Wales: Rozdiel medzi revíziami
d úprava v infoboxe |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 83: | Riadok 83: | ||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
||
[[Súbor:BrynCelliDdu3.jpg|thumb|right|Bryn Celli Ddu je hrobka z neskorého neolitu]] |
[[Súbor:BrynCelliDdu3.jpg|thumb|right|Bryn Celli Ddu je hrobka z neskorého neolitu]] |
||
Oblasť Walesu je už osídlená minimálne 29 tisíc rokov<ref name="C4 Science 1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Channel 4 - News - Red Lady skeleton 29,000 years old|url=http://www.channel4.com/news/articles/science_technology/red+lady+skeleton+29000+years+old/979762|dátum vydania=30. október 2007|vydavateľ=Channel 4 website}}</ref>, hoci nepretržité osídlenie začína až po poslednej [[doba ľadová|dobe ľadovej]]. Vo Walese je mnoho pamiatok z obdobia [[neolit]]u (predovšetkým hrobky), ale aj z [[bronzová doba|bronzovej]] a [[železná doba|železnej doby]]. Prvé písomné historické záznamy pochádzajú od [[Rímska ríša|Rimanov]], ktorí začali dobývať Wales v roku [[48]]. V tej dobe bola oblasť súčasného Walesu rozdelená na mnoho [[klan]]ových území. Rimania vybudovali reťaz pevností naprieč južným Walesom a ťažili zlato v [[Dolaucothi]]. Tiež založili [[legionár]]sku pevnosť [[Caerleon]] (latinsky: ''Isca Silurum''), z ktorej sa dochoval najzachovalejší [[amfiteáter]] v celej Británii. Počas [[4. storočie|4. storočia]] priniesli Rimania do Walesu [[kresťanstvo]]. Okolo roku 410 Rimania opustili Britániu a veľká časť nížin vo Walese bola obsadená rôznymi [[Germáni|germánskymi kmeňmi]]. Na druhej strane vzniklo veľa nezávislých waleských štátov, napríklad Gwynedd, Powys, Dyfed a Seisyllg, Morgannwg a Gwent. Tieto štáty pretrvali predovšetkým vďaka vhodným zemepisným podmienkam (hory, rieky) a vytvorili tak základ toho, čo poznáme ako dnešný Wales. V [[7. storočie|7. storočí]] budovali štáty na hraniciach s Anglickom opevnené valy (Wat's Dyke, Offa's Dyke). Po zvyškoch Offa's Dyke vedie dnes rovnomenná turistická trasa naprieč celým polostrovom z južného až na severné pobrežie. Do pohraničných šarvátok medzi obyvateľmi Walesu a Anglicka sa zapojili aj [[Vikingovia|Vikingskí]] nájazdníci. |
Oblasť Walesu je už osídlená minimálne 29 tisíc rokov<ref name="C4 Science 1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Channel 4 - News - Red Lady skeleton 29,000 years old|url=http://www.channel4.com/news/articles/science_technology/red+lady+skeleton+29000+years+old/979762|dátum vydania=30. október 2007|vydavateľ=Channel 4 website}}</ref>, hoci nepretržité osídlenie začína až po poslednej [[doba ľadová|dobe ľadovej]]. Vo Walese je mnoho pamiatok z obdobia [[neolit]]u (predovšetkým hrobky), ale aj z [[bronzová doba|bronzovej]] a [[železná doba|železnej doby]]. Prvé písomné historické záznamy pochádzajú od [[Rímska ríša|Rimanov]], ktorí začali dobývať Wales v roku [[48]]. V tej dobe bola oblasť súčasného Walesu rozdelená na mnoho [[klan]]ových území. Rimania vybudovali reťaz pevností naprieč južným Walesom a ťažili zlato v [[Dolaucothi]]. Tiež založili [[legionár]]sku pevnosť [[Caerleon]] (latinsky: ''Isca Silurum''), z ktorej sa dochoval najzachovalejší [[amfiteáter]] v celej Británii. Počas [[4. storočie|4. storočia]] priniesli Rimania do Walesu [[kresťanstvo]]. Okolo roku 410 Rimania opustili Britániu a veľká časť nížin vo Walese bola obsadená rôznymi [[Germáni|germánskymi kmeňmi]]. Na druhej strane vzniklo veľa nezávislých waleských štátov, napríklad Gwynedd, Powys, Dyfed a Seisyllg, Morgannwg a Gwent. Tieto štáty pretrvali predovšetkým vďaka vhodným zemepisným podmienkam (hory, rieky) a vytvorili tak základ toho, čo poznáme ako dnešný Wales. V [[7. storočie|7. storočí]] budovali štáty na hraniciach s Anglickom opevnené valy (Wat's Dyke, Offa's Dyke). Po zvyškoch Offa's Dyke vedie dnes rovnomenná turistická trasa naprieč celým polostrovom z južného až na severné pobrežie. Do pohraničných šarvátok medzi obyvateľmi Walesu a Anglicka sa zapojili aj [[Vikingovia|Vikingskí]] nájazdníci. Walesania uzavreli s Vikingami dohodu o spoločnom boji proti anglo-saskej [[Mercia|Mercii]] a dočasne tak zabránili expanzii do Walesu. |
||
Celý [[stredovek]] je sprevádzaný boji s Anglickom, teda s Anglosasmi a neskôr Normanmi. Obsadiť Wales sa podarilo až anglickému kráľovi [[Eduard I.|Eduardovi I.]] na konci [[13. storočie|13. storočia]]. Eduard spútal Wales kruhom kráľovských hradov a zaviedol titul [[Princ waleský]] (Prince of Wales), ktorého držiteľom je nástupník anglického (dnes britského) trónu. Proti anglickej nadvláde sa niekoľkokrát zdvihol odpor, najväčšie povstanie viedol v 15. storočia [[Owain Glyndŵr]], ktorý si uchoval nad Walesom kontrolu po niekoľko rokov. V roku [[1536]] bol Wales plne pripojený k Anglicku, waleská legislatíva spojená s parlamentom vo [[Westminster]]i. |
Celý [[stredovek]] je sprevádzaný boji s Anglickom, teda s Anglosasmi a neskôr Normanmi. Obsadiť Wales sa podarilo až anglickému kráľovi [[Eduard I.|Eduardovi I.]] na konci [[13. storočie|13. storočia]]. Eduard spútal Wales kruhom kráľovských hradov a zaviedol titul [[Princ waleský]] (Prince of Wales), ktorého držiteľom je nástupník anglického (dnes britského) trónu. Proti anglickej nadvláde sa niekoľkokrát zdvihol odpor, najväčšie povstanie viedol v 15. storočia [[Owain Glyndŵr]], ktorý si uchoval nad Walesom kontrolu po niekoľko rokov. V roku [[1536]] bol Wales plne pripojený k Anglicku, waleská legislatíva spojená s parlamentom vo [[Westminster]]i. |
Verzia z 12:52, 19. január 2016
Wales | |||
| |||
Národné motto: "Cymru am byth" (Walesky) "Wales navždy" | |||
Štátna hymna: "Hen Wlad Fy Nhadau" "Land of My Fathers" | |||
Miestny názov | |||
• dlhý | |||
• krátky | Cymru | ||
Hlavné mesto | Cardiff (Caerdydd) 51°29′ S.š. 3°11′ Z.d. | ||
Najväčšie mesto | Cardiff | ||
Úradné jazyky | Waleština, Angličtina | ||
Demonym | Walesan | ||
Štátne zriadenie Kráľovná Prvý minister Walesu |
Konštitučná monarchia Alžbeta II. Carwyn Jones | ||
Vznik | 1057 (zjednotený Gruffyddom ap Llywelynom) | ||
Susedia | Anglicko | ||
Rozloha • celková • voda (%) |
20779 km² km² ( %) | ||
Počet obyvateľov • odhad (2011) • hustota (2011) |
3 063 456 148/km² | ||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2006 85,4 miliardy USD $ ([[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu|]].) 30 546 USD $ ([[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|]].) | ||
Mena | Britská libra (GBP) | ||
Časové pásmo • Letný čas |
SČ (UTC) BLT (UTC+1) | ||
Medzinárodný kód | GB-WLS | ||
Medzinárodná poznávacia značka | GB | ||
Internetová doména | .uk[1],.scot,.cymru | ||
Smerové telefónne číslo | +44 |
Súradnice: 52°21′00″S 3°38′00″Z / 52,35°S 3,6333333333333°Z
Wales [weilz] (po walesky Cymru [kəmri]) je jedna z konštituentných krajín Spojeného kráľovstva.
Nachádza sa v juhozápadnej časti ostrova Veľká Británia a na ostrove Anglesey.[2] Susedí na východe s Anglickom. Hlavným mestom a zároveň najväčším mestom je Cardiff. Populácia Walesu je približne 3 milióny a je oficiálne bilingválna. Walesky hovoriace obyvateľstvo tvorí približne 20% celého obyvateľstva.[3][4]
Pôvod názvu
Anglický názov pre Wales pochádza z germánskeho slova Walha, ktoré znamená „cudzinec“ alebo „cudzie“.[5] Walesania sami seba nazývajú Cymru, čo pravdepodobne v starej waleštine znamená „krajan“. Názov sa vo waleskej literatúre dlhý čas používal spoločne s Brythoniaid (Briti).
Geografia
Wales sa nachádza na polostrove v stredozápade Spojeného kráľovstva. Má rozlohu približne 20 779 km². Od severu k juhu meria asi 274 km a od západu k východu asi 97 km. Wales hraničí na východe s Anglickom, a s morom na ostatných troch stranách: s Bristolským prielivom na juhu, sa Prielivom svätého Juraja na západe, a Írskym morom na severe. Waleské pobrežie má dĺžku 965 km. Pri pobreží Walesu sa nachádza niekoľko ostrovov, z ktorých je najväčší Anglesey na severozápade.
Najväčšia koncentrácia obyvateľstva a priemyslu sa nachádza v južnom Walese v mestách Cardiff, Swansea a Newport a ich okolí.
Wales je prevažne hornatý, najmä na severe a v stredu. Hory boli modelovanie počas poslednej doby ľadovej. Najvyššie hory vo Walese sa nachádzajú vo Snowdonii. Najvyššou horou Walesu je hora Snowdon (1 085 m).
V strednom Walese sa rozkladá Kambrické pohorie, na ktoré na juhu nadväzuje pohorie Brecon Beacons.
Moderné hranice Walesu a Anglicka sú umelé; boli definované prevažne v 16.storočí na základe feudálnych hraníc. S výnimkou Monmouthshire ako časti Walesu v roku 1968, neboli nikdy schválené v žiadnom referende a neurčila ich žiadna hraničná komisia, a kopírujú Ofov val len približne.
Wales je známy rôznymi krkolomnými názvami obcí, napríklad
Dejiny
Oblasť Walesu je už osídlená minimálne 29 tisíc rokov[6], hoci nepretržité osídlenie začína až po poslednej dobe ľadovej. Vo Walese je mnoho pamiatok z obdobia neolitu (predovšetkým hrobky), ale aj z bronzovej a železnej doby. Prvé písomné historické záznamy pochádzajú od Rimanov, ktorí začali dobývať Wales v roku 48. V tej dobe bola oblasť súčasného Walesu rozdelená na mnoho klanových území. Rimania vybudovali reťaz pevností naprieč južným Walesom a ťažili zlato v Dolaucothi. Tiež založili legionársku pevnosť Caerleon (latinsky: Isca Silurum), z ktorej sa dochoval najzachovalejší amfiteáter v celej Británii. Počas 4. storočia priniesli Rimania do Walesu kresťanstvo. Okolo roku 410 Rimania opustili Britániu a veľká časť nížin vo Walese bola obsadená rôznymi germánskymi kmeňmi. Na druhej strane vzniklo veľa nezávislých waleských štátov, napríklad Gwynedd, Powys, Dyfed a Seisyllg, Morgannwg a Gwent. Tieto štáty pretrvali predovšetkým vďaka vhodným zemepisným podmienkam (hory, rieky) a vytvorili tak základ toho, čo poznáme ako dnešný Wales. V 7. storočí budovali štáty na hraniciach s Anglickom opevnené valy (Wat's Dyke, Offa's Dyke). Po zvyškoch Offa's Dyke vedie dnes rovnomenná turistická trasa naprieč celým polostrovom z južného až na severné pobrežie. Do pohraničných šarvátok medzi obyvateľmi Walesu a Anglicka sa zapojili aj Vikingskí nájazdníci. Walesania uzavreli s Vikingami dohodu o spoločnom boji proti anglo-saskej Mercii a dočasne tak zabránili expanzii do Walesu.
Celý stredovek je sprevádzaný boji s Anglickom, teda s Anglosasmi a neskôr Normanmi. Obsadiť Wales sa podarilo až anglickému kráľovi Eduardovi I. na konci 13. storočia. Eduard spútal Wales kruhom kráľovských hradov a zaviedol titul Princ waleský (Prince of Wales), ktorého držiteľom je nástupník anglického (dnes britského) trónu. Proti anglickej nadvláde sa niekoľkokrát zdvihol odpor, najväčšie povstanie viedol v 15. storočia Owain Glyndŵr, ktorý si uchoval nad Walesom kontrolu po niekoľko rokov. V roku 1536 bol Wales plne pripojený k Anglicku, waleská legislatíva spojená s parlamentom vo Westminsteri.
V 18. storočí začínala priemyselná revolúcia, ktorá Wales hlboko ovplyvnila. Obzvlášť juhovýchodný Wales bol v priebehu 19. storočí veľmi industrializovaný, počet obyvateľov dramaticky narástol. Tieto pôvodne walesky hovoriace oblasti boli postupne poangličtené.
Po druhej svetovej vojne začal dlhodobý úpadok ťažby uhlia a železiarstva, ktorý tvoril základ tunajšieho priemyslu. Plaid Cymru (národná waleská strana) získala prvý kreslá v parlamente a zavedenie waleskej samosprávy (Devolution) sa stalo aktuálnou politickou témou. Prvé referendum o domácej samospráve v roku 1979 bolo neúspešné, ale v druhom referende v roku 1997 voliči vyslovili svoj súhlas. Výsledok referenda viedol k vytvoreniu waleského národného zhromaždenia so sídlom v Cardiffe.
Pozri aj
Referencie
- ↑ Nominet announcement on the .cymru and .wales gTLDs [online]. nominet.org.uk, [cit. 2014-01-31]. Dostupné online.
- ↑ The Countries of the UK [online]. statistics.gov.uk, [cit. 2008-10-10]. Dostupné online.
- ↑ Welsh Language Board - Number of speakers [online]. Byig-wlb.org.uk. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Go Britannia! Guide to Wales - Welsh Language Guide [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ DAVIES, John. A History of Wales. Londýn : Penguin, 1994. ISBN 0-14-01-4581-8. S. 69.
- ↑ Channel 4 - News - Red Lady skeleton 29,000 years old [online]. Channel 4 website, 30. október 2007. Dostupné online.
Externé odkazy
- VisitWales.com Medzinárodný sprievodca Walesom (po anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wales na českej Wikipédii.