Marie Curiová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Maria Curie-Sklodowska)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nositeľ Nobelovej ceny
Marie Curie-Sklodowská
rod. Marya Skłodowska
Marie Curiová
významná poľská chemička a fyzička

Narodenie 7. november 1867
Varšava, Poľsko
Úmrtie 4. júl 1934 (66 rokov)
Passy, Francúzsko

Marie Curiová (fr. Marie Curie), rodená Marya Skłodowska (* 7. november 1867, Varšava, Poľsko – † 4. júl 1934, Passy, Francúzsko) bola významná poľská vedkyňa. Hoci sa narodila v Poľsku, väčšinu života a vedeckej kariéry strávila vo Francúzsku. V roku 1903 získala prvú Nobelovu cenu za fyziku, v roku 1911 druhú za chémiu.

Meno[upraviť | upraviť zdroj]

Jej rodné meno sa neskôr písalo aj ako Maria Skłodowska, dnes sa medzinárodne píše aj ako Marie Curie-Skłodowska, v Poľsku však Maria Skłodowska-Curie. Vo svete je však známa pod menom Madam Curie.

Po slovensky sa používa tvar Marie/Maria/Mária Curie/Curiová, rodená Sklodowská resp. Marie/Maria/Mária Curie-Sklodowská/Curiová-Sklodowská (hoci preklad krstného mena do slovenčiny (na Mária) tu nemá nijaké opodstatnenie). Namiesto Curiová sa často uvádza Curieová, ale tento tvar je od roku 2000 v rozpore s Pravidlami slovenského pravopisu.

Úspechy[upraviť | upraviť zdroj]

K jej najväčším úspechom patrí:

Pod jej osobným vedením boli taktiež uskutočnené prvé výskumy liečby rakoviny pomocou rádioaktivity na svete.

Dvakrát získala Nobelovu cenu za dosiahnuté vedecké výsledky. Prvýkrát v roku 1903 z fyziky spolu s manželom Pierrom Curie za výskumy javu nazývaného rádioaktivita, ktorú objavil Antoine Henri Becquerel a druhýkrát v roku 1911 z chémie za izoláciu čistého rádia a za objavenie dvoch chemických elementov rádia a polónia.

Štúdiá na Sorbonne[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1891 Skłodowska spravila ako prvá žena v histórii prijímacie skúšky na fakultu fyziky a chémie parížskej Sorbonny. Cez deň študovala a po večeroch doučovala a zarábala si tak na živobytie. V roku 1893 získala licenciát a začala pracovať ako laborantka v priemyselnom laboratóriu Lippmanových závodov. Súčasne ďalej študovala na Sorbonne a druhý licenciát, z matematiky, získala v roku 1894.

Rádium a polónium[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1894 tiež spoznala svojho manžela Pierra Curie, ktorý bol v tej dobe doktorantom v laboratóriu Becquerela. Po Pierrovom doktoráte sa v roku 1895 vzali. Pierre bol bez vyznania a Maria bola nábožensky vlažná, preto mali civilnú svadbu, čo na nejaký čas viedlo k roztržke Marie s jej poľskou katolíckou rodinou.

Pierre odporučil Mariu Becquerelovi, ktorý jej ponúkol doktorantské štúdium pod svojím vedením. Becquerel jej navrhol zdanlivo neatraktívnu a dosť pracnú tému - zistiť, prečo rádioaktivita niektorých druhov uránovej rudy je omnoho vyššia ako to vyplývalo z podielu čistého uránu v rude.

Maria, spočiatku s pomocou mladého chemika André Luis Debiernea, ktorý robil licenciát, začala náročnú prácu na delení uránovej rudy na jednotlivé chemické zlúčeniny a hľadala zlúčeninu, ktorá spôsobovala vysokú rádioaktivitu. Debiernea to skoro prestalo baviť a nahradil ho sám Pierre Curie. Výskumy po štyroch rokoch viedli najskôr k objavu polónia a potom omnoho rádioaktívnejšieho rádia (prvý gram rádia izolovala zo smolinca pochádzejúceho z českého Jáchymova). Výsledkom bolo aj vyjasnenie pravdepodobných príčin rádioaktivity – ako efektu pri rozpade atómových jadier.

Laboratórium v Sorbonne[upraviť | upraviť zdroj]

Po získaní Nobelovej ceny sa Maria a Pierre náhle stali veľmi slávni. Sorbonna Pierrovi ponúkla miesto profesora a súhlasila so založením vlastného laboratória, v ktorom sa Mária stala vedúcou výskumu. V tomto čase porodila svoje dve dcéry Evu a Irenu. Dňa 19. apríla 1906 Pierra zrazil nákladný konský povoz a Maria tak stratila životného druha a spolupracovníka. Dňa 13. mája toho istého roku sa fakultná rada rozhodla zachovať katedru vytvorenú pre Pierra Curie a zverila ju Skłodowskej, spolu s riadením laboratória. V roku 1906 sa stala prvou profesorkou fyziky na Sorbonne.

Ústav pre rádium[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1911 dostala svoju druhú Nobelovu cenu, vďaka ktorej presvedčila francúzsku vládu, aby vyčlenila prostriedky na vytvorenie nezávislého Ústavu pre rádium (Institut du radium), ktorý bol postavený v roku 1914 a v ktorom sa uskutočňavali výskumy z oblasti chémie, fyziky a medicíny. Tento ústav sa stal liahňou nositeľov Nobelových cien – vyšli z neho ešte štyria laureáti Nobelovej ceny, medzi nimi aj Máriina dcéra – Irène Joliot-Curie a jej zať Frédéric Joliot.

1. svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Počas prvej svetovej vojny sa Curie-Skłodowska stala šéfkou vojenskej lekárskej bunky, ktorá sa zaoberala organizáciou poľných röntgenografických staníc, ktoré vyšetrili celkom viac než 3 milióny prípadov zranení francúzskych vojakov.

Po vojne[upraviť | upraviť zdroj]

Po vojne Curie-Skłodowska naďalej viedla Ústav pre rádium v Paríži a zároveň cestovala po svete, kde pomáhala vďaka svojej nadácii zakladať lekárske ústavy pre liečbu rakoviny. V roku 1932 s pomocou poľského prezidenta Moścického bol jeden z takýchto inštitútov založený vo Varšave. Prvým vedúcim sa stala Mariina sestra Bronisława, ktorá kedysi Mariu presvedčila, aby išla za ňou študovať do Paríža. U Marie Curie-Skłodowskej na ústave tiež dva roky študoval František Běhounek (v rokoch 1920 – 1922), ktorý po návrate skúmal radioaktivitu v jáchymovských baniach. V roku 1925 Maria Curie-Skłodowska sfárala do bane Svornost v Jáchymove.

Maria Curie-Skłodowska zomrela 4. júla 1934 v nemocnici Sallanches neďaleko Paríža na leukémiu, ktorá bola pravdepodobne spôsobená radiáciou, s ktorou pracovala.

V roku 1995 bola za svoje zásluhy ako prvá žena pochovaná pod kupolou parížskeho Panteonu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]