Štiav lúčny: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Layeen (diskusia | príspevky)
→‎Význam: wl + zbytky po preklade
Slovenské botanické názvoslovie
Riadok 1: Riadok 1:
{{presunúť|Štiav kyslý}}
{{presunúť|Štiav lúčny}}
{{urgentne upraviť|20200727}}
{{urgentne upraviť|20200727}}
{{Infobox rastliny
{{Infobox rastliny
| Názov = štiav kyslý
| Názov = štiav lúčny
| Obrázok = Sorrel north of Blackdown Hill - geograph.org.uk - 1351604.jpg
| Obrázok = Sorrel north of Blackdown Hill - geograph.org.uk - 1351604.jpg
| Titulok = kvitnúci štiav kyslý (''Rumex acetosa'')
| Titulok = kvitnúci štiav lúčny (''Rumex acetosa'')
| Stupeň ohrozenia =
| Stupeň ohrozenia =
| Ríša po slovensky = [[rastliny]]
| Ríša po slovensky = [[rastliny]]
Riadok 30: Riadok 30:
| Rod po slovensky = [[štiav]]
| Rod po slovensky = [[štiav]]
| Rod po latinsky = Rumex
| Rod po latinsky = Rumex
| Druh po slovensky = štiav kyslý
| Druh po slovensky = štiav lúčny
| Druh po latinsky = Rumex acetosa
| Druh po latinsky = Rumex acetosa
| Binomické meno =
| Binomické meno =
| Klasifikátor1 = [[Carl Linné]]
| Klasifikátor1 = [[Carl Linné]]
| Dátum1 =
| Dátum1 =
| Synonymá = štiav kyslý, štiav lúčny, štiav záhradný (var. hortensis)
| Synonymá =
| Obrázok2 =
| Obrázok2 =
| Titulok2 =
| Titulok2 =
}}
}}
'''Štiav kyslý''' (''Rumex acetosa'') je často sa vyskytujúci, stredne vysoká [[perena|trvalka]], [[druh]] rozsiahleho [[rod (taxonómia)|rodu]] [[štiav]]. V [[Slovensko|slovenskej prírode]] je [[pôvodný druh|pôvodným druhom]], okrem doby kvitnutia je rastlinou celkom nenápadnou a je považovaný za [[burina|burinu]].
'''Štiav lúčny''' alebo '''štiav kyslý''' (''Rumex acetosa'' alebo ''Acetosa pratensis'') je často sa vyskytujúci, stredne vysoká [[perena|trvalka]], [[druh]] rozsiahleho [[rod (taxonómia)|rodu]] [[štiav]]. V [[Slovensko|slovenskej prírode]] je [[pôvodný druh|pôvodným druhom]], okrem doby kvitnutia je rastlinou celkom nenápadnou a je považovaný za [[burina|burinu]].


== Výskyt ==
== Výskyt ==
Riadok 63: Riadok 63:
Pre osviežujúcu kyslú chuť sa v teplých letných mesiacoch listy niekedy žuvajú, na jar sa z mladých lístkov pripravuje polievka alebo sú súčasťou šalátov. Pre veľký obsah [[kyselina šťavelová|šťavelanov]] môže konzumácia v surovom stave spôsobiť zdravotné problémy, hlavne u  chorých na [[dna|dnu]], [[kojení|kojacich žien]] alebo osôb náchylných na tvorbu [[obličkové kamene|obličkových kameňov]]; [[tepelná úprava potravín|tepelnou úpravou]] sa toto nebezpečie stráca.
Pre osviežujúcu kyslú chuť sa v teplých letných mesiacoch listy niekedy žuvajú, na jar sa z mladých lístkov pripravuje polievka alebo sú súčasťou šalátov. Pre veľký obsah [[kyselina šťavelová|šťavelanov]] môže konzumácia v surovom stave spôsobiť zdravotné problémy, hlavne u  chorých na [[dna|dnu]], [[kojení|kojacich žien]] alebo osôb náchylných na tvorbu [[obličkové kamene|obličkových kameňov]]; [[tepelná úprava potravín|tepelnou úpravou]] sa toto nebezpečie stráca.


Štiav kyslý je [[burina|burinatou]] rastlinou bez väčšieho ekonomického významu. Najviac škodí pri raste vo [[krmovina|viacročných krmovinách]], kde znižuje ich kvalitu. Je naopak dôležitou rastlinou pre niektoré druhy [[motýľ|motýľov]], ktoré na jeho listy kladú [[vajíčko|vajíčka]] a potom slúžia ako živná rastlina ich [[húsenica|húseníc]]; takto sa rozmnožuje napr. [[ohniváčik zlatobyľový]] (''Lycaena virgaureae''), [[ohniváčik hadovníkový]] (''Lycaena helle''), [[ohniváčik štiavový]], (''Lycaena hippothoe''), [[ohniváčik čiernokrídly]] (''Lycaena phlaeas''). Jeho semená sú potravou pre mnohé [[vtáky]] i drobné [[cicavce]].<ref name = luonto/><ref name = lepidopteracz>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Beneš | jméno = Jiří | příjmení2 = Konvička | jméno2 = Martin | titul = Mapování motýlů ČR: Ohniváček černokřídlý | url = http://www.lepidoptera.cz/motyli/ohnivacek-cernokridly-lycaena-phlaeas-linnaeus-1761 | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Entomologický ústav BC AV ČR, České Budějovice | jazyk = cs}}</ref><ref name = kew>{{Citace elektronické monografie | titul = Discover plants and fungi: Rumex acetosa | url = http://www.kew.org/science-conservation/plants-fungi/rumex-acetosa-common-sorrel | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Kew, Royal Botanic Gardens, Richmond, UK | jazyk = en | url archivu = https://web.archive.org/web/20170217072404/http://www.kew.org/science-conservation/plants-fungi/rumex-acetosa-common-sorrel | datum archivace = 2017-02-17 | nedostupné = ano }}</ref>
Štiav lúčny je [[burina|burinatá]] rastlina bez väčšieho ekonomického významu. Najviac škodí pri raste vo [[krmovina|viacročných krmovinách]], kde znižuje ich kvalitu. Je naopak dôležitou rastlinou pre niektoré druhy [[motýľ|motýľov]], ktoré na jeho listy kladú [[vajíčko|vajíčka]] a potom slúžia ako živná rastlina ich [[húsenica|húseníc]]; takto sa rozmnožuje napr. [[ohniváčik zlatobyľový]] (''Lycaena virgaureae''), [[ohniváčik hadovníkový]] (''Lycaena helle''), [[ohniváčik štiavový]], (''Lycaena hippothoe''), [[ohniváčik čiernokrídly]] (''Lycaena phlaeas''). Jeho semená sú potravou pre mnohé [[vtáky]] i drobné [[cicavce]].<ref name = luonto/><ref name = lepidopteracz>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Beneš | jméno = Jiří | příjmení2 = Konvička | jméno2 = Martin | titul = Mapování motýlů ČR: Ohniváček černokřídlý | url = http://www.lepidoptera.cz/motyli/ohnivacek-cernokridly-lycaena-phlaeas-linnaeus-1761 | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Entomologický ústav BC AV ČR, České Budějovice | jazyk = cs}}</ref><ref name = kew>{{Citace elektronické monografie | titul = Discover plants and fungi: Rumex acetosa | url = http://www.kew.org/science-conservation/plants-fungi/rumex-acetosa-common-sorrel | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Kew, Royal Botanic Gardens, Richmond, UK | jazyk = en | url archivu = https://web.archive.org/web/20170217072404/http://www.kew.org/science-conservation/plants-fungi/rumex-acetosa-common-sorrel | datum archivace = 2017-02-17 | nedostupné = ano }}</ref>


== Galeria ==
== Galeria ==
<gallery>
<gallery>
Súbor:Nordens flora Rumex acetosa.jpg|Nákres kvitnúceho štiava kyslého
Súbor:Nordens flora Rumex acetosa.jpg|Nákres kvitnúceho štiavu lúčneho
Súbor:Rumex acetosa (1).jpg|Ružica listov
Súbor:Rumex acetosa (1).jpg|Ružica listov
Súbor:Rumex acetosa subsp.nebroides06072006fruits.JPG|Dozrievajúce plody
Súbor:Rumex acetosa subsp.nebroides06072006fruits.JPG|Dozrievajúce plody
Súbor:Open Area - geograph.org.uk - 476096.jpg|Lúka zamorená štiavom kyslým
Súbor:Open Area - geograph.org.uk - 476096.jpg|Lúka zamorená štiavom lúčnym
</gallery>
</gallery>



Verzia z 09:17, 30. júl 2020

Štiav lúčny

kvitnúci štiav lúčny (Rumex acetosa)
Vedecká klasifikácia
Carl Linné
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Štiav lúčny alebo štiav kyslý (Rumex acetosa alebo Acetosa pratensis) je často sa vyskytujúci, stredne vysoká trvalka, druh rozsiahleho rodu štiav. V slovenskej prírode je pôvodným druhom, okrem doby kvitnutia je rastlinou celkom nenápadnou a je považovaný za burinu.

Výskyt

Vyskytuje se takmer na celom európskom kontinente, od západu po Ural a Kaukaz na východe. Zo severnej strany je jeho európsky areál ohraničený Škandináviou a na juhu siaha až na severozápad Afriky. V Ázii je rozšírený cez celý Sibír až na Ďaleký východ, do Strednej Ázie a cez severné územie Činy a Mongolska až na Kórejský polostrov a Tchaj-wan. Zasahuje tiež do severných oblastí Indie, Pakistanu a do Tibetu. Udáva sa, že sa v blízkosti Himalájí vyskytuje až do nadmorskej výšky 4000 m. Druhotne se dostal do Severnej a Južnej Ameriky aj Austrálie. V Slovenskej republike je hojný na celom území, od nížin do horských polôh.[1][2]

Ekológia

Druh je typickou rastlinou vlhkých lúk, pastvín, polí, riečnych a potočných brehov, rastie tiež v priekopoch pozdĺž ciest alebo niekedy aj na skládkach, väčšinou na dobre preslnenom stanovisku. Najlepšie mu vyhovujú pôdy vlhké až mokré, výživné, bohaté dusíkom, neutrálne až kyslé, ktoré sú hlboké, hlinité alebo rašelinové. Výrazne prevažuje jeho výskyt na prirodzenom stanovisku, iba málo ovplyvňovanom ľudskou činnosťou.

Nadzemná časť tohto hemikryptofytu na jeseň odumiera, ale skoro na jar opäť vyraší. Kvitne od mája do júla.[1][3][4]

Popis

Dvojdomá, vytrvalá bylina vysoká 30 až 100 cm vyrastajúca z trvalého, guľovitého koreňa. Byle sú priame, málo vetvené, pozdĺžne ryhované, niekedy akoby s inoväťou a zospodu načervenalé. Listy bývajú mierne dužinaté a majú veľmi premenlivý tvar. Prízemné sú kopijovito podlhovasté, na bázi majú špicaté, strelovito odstávajúce laloky a bývajú asi trikrát dlhšie než širšie. Horné byľové listy sú kopijovité, prisadlé a objímajú byľ bazálnými lalokmi. Blanité pätky na bázach listov sú dlho třásnité.

V hornej časti sa byľ metlinovito rozvetvuje do niekoľkých vetví a na nich vyrastajú na tenkých, načervenalých stopkách drobné, jednopohlavné kvety združené po 4 až 8 do praslenov. Květy majú šesť zelených, viac či menej načervenalých okvetných lístkov, tri vonkajšie sú menšie a tri vnútorné väčšie. V samičom kvete je šesť tyčiniek s jemnými nitkamiprašníkmi a v samičom z troch plodolistov vytvorený vrchný, jednovaječný semenník s tromi načervenalými, štetčekovými bliznami. Peľ je na blizny prenášený vetrom, už slabý vánok stačí k rozochveniu prašníkov. Len zriedka sú kvety opeľované hmyzom, ktorý si prilieta pre peľ.

Po opelení sa zo semeníku vyvinie jednosemenná trojhranná nažka a vonkajšie okvetné lístky se ohnú naspäť. Vnútorné lístky podrastú a tesne obalia nažku, sú však väčšie a vytvoria na nej tri krídelká. Takto vzniknúté útvary – krovky – bývajú veľké 3,5 až 5 mm, sú ružovkasté, blanité, srdcovito okrúhle a na báze majú malý výrastok, zvaný mozoľok. Nažky vnútri sú lesklé, hnedé až čierne.

Rostlina sa prevažne rozmnožuje semenami (nažkami), ktoré po dozretí odpadávajú od stopiek a sú pomocou krídielok roznášané vetrom aj na väčšie vzdialenosti. Zakorenená rastlina sa na stanovisku rozrastá novými byľami rašiacimi z vetvenej hlavy nehlboko siahajúceho koreňa.[1][3][4][5][6][7]

Význam

Rastlina obsahuje množstvo kyseliny šťavelovej, antrachinóny a dalšie organické kyseliny, vitamín A, vitamín C, vitamín B1 a mnohé minerálne látky (draslík, vápnik, železo). Je využívaná v liečitelstve, v apríli sa zbiera jej list, menej často koreň. Užíva sa prevažne navonok, napríklad formou kašovitých obkladov pri ochoreniach kože alebo ako kloktadlo pri aftách v ústach. Sušený koreň býva súčasťou preháňavo pôsobiacich čajov. Z koreňa je možné pripraviť trvalé žlté a z byle červené farbivo.

Pre osviežujúcu kyslú chuť sa v teplých letných mesiacoch listy niekedy žuvajú, na jar sa z mladých lístkov pripravuje polievka alebo sú súčasťou šalátov. Pre veľký obsah šťavelanov môže konzumácia v surovom stave spôsobiť zdravotné problémy, hlavne u  chorých na dnu, kojacich žien alebo osôb náchylných na tvorbu obličkových kameňov; tepelnou úpravou sa toto nebezpečie stráca.

Štiav lúčny je burinatá rastlina bez väčšieho ekonomického významu. Najviac škodí pri raste vo viacročných krmovinách, kde znižuje ich kvalitu. Je naopak dôležitou rastlinou pre niektoré druhy motýľov, ktoré na jeho listy kladú vajíčka a potom slúžia ako živná rastlina ich húseníc; takto sa rozmnožuje napr. ohniváčik zlatobyľový (Lycaena virgaureae), ohniváčik hadovníkový (Lycaena helle), ohniváčik štiavový, (Lycaena hippothoe), ohniváčik čiernokrídly (Lycaena phlaeas). Jeho semená sú potravou pre mnohé vtáky i drobné cicavce.[6][8][9]

Galeria

Referencie

  1. a b c Chyba citácie Neplatná značka <ref>; nebol zadaný text pre referencie s názvom botany
  2. Šablóna:Citace elektronické monografie
  3. a b Šablóna:Citace monografie
  4. a b Šablóna:Citace elektronické monografie
  5. Šablóna:Citace elektronické monografie
  6. a b Šablóna:Citace elektronické monografie
  7. Šablóna:Citace elektronické monografie
  8. Šablóna:Citace elektronické monografie
  9. Šablóna:Citace elektronické monografie

Iné projekty

Externé odkazy