Smrečinské sedlo (Západné Tatry)
| Smrečinské sedlo | |
| Smreczyńska Przełęcz | |
| sedlo | |
 Smrečinské sedlo vľavo
| |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo |
| Okresy | Poprad, Powiat tatrzański |
| Obce | Vysoké Tatry, Kościelisko |
| Časť | Liptovské Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodia | Dunajec, Váh |
| Nadmorská výška | 1 798,9 m n. m. |
| Súradnice | 49°12′36″S 19°53′32″V / 49,2101°S 19,8923°V |
| Geologické zloženie | vápenec |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neprístupné |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Smrečinské sedlo[1] (poľ. Smreczyńska Przełęcz; 1 798,9 m n. m.[2][3]) je výrazné sedlo v Tatrách[4], na slovensko-poľskej štátnej hranici.[5]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na západe strednej časti Tatier, v podcelku Západné Tatry a v ich časti Liptovské Tatry.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, na rozhraní Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Južné svahy zasahujú do katastra mesta Vysoké Tatry v okrese Poprad, severné patria obci Kościelisko v Powiate tatrzańskom. Najbližšími sídlami sú južne situované Podbanské a severne ležiace Kościelisko.[2] Sedlo sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti pohoria, južná časť zasahuje do národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina.[5]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Poľskou Tomanovou (1 977 m n. m.) na severovýchode a Smrečinami (2 068 m n. m.) na juhozápade.[5] Je pomerne rozľahlé a porastené trávou, v okolí aj kosodrevinou.[6] Južným smerom je uzáverom Kňazovej a Širokého žľabu, vetvy doliny Hlina a mohutnej Tichej doliny, kam odteká potokom Hlina voda z tejto časti pohoria do Tichého potoka v povodí Váhu. Severozápadne od sedla leží Zadnia Sucha Dolina Smreczyńska, vetva Tomanowej doliny, ktorými voda odteká Tomanovým potokom do Dunajca.[6][2]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Sedlo ponúka zaujímavé výhľady do dolín na oboch stranách hrebeňa, no tiež na Kriváň, Kráľovu hoľu či Babiu horu.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Do sedla z dolín ani hrebeňom nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný neznačenou trasou z Podbanského cez Tichú dolinu.[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-23]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 38.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-20]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-23]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-23]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-04-23]. Dostupné online.