Gorazd Zvonický: Rozdiel medzi revíziami
aktualizácia |
aktualizácia |
||
Riadok 68: | Riadok 68: | ||
Gorazd Zvonický sa dožil pádu komunizmu. Po dlhých rokoch exilu mohol navštíviť rodné [[Slovensko]], čo pre neho znamenalo obrovskú satisfakciu. Zomrel v [[Rím]]e a bol pochovaný v slovenskej hrobke na cintoríne Prima Porta na Via Flaminia. [[29. jún]]a [[1996]] boli jeho telesné pozostatky prenesené na [[Národný cintorín v Martine]]. |
Gorazd Zvonický sa dožil pádu komunizmu. Po dlhých rokoch exilu mohol navštíviť rodné [[Slovensko]], čo pre neho znamenalo obrovskú satisfakciu. Zomrel v [[Rím]]e a bol pochovaný v slovenskej hrobke na cintoríne Prima Porta na Via Flaminia. [[29. jún]]a [[1996]] boli jeho telesné pozostatky prenesené na [[Národný cintorín v Martine]]. |
||
Zvonického písomná pozostalosť, ktorú zozbieral jeho žiak ThDr. Zlatko Kubanovič PhD., je uložená v Archíve Saleziánov dona Bosca, Bratislava (ASDB, BA). |
|||
⚫ | |||
== Ocenenia == |
== Ocenenia == |
||
Riadok 106: | Riadok 106: | ||
*[[1979]] – ''Sonety Uga Foscola'' |
*[[1979]] – ''Sonety Uga Foscola'' |
||
*[[1975]] / [[1976]] – ''Hymny na posvätenie času v troch zväzkoch'' |
*[[1975]] / [[1976]] – ''Hymny na posvätenie času v troch zväzkoch'' |
||
== Životopisná kniha == |
|||
⚫ | |||
== Životopisný film == |
== Životopisný film == |
Verzia z 18:19, 28. december 2016
Gorazd Zvonický | |
Štát pôsobenia | Česko-Slovensko Argentína Taliansko Slovensko |
---|---|
Biografické údaje | |
Rodné meno | Andrej Šándor |
Narodenie | 29. jún 1913 Močarany, dnes časť Michaloviec, Česko-Slovensko |
Úmrtie | 27. júl 1995 (82 rokov) Rím, Taliansko |
Svätenia | |
Cirkev | rímskokatolícka |
Rehoľník | |
Rehoľa | Saleziáni Don Bosca |
Večné sľuby | 11. november 1940 (27 rokov) |
Kňaz | |
Kňazská vysviacka | 29. jún 1948 (35 rokov) Štěpán Trochta biskup litoměřický |
Gorazd Zvonický, vlastným menom Andrej Šándor (* 29. jún 1913, Močarany (dnes mestská časť Michalovce) – † 27. júl 1995, Rím) bol slovenský básnik katolíckej moderny, katolícky kňaz, misionár, pedagóg, prekladateľ a významný exilový pracovník.
Životopis
Vyrastal v chudobnom východoslovenskom maloroľníckom prostredí ako piate z ôsmich detí. Jeho talent a nadanie si všimla významná postava michalovského života – kňaz ThDr. Štefan Hlaváč, ktorý zariadil, aby šiel študovať do kňazského seminára k saleziánom. Večné sľuby saleziánskeho rehoľníka zložil 11. novembra 1940. V roku 1942 zmaturoval v Kláštore pod Znievom a od roku 1944 študoval teológiu vo Sv. Beňadiku a Sv. Kríži nad Hronom. Za saleziánskeho kňaza bol vysvätený 29. júna 1948 biskupom ThDr. Štefanom Trochtom. Počas povinnej vojenčiny sa zoznámil s básnikmi Jankom Silanom a Pavlom Ušákom Olivom, ktorí v ňom prebudili záujem o poéziu. Až do násilného zatvorenia biskupského seminára v Trnave (19. mája 1949) pôsobil ako školský radca. Zároveň bol redaktorom časopisu Mládež a misie. V júni 1949 bol menovaný za správcu farnosti v Michalovciach.
V noci z 13. na 14. apríla 1950 sa po zatknutí dostal do izolačného tábora pre duchovných v Podolínci. Tu spolu so stovkami iných rehoľníkov strávil niekoľko tvrdých mesiacov. V auguste 1950 sa mu podarilo z tábora utiecť. 22.októbra 1950 tajne prešiel hranice cez rieku Morava a odišiel do slobodného zahraničia. Po krátkom pobyte v Taliansku odišiel do Buenos Aires v Argentíne. Tu sa aktívne zapojil do práce v Spolku slovenských spisovateľov a Zahraničnej Matice slovenskej. Keď bol v roku 1963 založený Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, vrátil sa do Európy a zapojil sa do práce ústavu. Stal sa redaktorom básnickej edície Lýra, členom predsedníctva Slovenského ústavu v Ríme a profesorom humanitných vied na gymnáziu Antona Bernoláka pri Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda. Tu pôsobil až do roku 1990. Počas celého svojho pôsobenia v exile spolupracoval s mnohými slovenskými periodikami.
Gorazd Zvonický sa dožil pádu komunizmu. Po dlhých rokoch exilu mohol navštíviť rodné Slovensko, čo pre neho znamenalo obrovskú satisfakciu. Zomrel v Ríme a bol pochovaný v slovenskej hrobke na cintoríne Prima Porta na Via Flaminia. 29. júna 1996 boli jeho telesné pozostatky prenesené na Národný cintorín v Martine.
Zvonického písomná pozostalosť, ktorú zozbieral jeho žiak ThDr. Zlatko Kubanovič PhD., je uložená v Archíve Saleziánov dona Bosca, Bratislava (ASDB, BA).
Ocenenia
Za služby talianskej kultúre mu 29. júna 1993 udelil prezident Talianskej republiky vysoké štátne vyznamenanie Rytiersky rád Za zásluhy o Taliansku republiku. Za šírenie mariánskej úcty dostal ocenenie v podobe členstva v inštitúcii Academia Mariana v Ríme.
Tvorba
Literárnymi dielami prispieval do viacerých periodík, ako napr.: Rozvoj, Don Bosco, Saleziánske zvesti, Mládež a misie, Slovenské pohľady, Kultúra a iné. Venoval sa najmä písaniu poézie, no pokúšal sa písať i prózu (Okolo kľúčovej dierky, Keď mlčať nie je zlato) a okrem vlastnej tvorby tiež prekladal z taliančiny.
Dielo
Predexilové diela
- 1943 – Sejba perál, básne o pobyte v trnavskom saleziánskom ústave a kňazskej vysviacke (Trnava)
- 1948 – Mýtnik pred Madonou (Bratislava)
Diela vydané v exile
- 1958 – S ukazovákom na mraku (Buenos Aires)
- 1964 – Prebúdza sa zem (Rím)
- 1965 – Na jubilejné víno (Middleton)
- 1967 – Slnko ma miluje (Rím)
- 1968 – Prekutávam lovištia (Rím)
- 1969 – Len črepy… Výkriky pri invázii. Anno Domini 1968, verše opisujúce tragiku sovietskej okupácie Slovenska, boli preložené aj do taliančiny (Padova)
- 1971 – Mýtnik pred Madonou, druhé vydanie mariánskej zbierky
- 1972 – Okolo kľúčovej dierky, knižná verzia novely
- 1973 – Sejba perál, reedícia prvotiny (Rím)
- 1973 – Rozsievač perál, zborník (Rím)
- 1973 – Na igricovom kare, bibliofília; poetická spomienka na Valentína Beniaka (Lausanne)
- 1978 – Napárať čím viac lyka
- 1985 – Obolus
- 1988 – Smer Mariánska hora
- 1988 – Keď mlčať nie je zlato, polemické eseje pri príležitosti jeho 75. narodenín (Rím)
Diela vydané po roku 1989
- 1993 – Chcem sa ti ozvať, výber celoživotnej básnickej tvorby pri príležitosti jeho 80. narodenín (Martin)
- 1993 – Si krajšia, moja vlasť, antológiu poézie Gorazda Zvonického (vydala Zahraničná Matica slovenská)
Preklady
- 1974 – Cez pohľad k srdcu, výber z prekladov diela Francesca Petrarcu
- 1979 – Sonety Uga Foscola
- 1975 / 1976 – Hymny na posvätenie času v troch zväzkoch
Životopisná kniha
Z príležitosti 100. výročia jeho narodenia vyšla životopisná kniha Zvuk Zvonov - Gorazd Zvonický, ktorej autorom je jeho žiak Zlatko Kubanovič.
Životopisný film
Pri príležitosti stého výročia jeho narodenia (2013) vyšiel životopisný film Gorazd Zvonický známi/neznámy (52 minútový), režírovaný Borisom Voroňákom.
Poštová známka
Pri príležitosti stého výročia jeho narodenia vydala Slovenská pošta známku Gorazd Zvonický (1913-1995). Poštová známka vyšla z emisného radu Osobnosti, v nominálnej hodnote 0,65 €.
Literatúra
- KUBANOVIČ, Zlatko: Zvuk Zvonov – Gorazd Zvonický. Don Bosco, Bratislava 2013, 138. s. ISBN 978-80-8074-188-4
- KUBANOVIČ, Zlatko: Príspevok Gorazda Zvonického k pokoncilovej liturgickej reforme. In: Don Bosco dnes, roč. XLIV (2013), č. 3, s. 26–27.[1]
- KUBANOVIČ, Zlatko: Zvonický a Slováci v Argentíne (1951 – 1963). In: Don Bosco dnes, roč. XLIV (2013), č. 4, s. 28–29.[2]
- KUBANOVIČ, Zlatko: Zvonického pôsobenie na Slovenskom gymnáziu v Ríme. In: Don Bosco dnes, roč. XLIV (2013), č. 5, s. 28–29. [3]
- KUBANOVIČ, Zlatko: Cez poéziu sa snažil zachytiť ľudí. In: Don Bosco dnes, roč. XLIV (2013), č. 6, s. 28–29.[4]