Štiav lúčny: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
Riadok 42: Riadok 42:


== Výskyt ==
== Výskyt ==
Vyskytuje se takmer na celom [[Európa|európskom]] kontinente, od západu po [[Ural]] a [[Kaukaz]] na východe. Zo severnej strany je jeho európsky areál ohraničený [[Škandinávia|Škandináviou]] a na juhu siaha až na severozápad [[Afrika|Afriky]]. V&nbsp;[[Ázia|Ázii]] je rozšírený cez celý [[Sibír]] až na [[Ďaleký východ]], do [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]] a cez severné územie [[Čína|Činy]] a [[Mongolsko|Mongolska]] až na [[Kórejský polostrov]] a [[Taiwan]]. Zasahuje aj do severných oblastí [[India|Indie]], [[Pakistan]]u a do [[Tibet]]u. Udáva sa, že sa v&nbsp;blízkosti [[Himaláje|Himalájí]] vyskytuje až do [[nadmorská výška|nadmorskej výšky]] 4 000&nbsp;m. Druhotne sa dostal do [[Severná Amerika|Severnej]] a [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]] aj [[Austrália|Austrálie]]. Vyskytuje sa aj na Slovensku.<ref name = botany/><ref>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Hassler | jméno = M. | titul = Catalogue of Life 2016: xxxxx | url = http://www.catalogueoflife.org/col/search/all/fossil/0/match/1 | datum aktualizace = 2016 | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Naturalis biodiverzity Center, Leiden, NL | issn = 2405-8858 | jazyk = en}}</ref>
Vyskytuje sa takmer na celom [[Európa|európskom]] kontinente, od západu po [[Ural]] a [[Kaukaz]] na východe. Zo severnej strany je jeho európsky areál ohraničený [[Škandinávia|Škandináviou]] a na juhu siaha až na severozápad [[Afrika|Afriky]]. V&nbsp;[[Ázia|Ázii]] je rozšírený cez celý [[Sibír]] až na [[Ďaleký východ]], do [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]] a cez severné územie [[Čína|Činy]] a [[Mongolsko|Mongolska]] až na [[Kórejský polostrov]] a [[Taiwan]]. Zasahuje aj do severných oblastí [[India|Indie]], [[Pakistan]]u a do [[Tibet]]u. Udáva sa, že sa v&nbsp;blízkosti [[Himaláje|Himalájí]] vyskytuje až do [[nadmorská výška|nadmorskej výšky]] 4 000&nbsp;m. Druhotne sa dostal do [[Severná Amerika|Severnej]] a [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]] aj [[Austrália|Austrálie]]. Vyskytuje sa aj na Slovensku.<ref name = botany/><ref>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Hassler | jméno = M. | titul = Catalogue of Life 2016: xxxxx | url = http://www.catalogueoflife.org/col/search/all/fossil/0/match/1 | datum aktualizace = 2016 | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Naturalis biodiverzity Center, Leiden, NL | issn = 2405-8858 | jazyk = en}}</ref>


== Ekológia ==
== Ekológia ==
Druh je typickou rastlinou vlhkých lúk, pastvín, polí, riečnych a potočných brehov, rastie tiež v&nbsp;priekopoch pozdĺž ciest alebo niekedy aj na skládkach, väčšinou na dobre preslnenom stanovisku. Najlepšie mu vyhovujú pôdy vlhké až mokré, výživné, bohaté dusíkom, neutrálne až kyslé, ktoré sú hlboké, hlinité alebo rašelinové. Výrazne prevažuje jeho výskyt na prirodzenom stanovisku, iba málo ovplyvňovanom ľudskou činnosťou.
Druh je typickou rastlinou vlhkých lúk, pastvín, polí, riečnych a potočných brehov, rastie aj v&nbsp;priekopoch pozdĺž ciest alebo niekedy aj na skládkach, väčšinou na dobre preslnenom stanovisku. Najlepšie mu vyhovujú pôdy vlhké až mokré, výživné, bohaté dusíkom, neutrálne až kyslé, ktoré sú hlboké, hlinité alebo rašelinové. Výrazne prevažuje jeho výskyt na prirodzenom stanovisku, iba málo ovplyvňovanom ľudskou činnosťou.


Nadzemná časť tohto [[Raunkiaerov systém životných foriem|hemikryptofytu]] na jeseň odumiera, ale skoro na jar opäť vyraší. Kvitne od mája do júla.<ref name = botany/><ref name = vlhké>{{Citace monografie | příjmení = Rybka | jméno = Vlastík | ilustrátoři = Radka Josková Jedličková | titul = Vlhké louky | vydavatel = Ottovo nakladatelství | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 550 | kapitola = Šťovík kyselý | strany = 68-69 | isbn = 978-80-7451-441-8}}</ref><ref name = semin>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Krejčí | jméno = Petra | příjmení2 = Zelená | jméno 2 = Věra | titul = Systematická botanika: Šťovík kyselý | url = http://web2.mendelu.cz/af_211_multitext/systematika/ucebni_text/seminarky/stovik_kysely.rtf | datum aktualizace = 19.01.2005 | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Agronomická fakulta, Mendelova univerzita, Brno, | jazyk = cs}}</ref>
Nadzemná časť tohto [[Raunkiaerov systém životných foriem|hemikryptofytu]] na jeseň odumiera, ale skoro na jar opäť vyklíči. Kvitne od mája do júla.<ref name = botany/><ref name = vlhké>{{Citace monografie | příjmení = Rybka | jméno = Vlastík | ilustrátoři = Radka Josková Jedličková | titul = Vlhké louky | vydavatel = Ottovo nakladatelství | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 550 | kapitola = Šťovík kyselý | strany = 68-69 | isbn = 978-80-7451-441-8}}</ref><ref name = semin>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Krejčí | jméno = Petra | příjmení2 = Zelená | jméno 2 = Věra | titul = Systematická botanika: Šťovík kyselý | url = http://web2.mendelu.cz/af_211_multitext/systematika/ucebni_text/seminarky/stovik_kysely.rtf | datum aktualizace = 19.01.2005 | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Agronomická fakulta, Mendelova univerzita, Brno, | jazyk = cs}}</ref>


== Popis ==
== Popis ==
[[Dvojdomosť|Dvojdomá]], [[trvalka|vytrvalá]] [[bylina]] vysoká 30&nbsp;až 100&nbsp;cm vyrastajúca z&nbsp;trvalého, guľovitého [[koreň]]a. [[Byľ|Byle]] sú priame, málo vetvené, pozdĺžne ryhované, niekedy akoby s inoväťou a zospodu načervenalé. [[List]]y bývajú mierne dužinaté a majú veľmi premenlivý tvar. Prízemné sú kopijovito podlhovasté, na bázi majú špicaté, strelovito odstávajúce laloky a bývajú asi trikrát dlhšie než širšie. Horné byľové listy sú kopijovité, prisadlé a objímajú byľ bazálnými lalokmi. Blanité [[pätka|pätky]] na bázach listov sú dlho třásnité.
[[Dvojdomosť|Dvojdomá]], [[trvalka|vytrvalá]] [[bylina]] vysoká 30&nbsp;až 100&nbsp;cm vyrastajúca z&nbsp;trvalého, guľovitého [[koreň]]a. [[Byľ|Byle]] sú priame, málo vetvené, pozdĺžne ryhované, niekedy akoby s inovaťou a zospodu červenasté. [[List]]y bývajú mierne dužinaté a majú veľmi premenlivý tvar. Prízemné sú kopijovito podlhovasté, na báze majú špicaté, strelovito odstávajúce laloky a bývajú asi trikrát dlhšie než širšie. Horné byľové listy sú kopijovité, prisadnuté a objímajú byľ bazálnymi lalokmi.


V&nbsp;hornej časti sa byľ [[metlina|metlinovito]] rozvetvuje do&nbsp;niekoľkých vetví a na nich vyrastajú na tenkých, načervenalých [[stopka|stopkách]] drobné, [[gonochorizmus|jednopohlavné]] [[kvet]]y združené po 4&nbsp;až 8&nbsp;do [[praslen]]ov. Květy majú šesť zelených, viac či menej načervenalých [[kvetný obal|okvetných lístkov]], tri vonkajšie sú menšie a tri vnútorné väčšie. V&nbsp;samičom kvete je šesť [[tyčinka (botanika)|tyčiniek]] s&nbsp;jemnými [[nitka]]mi s&nbsp;[[prašník]]mi a v&nbsp;samičom z troch [[plodolist]]ov vytvorený vrchný, jednovaječný [[semenník (botanika)|semenník]] s tromi načervenalými, štetčekovými [[blizna]]mi. [[Peľ]] je na blizny prenášený vetrom, už slabý vánok stačí k&nbsp;rozochveniu prašníkov. Len zriedka sú kvety [[opelenie|opeľované]] [[hmyz]]om, ktorý si prilieta pre peľ.
V&nbsp;hornej časti sa byľ [[metlina|metlinovito]] rozvetvuje do&nbsp;niekoľkých vetví a na nich vyrastajú na tenkých, červenastých [[stopka|stopkách]] drobné, [[gonochorizmus|jednopohlavné]] [[kvet]]y združené po 4&nbsp;až 8&nbsp;do [[praslen]]ov. Kvety majú šesť zelených, viac-menej červenastých [[kvetný obal|okvetných lístkov]], tri vonkajšie sú menšie a tri vnútorné väčšie. V&nbsp;samičom kvete je šesť [[tyčinka (botanika)|tyčiniek]] s&nbsp;jemnými [[nitka]]mi s&nbsp;[[peľnica]]mi a v&nbsp;samičom z troch [[plodolist]]ov vytvorený vrchný, jednovaječný [[semenník (botanika)|semenník]] s tromi červenastými [[blizna]]mi. [[Peľ]] na blizny prenáša vietor, už slabý vánok stačí na&nbsp;rozochvenie peľníc. Len zriedkavo sú kvety [[opelenie|opeľované]] [[hmyz]]om, ktorý si prilieta po peľ.


Po opelení sa zo semeníku vyvinie jednosemenná trojhranná [[nažka]] a vonkajšie okvetné lístky se ohnú naspäť. Vnútorné lístky podrastú a tesne obalia nažku, sú však väčšie a vytvoria na nej tri krídelká. Takto vzniknúté útvary – [[krovky (botanika)|krovky]] – bývajú veľké 3,5&nbsp;až 5&nbsp;mm, sú ružovkasté, blanité, srdcovito okrúhle a na báze majú malý výrastok, zvaný [[krovky (botanika)|mozoľok]]. Nažky vnútri sú lesklé, hnedé až čierne.
Po opelení sa zo semeníka vyvinie jednosemenná trojhranná [[nažka]] a vonkajšie okvetné lístky se ohnú naspäť. Vnútorné lístky podrastú a tesne obalia nažku, sú však väčšie a vytvoria na nej tri krídelká. Takto vzniknuté útvary – [[krovky (botanika)|krovky]] – bývajú veľké 3,5&nbsp;až 5&nbsp;mm, sú ružovkasté, blanité, srdcovito okrúhle a na báze majú malý výrastok, zvaný [[krovky (botanika)|mozolček]]. Nažky vnútri sú lesklé, hnedé až čierne.


Rostlina sa prevažne rozmnožuje [[semeno|semenami]] (nažkami), ktoré po dozretí odpadávajú od stopiek a sú pomocou krídielok roznášané vetrom aj na väčšie vzdialenosti. Zakorenená rastlina sa na stanovisku rozrastá novými byľami rašiacimi z&nbsp;vetvenej hlavy nehlboko siahajúceho koreňa.<ref name = botany/><ref name = vlhké/><ref name = semin/><ref name = north>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Mosyakin | jméno = Sergei L. | titul = Flora of North America: Rumex acetosa | url = http://www.efloras.org/florataxon.aspx?flora_id=1&taxon_id=200006745 | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Missouri Botanical Garden, St. Louis, MO & Harvard University Herbaria, Cambridge, MA, USA | jazyk = en}}</ref><ref name = luonto>{{Citace elektronické monografie | titul = Finland Nature and Species: Rumex acetosa | url = http://www.luontoportti.com/suomi/en/kukkakasvit/common-sorrel | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Luonto Porti Nature Gate, Helsinki, FI | jazyk = en}}</ref><ref name = minnes>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Chayka | jméno = Katy | titul = Minnesota Wildflowers:Rumex acetosa | url = https://www.minnesotawildflowers.info/flower/green-sorrel | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Minnesota Environment and Natural Resources Trust Fund, Minneapolis, MN, USA | jazyk = en}}</ref>
Rastlina sa prevažne rozmnožuje [[semeno|semenami]] (nažkami), ktoré po dozretí odpadávajú od stopiek a sú pomocou krídeliek roznášané vetrom aj na väčšie vzdialenosti. Zakorenená rastlina sa na stanovisku rozrastá novými byľami rastúcimi z&nbsp;vetvenej hlavy nehlboko siahajúceho koreňa.<ref name = botany/><ref name = vlhké/><ref name = semin/><ref name = north>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Mosyakin | jméno = Sergei L. | titul = Flora of North America: Rumex acetosa | url = http://www.efloras.org/florataxon.aspx?flora_id=1&taxon_id=200006745 | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Missouri Botanical Garden, St. Louis, MO & Harvard University Herbaria, Cambridge, MA, USA | jazyk = en}}</ref><ref name = luonto>{{Citace elektronické monografie | titul = Finland Nature and Species: Rumex acetosa | url = http://www.luontoportti.com/suomi/en/kukkakasvit/common-sorrel | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Luonto Porti Nature Gate, Helsinki, FI | jazyk = en}}</ref><ref name = minnes>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Chayka | jméno = Katy | titul = Minnesota Wildflowers:Rumex acetosa | url = https://www.minnesotawildflowers.info/flower/green-sorrel | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Minnesota Environment and Natural Resources Trust Fund, Minneapolis, MN, USA | jazyk = en}}</ref>


== Význam ==
== Význam ==
Rastlina obsahuje množstvo [[kyselina šťavelová|kyseliny šťavelovej]], [[antrachinón]]y a dalšie [[organická kyselina|organické kyseliny]], [[vitamín A]], [[vitamín C]], [[vitamín B1]] a mnohé [[minerálna látka (výživa)|minerálne látky]] ([[draslík]], [[vápnik]], [[železo]]). Je využívaná v&nbsp;liečitelstve, v&nbsp;apríli sa zbiera jej list, menej často koreň. Užíva sa prevažne navonok, napríklad formou kašovitých obkladov pri ochoreniach kože alebo ako kloktadlo pri [[afta|aftách]] v&nbsp;ústach. Sušený koreň býva súčasťou [[preháňadlo|preháňavo]] pôsobiacich čajov. Z&nbsp;koreňa je možné pripraviť trvalé žlté a z&nbsp;byle červené farbivo.
Rastlina obsahuje veľa [[kyselina šťavelová|kyseliny šťavelovej]], [[antrachinón]]y a ďalšie [[organická kyselina|organické kyseliny]], [[vitamín A]], [[vitamín C]], [[vitamín B1]] a mnohé [[minerálna látka (výživa)|minerálne látky]] ([[draslík]], [[vápnik]], [[železo]]). Využíva sa v&nbsp;liečiteľstve, v&nbsp;apríli sa zbiera jej list, menej často koreň. Používa sa prevažne navonok, napríklad formou kašovitých obkladov pri ochoreniach kože alebo ako kloktadlo pri [[afta|aftách]] v&nbsp;ústach. Sušený koreň býva súčasťou [[preháňadlo|preháňavo]] pôsobiacich čajov. Z&nbsp;koreňa možno pripraviť trvalé žlté a z&nbsp;byle červené farbivo.


Pre osviežujúcu kyslú chuť sa v&nbsp;teplých letných mesiacoch listy niekedy žuvajú, na jar sa z&nbsp;mladých lístkov pripravuje polievka alebo sú súčasťou šalátov. Pre veľký obsah [[kyselina šťavelová|šťavelanov]] môže konzumácia v&nbsp;surovom stave spôsobiť zdravotné problémy, hlavne u &nbsp;chorých na [[dna|dnu]], [[kojení|kojacich žien]] alebo osôb náchylných na tvorbu [[obličkové kamene|obličkových kameňov]]; [[tepelná úprava potravín|tepelnou úpravou]] sa toto nebezpečie stráca.
Pre osviežujúcu kyslú chuť sa v&nbsp;teplých letných mesiacoch listy niekedy žujú, na jar sa z&nbsp;mladých lístkov pripravuje polievka alebo sú súčasťou šalátov. Pre veľký obsah [[kyselina šťavelová|šťavelanov]] môže konzumácia v&nbsp;surovom stave spôsobiť zdravotné problémy, hlavne u &nbsp;chorých na [[dna|dnu]], [[dojčenie|dojčiacich žien]] alebo osôb náchylných na tvorbu [[obličkové kamene|obličkových kameňov]]; [[tepelná úprava potravín|tepelnou úpravou]] sa toto nebezpečie stráca.


Štiav lúčny je [[burina|burinatá]] rastlina bez väčšieho ekonomického významu. Najviac škodí pri raste vo [[krmovina|viacročných krmovinách]], kde znižuje ich kvalitu. Je naopak dôležitou rastlinou pre niektoré druhy [[motýľ|motýľov]], ktoré na jeho listy kladú [[vajíčko|vajíčka]] a potom slúžia ako živná rastlina ich [[húsenica|húseníc]]; takto sa rozmnožuje napr. [[ohniváčik zlatobyľový]] (''Lycaena virgaureae''), [[ohniváčik hadovníkový]] (''Lycaena helle''), [[ohniváčik štiavový]], (''Lycaena hippothoe''), [[ohniváčik čiernokrídly]] (''Lycaena phlaeas''). Jeho semená sú potravou pre mnohé [[vtáky]] i drobné [[cicavce]].<ref name = luonto/><ref name = lepidopteracz>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Beneš | jméno = Jiří | příjmení2 = Konvička | jméno2 = Martin | titul = Mapování motýlů ČR: Ohniváček černokřídlý | url = http://www.lepidoptera.cz/motyli/ohnivacek-cernokridly-lycaena-phlaeas-linnaeus-1761 | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Entomologický ústav BC AV ČR, České Budějovice | jazyk = cs}}</ref><ref name = kew>{{Citace elektronické monografie | titul = Discover plants and fungi: Rumex acetosa | url = http://www.kew.org/science-conservation/plants-fungi/rumex-acetosa-common-sorrel | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Kew, Royal Botanic Gardens, Richmond, UK | jazyk = en | url archivu = https://web.archive.org/web/20170217072404/http://www.kew.org/science-conservation/plants-fungi/rumex-acetosa-common-sorrel | datum archivace = 2017-02-17 | nedostupné = ano }}</ref>
Štiav lúčny je [[burina|burinatá]] rastlina bez väčšieho ekonomického významu. Najviac škodí pri raste vo [[krmovina|viacročných krmovinách]], kde znižuje ich kvalitu. Je naopak dôležitou rastlinou pre niektoré druhy [[motýľ|motýľov]], ktoré na jeho listy kladú [[vajíčko|vajíčka]], a potom slúži ako živná rastlina ich [[húsenica|húseníc]]; takto sa rozmnožuje napr. [[ohniváčik zlatobyľový]] (''Lycaena virgaureae''), [[ohniváčik hadovníkový]] (''Lycaena helle''), [[ohniváčik štiavový]], (''Lycaena hippothoe''), [[ohniváčik čiernokrídly]] (''Lycaena phlaeas''). Jeho semená sú potravou pre mnohé [[vtáky]] i drobné [[cicavce]].<ref name = luonto/><ref name = lepidopteracz>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Beneš | jméno = Jiří | příjmení2 = Konvička | jméno2 = Martin | titul = Mapování motýlů ČR: Ohniváček černokřídlý | url = http://www.lepidoptera.cz/motyli/ohnivacek-cernokridly-lycaena-phlaeas-linnaeus-1761 | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Entomologický ústav BC AV ČR, České Budějovice | jazyk = cs}}</ref><ref name = kew>{{Citace elektronické monografie | titul = Discover plants and fungi: Rumex acetosa | url = http://www.kew.org/science-conservation/plants-fungi/rumex-acetosa-common-sorrel | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Kew, Royal Botanic Gardens, Richmond, UK | jazyk = en | url archivu = https://web.archive.org/web/20170217072404/http://www.kew.org/science-conservation/plants-fungi/rumex-acetosa-common-sorrel | datum archivace = 2017-02-17 | nedostupné = ano }}</ref>


== Galeria ==
== Galéria ==
<gallery>
<gallery>
Súbor:Nordens flora Rumex acetosa.jpg|Nákres kvitnúceho štiavu lúčneho
Súbor:Nordens flora Rumex acetosa.jpg|Nákres kvitnúceho štiavu lúčneho

Verzia z 09:30, 30. júl 2020

 Podľa názoru niektorých redaktorov by sa mal tento článok presunúť na názov Štiav lúčny.
Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii.
Urgentne upraviť
 Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie.
Pomôž Wikipédii tým, že ho vhodne vylepšíš, alebo rozšíriš. Pozri si kritériá na minimálny článok, inšpiráciu môžeš nájsť aj v radách štylistickej príručky, prípadne v diskusii k článku. Neodstraňuj túto šablónu ak nedošlo k podstatnému vylepšeniu článku. Ak si článok založil, odstránenie šablóny prenechaj inému redaktorovi. Ak nebude tento článok do 14 dní prijateľne upravený, bude pravdepodobne zmazaný. Preto buďte pri úprave smelí!
Dátum označenia je 27. 7. 2020, k zmazaniu dôjde 10. 8. 2020.

Ak si umiestnil/a túto šablónu do článku, vyhľadaj autora v histórii článku a vlož na jeho diskusnú stránku oznam:

{{Urgentne upraviť autor|Štiav lúčny}} --~~~~
Štiav lúčny

kvitnúci štiav lúčny (Rumex acetosa)
Vedecká klasifikácia
 
Carl Linné
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Štiav lúčny alebo štiav kyslý (Rumex acetosa alebo Acetosa pratensis) je často sa vyskytujúci, stredne vysoká trvalka, druh rozsiahleho rodu štiav. V slovenskej prírode je pôvodným druhom, okrem doby kvitnutia je rastlinou celkom nenápadnou a je považovaný za burinu.

Výskyt

Vyskytuje sa takmer na celom európskom kontinente, od západu po Ural a Kaukaz na východe. Zo severnej strany je jeho európsky areál ohraničený Škandináviou a na juhu siaha až na severozápad Afriky. V Ázii je rozšírený cez celý Sibír až na Ďaleký východ, do Strednej Ázie a cez severné územie Činy a Mongolska až na Kórejský polostrov a Taiwan. Zasahuje aj do severných oblastí Indie, Pakistanu a do Tibetu. Udáva sa, že sa v blízkosti Himalájí vyskytuje až do nadmorskej výšky 4 000 m. Druhotne sa dostal do Severnej a Južnej Ameriky aj Austrálie. Vyskytuje sa aj na Slovensku.[1][2]

Ekológia

Druh je typickou rastlinou vlhkých lúk, pastvín, polí, riečnych a potočných brehov, rastie aj v priekopoch pozdĺž ciest alebo niekedy aj na skládkach, väčšinou na dobre preslnenom stanovisku. Najlepšie mu vyhovujú pôdy vlhké až mokré, výživné, bohaté dusíkom, neutrálne až kyslé, ktoré sú hlboké, hlinité alebo rašelinové. Výrazne prevažuje jeho výskyt na prirodzenom stanovisku, iba málo ovplyvňovanom ľudskou činnosťou.

Nadzemná časť tohto hemikryptofytu na jeseň odumiera, ale skoro na jar opäť vyklíči. Kvitne od mája do júla.[1][3][4]

Popis

Dvojdomá, vytrvalá bylina vysoká 30 až 100 cm vyrastajúca z trvalého, guľovitého koreňa. Byle sú priame, málo vetvené, pozdĺžne ryhované, niekedy akoby s inovaťou a zospodu červenasté. Listy bývajú mierne dužinaté a majú veľmi premenlivý tvar. Prízemné sú kopijovito podlhovasté, na báze majú špicaté, strelovito odstávajúce laloky a bývajú asi trikrát dlhšie než širšie. Horné byľové listy sú kopijovité, prisadnuté a objímajú byľ bazálnymi lalokmi.

V hornej časti sa byľ metlinovito rozvetvuje do niekoľkých vetví a na nich vyrastajú na tenkých, červenastých stopkách drobné, jednopohlavné kvety združené po 4 až 8 do praslenov. Kvety majú šesť zelených, viac-menej červenastých okvetných lístkov, tri vonkajšie sú menšie a tri vnútorné väčšie. V samičom kvete je šesť tyčiniek s jemnými nitkami s peľnicami a v samičom z troch plodolistov vytvorený vrchný, jednovaječný semenník s tromi červenastými bliznami. Peľ na blizny prenáša vietor, už slabý vánok stačí na rozochvenie peľníc. Len zriedkavo sú kvety opeľované hmyzom, ktorý si prilieta po peľ.

Po opelení sa zo semeníka vyvinie jednosemenná trojhranná nažka a vonkajšie okvetné lístky se ohnú naspäť. Vnútorné lístky podrastú a tesne obalia nažku, sú však väčšie a vytvoria na nej tri krídelká. Takto vzniknuté útvary – krovky – bývajú veľké 3,5 až 5 mm, sú ružovkasté, blanité, srdcovito okrúhle a na báze majú malý výrastok, zvaný mozolček. Nažky vnútri sú lesklé, hnedé až čierne.

Rastlina sa prevažne rozmnožuje semenami (nažkami), ktoré po dozretí odpadávajú od stopiek a sú pomocou krídeliek roznášané vetrom aj na väčšie vzdialenosti. Zakorenená rastlina sa na stanovisku rozrastá novými byľami rastúcimi z vetvenej hlavy nehlboko siahajúceho koreňa.[1][3][4][5][6][7]

Význam

Rastlina obsahuje veľa kyseliny šťavelovej, antrachinóny a ďalšie organické kyseliny, vitamín A, vitamín C, vitamín B1 a mnohé minerálne látky (draslík, vápnik, železo). Využíva sa v liečiteľstve, v apríli sa zbiera jej list, menej často koreň. Používa sa prevažne navonok, napríklad formou kašovitých obkladov pri ochoreniach kože alebo ako kloktadlo pri aftách v ústach. Sušený koreň býva súčasťou preháňavo pôsobiacich čajov. Z koreňa možno pripraviť trvalé žlté a z byle červené farbivo.

Pre osviežujúcu kyslú chuť sa v teplých letných mesiacoch listy niekedy žujú, na jar sa z mladých lístkov pripravuje polievka alebo sú súčasťou šalátov. Pre veľký obsah šťavelanov môže konzumácia v surovom stave spôsobiť zdravotné problémy, hlavne u  chorých na dnu, dojčiacich žien alebo osôb náchylných na tvorbu obličkových kameňov; tepelnou úpravou sa toto nebezpečie stráca.

Štiav lúčny je burinatá rastlina bez väčšieho ekonomického významu. Najviac škodí pri raste vo viacročných krmovinách, kde znižuje ich kvalitu. Je naopak dôležitou rastlinou pre niektoré druhy motýľov, ktoré na jeho listy kladú vajíčka, a potom slúži ako živná rastlina ich húseníc; takto sa rozmnožuje napr. ohniváčik zlatobyľový (Lycaena virgaureae), ohniváčik hadovníkový (Lycaena helle), ohniváčik štiavový, (Lycaena hippothoe), ohniváčik čiernokrídly (Lycaena phlaeas). Jeho semená sú potravou pre mnohé vtáky i drobné cicavce.[6][8][9]

Galéria

  • Nákres kvitnúceho štiavu lúčneho
    Nákres kvitnúceho štiavu lúčneho
  • Ružica listov
    Ružica listov
  • Dozrievajúce plody
    Dozrievajúce plody
  • Lúka zamorená štiavom lúčnym
    Lúka zamorená štiavom lúčnym

Referencie

  1. ↑ a b c Chyba citácie Neplatná značka <ref>; nebol zadaný text pre referencie s názvom botany
  2. ↑ Šablóna:Citace elektronické monografie
  3. ↑ a b Šablóna:Citace monografie
  4. ↑ a b Šablóna:Citace elektronické monografie
  5. ↑ Šablóna:Citace elektronické monografie
  6. ↑ a b Šablóna:Citace elektronické monografie
  7. ↑ Šablóna:Citace elektronické monografie
  8. ↑ Šablóna:Citace elektronické monografie
  9. ↑ Šablóna:Citace elektronické monografie

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Štiav_lúčny&oldid=7067502“