Michal Slivka (archeológ): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d typo
slabý preklad
Značka: umiestnenie šablóny Preklad
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
[[Súbor:Michal Slivka, 2018.jpg|thumb|Michal Slivka, 2018]]
| Meno = Michal Slivka
⚫
'''Michal Slivka''' (* [[9. júl]]a [[1948]], [[Letanovce]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[historik]], archeológ a vysokoškolský pedagóg.
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský historik, archeológ a vysokoškolský pedagóg
| Portrét = Michal Slivka, 2018.jpg
| Popis portrétu = Michal Slivka, 2018
| Dátum narodenia = {{dnv|1948|7|9}}
| Miesto narodenia = [[Letanovce]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater =
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] -->
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}

⚫
'''Michal Slivka''' (* [[9. júl]] [[1948]], [[Letanovce]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[historik]], archeológ a vysokoškolský pedagóg.


== Život ==
== Život ==
Narodil sa ako druhé z troch detí spišského roľníka [[Michal Slivka (1923)|Michala Slivku]] a jeho ženy Kataríny, v&nbsp;mladosti musel tvrdo pracovať na rodinnom hospodárstve, jeho otec totiž odmietol vstúpiť do [[Jednotné roľnícke družstvo|JRD]].<ref name="slivka-70">KOPTÁK, Tomáš. K sedemdesiatym narodeninám Michala Slivku. Archaeologia historica. 2019-05-01, roč. 44, čís. 1, s. 474–484. [https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/141311/2_ArchaeologiaHistorica_44-2019-1_21.pdf Dostupné online] [cit. 2020-05-05].</ref><ref>[https://www.upn.gov.sk/sk/michal-slivka-1923 https://www.upn.gov.sk/sk/michal-slivka -1923]</ref> Komunistická perzekúcie sa jeho rodiny silne dotkla, Slivka bol napríklad vo svojich 11 rokoch svedkom toho, ako jeho otca na zemi kopú príslušníci [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. Michalov strýko Ján bol ako katolícky kňaz väznený v&nbsp;ťažkých žalároch. Aj&nbsp;napriek odporu režimu Michala Slivku rodičia v&nbsp;roku 1954 zapísali na náboženstvo. Rodinou bol vedený k&nbsp;záujmu o&nbsp;históriu a tradície, na písacom stroji treba prepisoval životopis [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]], ktorý bol následne tajne šírený. V&nbsp;tej dobe si tiež obľúbil návštevy prírody [[Slovenský raj|Slovenského raja]].<ref name="slivka-70" />
Narodil sa ako druhé z troch detí spišského roľníka Michala Slivku a jeho ženy Kataríny, v mladosti musel tvrdo pracovať na rodinnom hospodárstve, jeho otec totiž odmietol vstúpiť do [[Jednotné roľnícke družstvo|JRD]].<ref name="slivka-70">KOPTÁK, Tomáš. K sedemdesiatym narodeninám Michala Slivku. Archaeologia historica. 2019-05-01, roč. 44, čís. 1, s. 474–484. [https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/141311/2_ArchaeologiaHistorica_44-2019-1_21.pdf Dostupné online] [cit. 2020-05-05].</ref><ref>[https://www.upn.gov.sk/sk/michal-slivka-1923 https://www.upn.gov.sk/sk/michal-slivka -1923]</ref> Komunistická perzekúcie sa jeho rodiny silne dotkla, Slivka bol napríklad vo svojich 11 rokoch svedkom toho, ako jeho otca na zemi kopú príslušníci [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. Michalov strýko Ján bol ako katolícky kňaz väznený v ťažkých žalároch. Aj napriek odporu režimu Michala Slivku rodičia v roku 1954 zapísali na náboženstvo. Rodinou bol vedený k záujmu o históriu a tradície, na písacom stroji napr. prepisoval životopis [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]], ktorý bol následne tajne šírený. V tej dobe si tiež obľúbil návštevy prírody [[Slovenský raj|Slovenského raja]].<ref name="slivka-70" />


Od roku 1963 študoval na Strednej priemyselnej škole geologickej a baníckej vo [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. V&nbsp;roku 1965 sa stal členom Krúžku historikov Spiša pri [[Slovenská historická spoločnosť|Slovenskej historickej spoločnosti]]. V&nbsp;roku 1967, kedy končil strednú školu, mal za sebou už prvý amatérsky archeologický objav zlatej náušnice z&nbsp;[[Bronzová doba|doby bronzovej]] v&nbsp;lokalite [[Myšia hôrka]] u&nbsp;[[Spišský Štvrtok|Spišského Štvrtku]] a zároveň už publikoval vlastné články v&nbsp;[[Matičné čítání|Matičnom čítání]], [[Katolícke noviny|Katolíckych novinách]], [[Spišské hlasy|Spišských hlasoch]] a [[Podtatranské noviny|Podtatranských novinách]]. Hoci si jeho matka želala, aby sa stal [[kňaz]]om, rozhodol sa pre štúdium archeológie. Najprv ale krátko nastúpil na Pedagogickú fakultu [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzity Pavla Jozefa Šafárika]] v&nbsp;[[Prešov]]e, však už po dvoch mesiacoch začal pracovať ako technik Archeologického ústavu [[Slovenská akadémia vied|SAV]] v&nbsp;[[Nitra|Nitre]]. V&nbsp;roku 1968 nastúpil na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickú fakultu]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v&nbsp;[[Bratislava|Bratislave]] a zapojil sa do študentských protestov proti [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|sovietskej okupácii]], v&nbsp;roku 1969 absolvoval zahraničné výskum v&nbsp;[[Alésia (oppidum)|Alesia]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Kvôli protikomunistickými postojom bol v&nbsp;roku 1972 zo štúdií vylúčený, vďaka zásahu a proti vôli [[Ústřední výbor Komunistické strany Slovenska|ÚV]]&nbsp;[[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]] bol opäť externe prijatý na fakultu a v&nbsp;roku 1974 úspešne obhájil diplomovú prácu ''Slovanské osídlenie východného Slovenska''.<ref name="slivka-70" />
Od roku 1963 študoval na Strednej priemyselnej škole geologickej a baníckej v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. V roku 1965 sa stal členom Krúžku historikov Spiša pri [[Slovenská historická spoločnosť|Slovenskej historickej spoločnosti]]. V roku 1967, kedy končil strednú školu, mal za sebou už prvý amatérsky archeologický objav zlatej náušnice z [[Bronzová doba|doby bronzovej]] v lokalite [[Myšia hôrka]] pri [[Spišský Štvrtok|Spišskom Štvrtku]] a zároveň už publikoval vlastné články v [[Matičné čítanie|Matičnom čítaní]], [[Katolícke noviny|Katolíckych novinách]], [[Spišské hlasy|Spišských hlasoch]] a [[Podtatranské noviny|Podtatranských novinách]]. Hoci si jeho matka želala, aby sa stal [[kňaz]]om, rozhodol sa pre štúdium archeológie. Najprv ale krátko nastúpil na Pedagogickú fakultu [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzity Pavla Jozefa Šafárika]] v [[Prešov]]e, avšak už po dvoch mesiacoch začal pracovať ako technik Archeologického ústavu [[Slovenská akadémia vied|SAV]] v [[Nitra|Nitre]]. V roku 1968 nastúpil na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickú fakultu]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] a zapojil sa do študentských protestov proti [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|sovietskej okupácii]], v roku 1969 absolvoval zahraničný výskum v [[Alésia (oppidum)|Alésia]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Kvôli protikomunistickému postoju bol v roku 1972 zo štúdií vylúčený, vďaka zásahu a proti vôli [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV]] [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]] bol opäť externe prijatý na fakultu a v roku 1974 úspešne obhájil diplomovú prácu ''Slovanské osídlenie východného Slovenska''.<ref name="slivka-70" />


V&nbsp;tej dobe sa Slivka oženil, s&nbsp;manželkou Tonkou mali dve deti. Roku 1975 absolvoval rok povinnej základnej vojenskej služby a začal pracovať na odbore pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v&nbsp;Prešove, neskôr v&nbsp;Bratislave. Počas týchto rokov vykonal v skromných podmienkach archeologický prieskum na mnohých slovenských hradoch i&nbsp;kostoloch. V&nbsp;roku 1980 obhájil rigoróznu prácu a dostal titul PhDr. Od roku 1981 pracoval opäť na Archeologickom ústave v&nbsp;Nitre a roku 1983 začal archeologický prieskum v&nbsp;lokalite zaniknutého kartuziánskeho kláštora na [[Kláštorisko|Kláštorisku]] v [[Slovenský raj|Slovenskom raji]], od roku 1986 za podpory mládežnícke skupiny ''Strom života'', kde sa okrem študentov stretávali aj&nbsp;disidenti a politickí väzni. Tento prieskum i&nbsp;mládežnícke akcie trvajú dodnes.<ref name="slivka-70" />
V tej dobe sa Slivka oženil, s manželkou Tonkou mali dve deti. Roku 1975 absolvoval rok povinnej základnej vojenskej služby a začal pracovať na odbore pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Prešove, neskôr v Bratislave. Počas týchto rokov vykonal v skromných podmienkach archeologický prieskum na mnohých slovenských hradoch a kostoloch. V roku 1980 obhájil rigoróznu prácu a dostal titul [[PhDr.]] Od roku 1981 pracoval opäť na Archeologickom ústave v Nitre a roku 1983 začal archeologický prieskum v lokalite zaniknutého kartuziánskeho kláštora na [[Kláštorisko|Kláštorisku]] v [[Slovenský raj|Slovenskom raji]], od roku 1986 za podpory mládežníckej skupiny ''Strom života'', kde sa okrem študentov stretávali aj disidenti a politickí väzni. Tento prieskum aj mládežnícke akcie trvajú dodnes.<ref name="slivka-70" />


Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] sa stal členom [[Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratického hnutia]]. V&nbsp;roku 1992 sa mu podarilo obnoviť [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskú univerzitu]], ta bola slávnostne otvorená za účasti [[Otto von Habsburg|Otta Habsburského]], [[Ivan M. Havel|Ivana Havla]] či britského ministra [[John Patten|Johna Pattena]], na univerzite vyučovali mj. [[Jan Sokol (filozof)|Jan Sokol]] alebo [[Roger Scruton]]. Sám Slivka zastával v&nbsp;rokoch 1993–1995 funkciu prvého predsedu akademického senátu a v&nbsp;roku 1994 sa stal docentom. Z&nbsp;univerzity však v&nbsp;roku 1996 odišiel na univerzitu do Bratislavy, kde v&nbsp;rokoch 1998–2004 viedol Katedru archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Na fakulte teraz pôsobí ako emeritný docent. Externe prednášal na [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzite]] v&nbsp;[[Ružomberok|Ružomberku]] a [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzite]] v&nbsp;[[Brno|Brne]].<ref name="slivka-70" />
Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] sa stal členom [[Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratického hnutia]]. V roku 1992 sa mu podarilo obnoviť [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskú univerzitu]], tá bola slávnostne otvorená za účasti [[Otto von Habsburg|Otta Habsburského]], [[Ivan M. Havel|Ivana Havla]] či britského ministra [[John Patten|Johna Pattena]], na univerzite vyučovali m.i. [[Jan Sokol (filozof)|Jan Sokol]] alebo [[Roger Scruton]]. Sám Slivka zastával v rokoch 1993{{--}}1995 funkciu prvého predsedu akademického senátu a v roku 1994 sa stal docentom. Z univerzity však v roku 1996 odišiel na univerzitu do Bratislavy, kde v rokoch 1998{{--}}2004 viedol Katedru archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Na fakulte teraz pôsobí ako emeritný docent. Externe prednášal na [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzite]] v [[Ružomberok|Ružomberku]] a [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzite]] v [[Brno|Brne]].<ref name="slivka-70" />


== Referencie ==
== Referencie ==
{{Referencie}}
<references />
⚫
* {{Preklad|cs|Michal Slivka (archeolog)|18493055}}

== Pozri aj ==
* [[Kláštorisko]]


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
* {{commonscat}}
{{Projekt}}


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
* [https://fphil.uniba.sk/slivka Osobné stránky]
* [https://fphil.uniba.sk/slivka Osobné stránky]
* [https://spis.korzar.sme.sk/c/20895862/archeolog-michal-slivka-zije-v-srdci-raja-uz-tridsatpat-rokov.html Archeológ Michal Slivka žije v srdci Raja už tridsaťpäť rokov, Korzár Spiš SME.sk, 24. 8. 2018]
* [https://spis.korzar.sme.sk/c/20895862/archeolog-michal-slivka-zije-v-srdci-raja-uz-tridsatpat-rokov.html Archeológ Michal Slivka žije v srdci Raja už tridsaťpäť rokov] - Korzár Spiš SME.sk, 24. 8. 2018

== Zdroje ==
⚫
* {{Preklad|cs|Michal Slivka (archeolog)|18493055}}


{{DEFAULTSORT:Slivka, Michal}}
{{DEFAULTSORT:Slivka, Michal}}
[[Kategória:Slovenskí historici]]
[[Kategória:Slovenskí historici]]
[[Kategória:Slovenskí archeológovia]]
[[Kategória:Slovenskí archeológovia]]
[[Kategória:Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Antikomunisti]]
[[Kategória:Narodenia v 1948]]
[[Kategória:Osobnosti z Letanoviec]]
[[Kategória:Narodenia 9. júla]]
[[Kategória:Žijúci ľudia]]

Verzia z 19:31, 24. september 2020

Michal Slivka
slovenský historik, archeológ a vysokoškolský pedagóg
Michal Slivka, 2018
Michal Slivka, 2018
Narodenie9. júl 1948 (75 rokov)
Letanovce, Slovensko
Odkazy
Webstránkauniba.sk
CommonsSpolupracuj na Commons Michal Slivka

Michal Slivka (* 9. júl 1948, Letanovce) je slovenský historik, archeológ a vysokoškolský pedagóg.

Život

Narodil sa ako druhé z troch detí spišského roľníka Michala Slivku a jeho ženy Kataríny, v mladosti musel tvrdo pracovať na rodinnom hospodárstve, jeho otec totiž odmietol vstúpiť do JRD.[1][2] Komunistická perzekúcie sa jeho rodiny silne dotkla, Slivka bol napríklad vo svojich 11 rokoch svedkom toho, ako jeho otca na zemi kopú príslušníci ŠtB. Michalov strýko Ján bol ako katolícky kňaz väznený v ťažkých žalároch. Aj napriek odporu režimu Michala Slivku rodičia v roku 1954 zapísali na náboženstvo. Rodinou bol vedený k záujmu o históriu a tradície, na písacom stroji napr. prepisoval životopis Jána Vojtaššáka, ktorý bol následne tajne šírený. V tej dobe si tiež obľúbil návštevy prírody Slovenského raja.[1]

Od roku 1963 študoval na Strednej priemyselnej škole geologickej a baníckej v Spišskej Novej Vsi. V roku 1965 sa stal členom Krúžku historikov Spiša pri Slovenskej historickej spoločnosti. V roku 1967, kedy končil strednú školu, mal za sebou už prvý amatérsky archeologický objav zlatej náušnice z doby bronzovej v lokalite Myšia hôrka pri Spišskom Štvrtku a zároveň už publikoval vlastné články v Matičnom čítaní, Katolíckych novinách, Spišských hlasoch a Podtatranských novinách. Hoci si jeho matka želala, aby sa stal kňazom, rozhodol sa pre štúdium archeológie. Najprv ale krátko nastúpil na Pedagogickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, avšak už po dvoch mesiacoch začal pracovať ako technik Archeologického ústavu SAV v Nitre. V roku 1968 nastúpil na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a zapojil sa do študentských protestov proti sovietskej okupácii, v roku 1969 absolvoval zahraničný výskum v Alésia vo Francúzsku. Kvôli protikomunistickému postoju bol v roku 1972 zo štúdií vylúčený, vďaka zásahu a proti vôli ÚV KSS bol opäť externe prijatý na fakultu a v roku 1974 úspešne obhájil diplomovú prácu Slovanské osídlenie východného Slovenska.[1]

V tej dobe sa Slivka oženil, s manželkou Tonkou mali dve deti. Roku 1975 absolvoval rok povinnej základnej vojenskej služby a začal pracovať na odbore pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Prešove, neskôr v Bratislave. Počas týchto rokov vykonal v skromných podmienkach archeologický prieskum na mnohých slovenských hradoch a kostoloch. V roku 1980 obhájil rigoróznu prácu a dostal titul PhDr. Od roku 1981 pracoval opäť na Archeologickom ústave v Nitre a roku 1983 začal archeologický prieskum v lokalite zaniknutého kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku v Slovenskom raji, od roku 1986 za podpory mládežníckej skupiny Strom života, kde sa okrem študentov stretávali aj disidenti a politickí väzni. Tento prieskum aj mládežnícke akcie trvajú dodnes.[1]

Po Nežnej revolúcii sa stal členom Kresťanskodemokratického hnutia. V roku 1992 sa mu podarilo obnoviť Trnavskú univerzitu, tá bola slávnostne otvorená za účasti Otta Habsburského, Ivana Havla či britského ministra Johna Pattena, na univerzite vyučovali m.i. Jan Sokol alebo Roger Scruton. Sám Slivka zastával v rokoch 1993 – 1995 funkciu prvého predsedu akademického senátu a v roku 1994 sa stal docentom. Z univerzity však v roku 1996 odišiel na univerzitu do Bratislavy, kde v rokoch 1998 – 2004 viedol Katedru archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Na fakulte teraz pôsobí ako emeritný docent. Externe prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a Masarykovej univerzite v Brne.[1]

Referencie

  1. ↑ a b c d e KOPTÁK, Tomáš. K sedemdesiatym narodeninám Michala Slivku. Archaeologia historica. 2019-05-01, roč. 44, čís. 1, s. 474–484. Dostupné online [cit. 2020-05-05].
  2. ↑ https://www.upn.gov.sk/sk/michal-slivka -1923

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Michal_Slivka_(archeológ)&oldid=7091200“