôsmim veľkým [[ofenzíva]]m. Po dobytí Viedne musel automaticky kapitulovať aj Graz. Francúzi rozbúrali a zničili rad pamiatok. Symbol mesta – Hodinovú vežu však obyvatelia Grazu natoľko zbožňovali, že za jej ponechanie v pôvodnom stave zaplatili Francúzom obrovskú sumu peňazí. Ďalšie demolácie mesto zažilo počas [[druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]], kedy bolo zrovnaných so zemou 16% všetkých budov. |
||
== Osobnosti mesta == |
|||
* [[Mária Anna Bavorská (1551 – 1608)|Mária Anna Bavorská]] (* [[1551]] – † 1608), |
|||
* [[Johannes Kepler]] (* [[1571]] – † 1630), |
|||
* [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand II.]] (* [[1578]] – † 1637), cisár |
|||
* [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand III.]] (* [[1608]] – † 1657), cisár |
|||
* [[Johann Bernhard Fischer von Erlach]] (* [[1656]] – † 1723), |
|||
* [[Johann Nestroy]] (* [[1801]] – † 1862), |
|||
* [[František Močnik]] (* [[1814]] – † 1892), slovinský matematik a pedagóg |
|||
* [[Ludwig Boltzmann]] (* [[1844]] – † 1906), |
|||
* [[Richard Heuberger]] (* [[1850]] – † 1914), operetný skladateľ a hudobný kritik |
|||
* [[František Ferdinand d’Este]] (* [[1863]] – † [[1914]]) |
|||
* [[Otto František Jozef Habsburský]] (* 1865 - † 1906), arcivojvoda |
|||
* [[Fritz Pregl]] (* [[1869]] – † 1930), chemik |
|||
* [[Alfred Wegener]] (* [[1880]] – † 1930), |
|||
* [[Joseph Schumpeter]] (* [[1883]] – † 1950), |
|||
* [[Erwin Schrödinger]] (* [[1887]] – † 1961), |
|||
* [[Ivo Andrić]] (* [[1892]] – † 1975), |
|||
* [[Johann Fischl]] (* [[1900]] – † 1996), filozof |
|||
* [[Heinz Fischer]] (* [[1938]]), politik a prezident Rakúska |
|||
* [[Arnold Schwarzenegger]] (* [[1947]]), |
|||
== Partnerské mestá == |
== Partnerské mestá == |
||
Verzia z 12:53, 1. december 2014
 |
Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte. Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať. |
| Graz | ||
| Štajerský Hradec (historický slovenský názov) | ||
| mesto | ||
 Radnica
| ||
|
||
| Štát |  Rakúsko
| |
|---|---|---|
| Spolková krajina | Štajersko | |
| Okres | štatutárne mesto | |
| Nadmorská výška | 353 m n. m. | |
| Súradnice | 47°04′13″S 15°26′20″V / 47,07028°S 15,43889°V | |
| Rozloha | 127,56 km² (12 756 ha) | |
| Obyvateľstvo | 257 328 (1. 1. 2010) | |
| Hustota | 2 017,31 obyv./km² | |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | |
| PSČ | A-801x, A-802x, A-803x, A-804x, A-805x | |
| Telefónna predvoľba | +43 316 | |
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | ||
| Názov | City of Graz - Historic Centre | |
| Rok zápisu (č. zasadnutia) |
1999 (#23) | |
| Číslo | 931 | |
| Región | Európa a Severná Amerika | |
| Kritériá | ii, iv | |
  Poloha mesta v rámci Rakúska
| ||
| Webová stránka: www.graz.at | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Graz (historický slovenský názov je Štajerský Hradec) je štatutárne mesto a hlavné mesto Štajerska. So svojimi takmer 300 tis. obyvateľmi je druhým najväčším mestom Rakúska.
Charakteristika
Graz preslávilo predovšetkým historické centrum, ktoré bolo zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO v roku 1999, teda rok pred historickým centrom Viedne.
Hlavným symbolom a akýmsi poznávacím znakom Grazu je Schlossberg ("Zámocký vrch") – zámocký vrch s Hodinovou vežou a pevnosťou, ktorej základy pochádzajú už z 9. storočia.
Graz je známy aj ako mesto študentov, lebo na 6 univerzitách tu študuje na 50 tisíc vysokoškolákov zo všetkých možných kútov sveta.
V meste panuje teplé podnebie, ktoré sem zo Stredomoria privádza vzdušné prúdy – tzv. föhny.
Spolu s miestnou architektúrou, útulnými vinárňami, obyvateľmi a všadeprítomnou zeleňou prispievá k veľmi priateľskej a pohodovej atmosfére mesta. Váš zážitok z Grazu isto umocní moderné umenie, ktoré sa tu prelína s historickými budovami, je súčásťou výstav miestnych galérií a veľa divadelných či hudobných festivalov. Z nich stojí za návštevu predovšetkým hudobný festival Jazz Sommer (každoročne od polovice júla do konca prvého týždňa v auguste) a festival pouličných divadelných súborov La Strada (prelom júla a augusta). Akcie na týchto festivaloch sľubujú úžasný zážitok. Keďže festivaly sú výdatne podporované mestom, vstupné sa vyberá iba na niektoré predstavenia. Podpora kultúry, najmä modernej, sa Grazu rozhodne vyplatila, pretože v roku 2003 bol zaslúžene vyhlásený za hlavné mesto európskej kultúry.
Dejiny
Sídlo tu postavili už Rimania. Neskôr tu obyvatelia dnešného územia Slovinska postavili malý hrad – „Gradec“. Dnešný názov „Graz“ sa prvý raz použil v roku 1128 za vlády vojvodov z rodu Babenbergovcov. Najmä za vlády Habsburgovcov Graz prekvital ako významné obchodné centrum a v roku 1281 mu cisár Rudolf I. udelil zvláštne privilégiá. Habsburgovci z miestneho opevnenia kontrolovali územie dnešného Štajerska, Korutánska, častí severného Talianska a Slovinska až po Terst. Sídlo tu mal aj Ferdinand II., ktorý sa po korunovácii za cisára (1619) presťahoval do Viedne. V priebehu 16. storočia tu bola vybudovaná univerzita, renesančný Krajinský dom a Hodinová veža. Mesto muselo po stáročia čeliť nájazdom Turkov a od roku 1797 armáde Napoleona. Graz a najmä pevnosť Schlossberg v bojoch preukázali svoju ohromnú silu, keď úspešne čelili ôsmim veľkým ofenzívam. Po dobytí Viedne musel automaticky kapitulovať aj Graz. Francúzi rozbúrali a zničili rad pamiatok. Symbol mesta – Hodinovú vežu však obyvatelia Grazu natoľko zbožňovali, že za jej ponechanie v pôvodnom stave zaplatili Francúzom obrovskú sumu peňazí. Ďalšie demolácie mesto zažilo počas 2. svetovej vojny, kedy bolo zrovnaných so zemou 16% všetkých budov.
Osobnosti mesta
- Mária Anna Bavorská (* 1551 – † 1608),
- Johannes Kepler (* 1571 – † 1630),
- Ferdinand II. (* 1578 – † 1637), cisár
- Ferdinand III. (* 1608 – † 1657), cisár
- Johann Bernhard Fischer von Erlach (* 1656 – † 1723),
- Johann Nestroy (* 1801 – † 1862),
- František Močnik (* 1814 – † 1892), slovinský matematik a pedagóg
- Ludwig Boltzmann (* 1844 – † 1906),
- Richard Heuberger (* 1850 – † 1914), operetný skladateľ a hudobný kritik
- František Ferdinand d’Este (* 1863 – † 1914)
- Otto František Jozef Habsburský (* 1865 - † 1906), arcivojvoda
- Fritz Pregl (* 1869 – † 1930), chemik
- Alfred Wegener (* 1880 – † 1930),
- Joseph Schumpeter (* 1883 – † 1950),
- Erwin Schrödinger (* 1887 – † 1961),
- Ivo Andrić (* 1892 – † 1975),
- Johann Fischl (* 1900 – † 1996), filozof
- Heinz Fischer (* 1938), politik a prezident Rakúska
- Arnold Schwarzenegger (* 1947),
Partnerské mestá
Coventry, Spojené kráľovstvo, 1948
Darmstadt, Nemecko, 1968
Dubrovník, Chorvátsko, 1994
Groningen, Holandsko, 1965
Ľubľana, Slovinsko, 2001- Maribor, Slovinsko, 1987
Montclair, USA, 1950
Pécs, Maďarsko, 1989
Petrohrad, Rusko, 2001- Pula, Chorvátsko, 1972
Terst, Taliansko, 1973
Trondheim, Nórsko, 1968
.svg){kind=small}
Galéria
-
Graz -
Hauptplatz v Grazi
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Graz
Externé odkazy
| Štatutárne mestá |  | |
|---|---|---|
| Okresy | ||
| Zaniknuté okresy | ||
| Expozitúry | ||
|  | |