Preskočiť na obsah

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Budova rektorátu UPJŠ na Šrobárovej ulici
Motto
múdrosť minulosti - poznatky prítomnosti - vzdelanie budúcnosti
Iné názvy
Latinský názovUniversitas Šafarikiana
Základné informácie
PolohaSlovensko Košice, Slovensko
SkratkaUPJŠ
Typverejná vysoká škola
Rok založenia28. novembra 1959
Vedenie
Rektorprof. MUDr. Daniel Pella, PhD.
KvestorIng. Ivan Pezlar, DBA, MBA
Predsedaprof. MUDr. Jana Kaťuchová, PhD., MBA
KancelárMgr. Lucia Huličová
Mgr. Adriana Sabolová (do roku 2022)
Štatistické údaje
Počet fakúlt5
Počet zamestnancov1 528[1]
Počet študentov7 067[1]
Ďalšie informácie
Školské farby     hnedá
     biela
Školský časopisUniversitas Šafarikiana
Športová reprezentácia1. Baseballový klub Slávia UPJŠ Košice
ČlenThe European University Association - EUA,
The Magna Charta Universitatum,
Slovensko-francúzsky univerzitný inštitút,
The American Chamber of Commerce in Slovakia,
The British Chamber of Commerce in the Slovak Republic,
Košice IT Valley[2]
Kontaktné údaje
AdresaŠrobárova 2, 041 80 Košice
Telefón+421 55/234 11 00
Oficiálny webwww.upjs.sk
Oficiálny e-mailrektor@upjs.sk

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (skr. UPJŠ) je slovenská univerzita so sídlom v Košiciach. Táto verejná vysoká škola bola založená v roku 1959 a je tak druhou najstaršou klasickou univerzitou na území Slovenska. Nesie meno slovenského básnika, historika a univerzitného profesora Pavla Jozefa Šafárika, zakladateľa vedeckej slavistiky. UPJŠ historicky nadväzuje na viac ako tristo ročnú tradíciu Košickej univerzity – Universitas Cassoviensis založenej v roku 1657.

Od svojho vzniku zaujíma UPJŠ popredné miesto v slovenskom systéme vysokoškolského vzdelávania a stala sa medzinárodne uznávaným centrom vedy a výskumu. Dlhodobo patrí medzi najlepšie hodnotené univerzity na Slovensku.[3][4]

UPJŠ je rozdelená na päť fakúlt: Lekársku fakultu, Prírodovedeckú fakultu, Právnickú fakultu, Fakultu verejnej správy a Filozofickú fakultu.[5]

V roku 2019 zamestnávala univerzita 1 528 zamestnancov, ktorí sa venovali a vzdelávali približne 7 067 študentov vo viac ako 200 akreditovaných študijných programoch.[1] V roku 2021 sa univerzita umiestnila v rebríčku The Emerging Economies University Rankings 2021, najlepšie z pomedzi šiestich hodnotených slovenských univerzít.[6][7]

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Universitas Cassoviensis - Košická univerzita

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Košická univerzita
NOS LEO POLDVS VNIVERSITAS CASSOVIENSIS – pamätná tabuľa Košickej univerzity

Univerzita Pavla Jozef Šafárika v Košiciach historicky nadväzuje na viac ako tristo ročnú tradíciu Košickej univerzity - Universitas Cassoviensis. Jej história sa začala písať 26. februára 1657, kedy jágerský biskup Benedikt Kišdy, rodák z novohradských Sečian, vydal vo svojom sídle v Jasove zakladaciu listinu Akadémie (studium universale seu academiam) a dáva ju do rúk jezuitom. Novo vzniknutej akadémii zároveň venoval finančný dar 40 tisíc toliarov. O tri roky neskôr, 7. augusta 1660, rímsky cisár a uhorský kráľ Leopold I. potvrdil zlatou bulou (bulla aurea) text Kišdyho zakladajúcej listiny a zrovnoprávnil ju s ostatnými univerzitami Svätej ríše rímskej národa nemeckého a v Uhorsku. Košická univerzita tak získala rovnaké privilégiá ako mali univerzity v Kolíne, Viedni, Grazi a v Trnave.[8]

Univerzita bola vedená rádom jezuitov a jej štruktúru určoval študijný poriadok - Ratio studiorum et institutiones Societas Jezu, z roku 1559. Na čele univerzity stáli rektor, vicerektor a kancelár, na čele fakúlt dekani. Funkcia rektora bola spojená s funkciou predstaveného košických jezuitov, ktorého menoval generál rádu. Dominantnou fakultou bola v tom čase Teologická fakulta. Okrem nej tvorili súčasť univerzity aj Filozofická a Právnická fakulta. Vyučovacím jazykom bola latinčina a medzi vyučované predmety patrila filozofia, etika, logika, história, rétorika, kontroverzie a cudzie jazyky. Zároveň bol vytvorený priestor aj pre prírodné vedy ako fyzika, matematika, zemepis a botanika.[8]

Košická univerzita bola veľmi dobre vybavenou inštitúciou. Mala svoju knižnicu, kostol, tlačiareň a súviseli s ňou aj iné ustanovizne ako gymnázium, seminár, konvikt, správa poddaných dedín a iného majetku. Univerzita vlastnila viaceré obce na Spiši, v Abovskej a Zemplínskej stolici a z gemerských miest jej patrila Jelšava.[8]

V roku 1773 opustili jezuiti mesto Košice a majetok rádu a univerzity prešiel do štátnej krajinskej základne. Košická univerzita (1657-1777) bola nadnárodnou univerzitou a významne ovplyvnila slovenskú vedu, vzdelanosť a duchovnú kultúru v 17. a 18. storočí. Akademická tlačiareň, ktorá bola jej súčasťou, tlačila nielen v latinskom jazyku ale aj v slovenčine, maďarčine a nemčine.[8]

Academia Regia - Kráľovská akadémia

[upraviť | upraviť zdroj]
Niekdajší areál Košickej univerzity vedľa Premonštrátskeho kostola na Hlavnej ulici
Priečelie budovy rektorátu Univerzity Pavla Jozef Šafárika v Košiciach

Školská reforma Márie Terézie Ration educationis z roku 1777 mala vplyv aj na Košickú univerzitu, z ktorej sa stala štátna inštitúcia, Academia Regia, s právom promovať. Knižničný fond bývalej univerzity sa stal vlastníctvom akadémie. Košická akadémia mala za úlohu pripraviť študentov na riadiace a administratívne funkcie v hospodárskom živote a v štátnej službe. Akadémia mala dve fakulty: novozaloženú Právnickú fakultu a Filozofickú fakultu. Konečná zmena v organizácii akadémie nastala v akademickom roku 1851/1852, keď akadémii zostala len Právnická fakulta. V školskom roku 1852/1853 sa akadémia premenovala na Cassovia Regia Iuris Academia, t.j. na Košickú kráľovskú právnickú akadémiu a v tejto podobe pôsobila až do svojho zrušenia v roku 1921 vládnym nariadením č. 276/1921 Zb.

Košická univerzita rovnako ako iné univerzity v 15. až 17. storočí mala výrazne konfesionálne zameranie. V dobe osvietenstva sa funkcia univerzity menila a stala sa nielen šíriteľkou vzdelanosti, ale plnila aj vedecké ciele. Universitas Cassoviensis bola ustanovizňou všetkých národností Uhorska s výrazným slovenským zastúpením. Odchovala stovky slávnych osobností Uhorska, medzi ktoré patrí napríklad Michal Baluďanský, rodák z Vyšnej Olšavy pri Stropkove, ktorý sa stal zakladateľom a prvým rektorom Petrohradskej univerzity.

Univerzita Pavla Jozef Šafárika v Košiciach

[upraviť | upraviť zdroj]
Pavol Jozef Šafárik

Na tradíciu historickej jezuitskej Košickej univerzity sa podarilo nadviazať v roku 1959 založením Univerzity Pavla Jozef Šafárika v Košiciach, ktorá sa tak stala druhou najstaršou klasickou univerzitou na území Slovenska. UPJŠ vznikla zlúčením pobočky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Filologickej fakulty Vyššej školy pedagogickej v Prešove. Jej prvým rektorom sa stal prof. MUDr. Jozef Pajtáš.

V roku 1963 bola zriadená Prírodovedecká fakulta ku ktorej v roku 1964 pribudla Pedagogická fakulta so sídlom v Prešove. Poslednou fakultou, ktorá sa začlenila do tohoto zväzku, bola v roku 1973 Právnická fakulta so sídlom v Košiciach. K rozšíreniu univerzity o ďalšie dve fakulty došlo v roku 1990, kedy sa UPJŠ rozšírila o Pravoslávnu bohosloveckú a Gréckokatolícku bohosloveckú fakultu.

Pri svojom založení mala univerzita dve fakulty a 31 katedier, kde pracovalo 5 profesorov, 18 docentov, 136 asistentov a 14 kandidátov vied (CSc.). Počet študentov bol 952[9]. V roku 1964 vzrástol počet katedier na 55 a v roku 1969 na 69. Všetky fakulty, okrem malej prístavby teoretických ústavov lekárskej fakulty, boli etablované v starých budovách. Pri zvyšovaní počtu študentov sa situácia stala neúnosnou a univerzite chýbalo približne 22 600 m2 úžitkovej plochy. Vedenie univerzity preto zameralo svoje úsilie na výstavbu jednotlivých fakúlt a ich materiálne a personálne zabezpečenie.

Každá fakulta mala vlastný internát a študentskú jedáleň, aj keď priestory na ubytovanie neboli vždy vyhovujúce. Napríklad na Komenského ulici v Košiciach s kapacitou 166 lôžok bývalo až 30 študentov na jednej izbe a menšie izby boli dvoj až trojnásobne predimenzované. Podobná situácia bola aj v internáte na Štefánikovej ulici (bývalá Gottwaldova ulica) s kapacitou 76 lôžok. Veľkým prínosom preto bolo vybudovanie 750 lôžkového internátu na sídlisku Terasa v Košiciach.

V záujme zlepšenia riadenia univerzity sa v roku 1966 centralizovali najskôr internáty Filozofickej fakulty a Pedagogickej fakulty v Prešove a zriadilo sa spoločné riaditeľstvo. V roku 1967 sa zlúčili internáty v Prešove a v Košiciach pod jedno riaditeľstvo vysokoškolských internátov a jedální.

1. januára 1997 bola UPJŠ v dôsledku spoločensko-politických zmien v spoločnosti rozdelená na dva samostatné právne subjekty: Univerzitu P. J. Šafárika v Košiciach a Prešovskú univerzitu so sídlom v Prešove. Počet fakúlt na UPJŠ sa tak zredukoval na tri - Lekársku, Prírodovedeckú a Právnickú. K týmto fakultám pribudla v roku 1998 Fakulta verejnej správy a v roku 2007 aj Filozofická fakulta.

Súčasný stav

[upraviť | upraviť zdroj]

Štatistika

[upraviť | upraviť zdroj]
Areál Univerzity Pavla Jozef Šafárika v Košiciach
Interiér budovy rektorátu

V akademickom roku 2010/2011 ponúkala UPJŠ vysokoškolské vzdelanie v 205 akreditovaných študijných programoch[10]. Ku 31. októbru 2019 študovalo na UPJŠ v Košiciach celkovo 7 067 študentov, z toho 6 479 v dennej forme štúdia a 588 študentov v externej forme štúdia. Na kvalitu štúdia má vplyv aj fakt, že univerzita kladie dôraz na denné prezenčné štúdium, keďže do externého štúdia bolo zapojených menej len 8,3% z celkového počtu študentov. Pri tvorbe a realizácii študijných programov je kladený dôraz na ich vzájomnú prestupnosť a otvorenosť. Príkladom sú prebiehajúce spoločné študijné programy Prírodovedeckej a Filozofickej fakulty.[1]

V akademickom roku 2018/2019 ukončilo riadne svoje štúdium 1 557 študentov. Počet novo prijatých študentov za rok 2019 bol 3 518 z celkového počtu 6 168 uchádzačov, z čoho na štúdium nastúpilo 2 368 študentov.[1]

Na univerzite pôsobí 104 profesorov, 151 docentov, 421 odborných asistentov, asistentov a lektorov a 132 výskumných pracovníkov. V roku 2008 boli vymenovaní 6 noví profesori, 13 zamestnancom univerzity bol udelený titul docent a významne vzrástol počet zamestnancov s titulom PhD. Priemerný vek zamestnancov vo funkcii profesora na univerzite je 56 rokov, čo v celoslovenskom meradle predstavuje jeden z najnižších údajov[9]. Až 472 zamestnancov (27,5%) univerzita zamestnáva vo veku do 50 rokov. Profesori pôsobia na univerzite v neformálnom občianskom združení - Klube profesorov, ktoré napomáha vedeniu univerzity pri významných rozhodnutiach.[1]

V roku 2019 publikačná činnosť dosiahla číslo 2 831 prác. Zamestnanci univerzity publikujú takmer 14% všetkých karentovaných prác publikovaných verejnými vysokými školami na Slovensku.[1]

Poslucháreň Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach

Štipendiá

[upraviť | upraviť zdroj]

Finančná podpora študentov na UPJŠ je realizovaná hlavne pomocou sociálnych a prospechových štipendií. Študentom boli v roku 2019 vyplatené sociálne štipendiá a dotácie v celkovej výške 596 770 €.[1]

Zahraničné vzťahy

[upraviť | upraviť zdroj]

Strategickým zámerom univerzity je zladiť štúdium so štátmi Európskej únie a to predovšetkým účasťou v programoch Liefelong Learning Programme/Erasmus, CEEPUS, Leonardo a pod.

UPJŠ je členom EUA (European University Association) a medzinárodného regionálneho združenia Asociácia univerzít Karpatského regiónu, Euroregión Karpaty. Počet zahraničných univerzít, s ktorými má UPJŠ podpísanú spoluprácu, dosiahol ku koncu roku 2008 počet 113.[9][2]

Študentské spolky a organizácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Na univerzite pôsobí rad študentských spolkov a organizácií rozličnej orientácie a zamerania. Z viacerých možno spomenúť Spolok medikov mesta Košíc, Slovenský spolok študentov zubného lekárstva, miestnu organizáciu Európskeho združenia študentov práva ELSA, či Debatný klub UPJŠ pôsobiaci na Právnickej fakulte. Študenti Filozofickej fakulty na katedre slovakistiky, slovanských štúdií a komunikácie začali v roku 2010 s vydávaním študentského časopisu Univerzál. Študenti Prírodovedeckej fakulty organizujú každoročne Prírodovedecké dni UPJŠ. V študentských domovoch na Medickej ulici vysiela študentské internátne rádio Šturko. Študentská internátna rada tvorená zástupcami študentov všetkých fakúlt sa v spolupráci s vedením Študentských domov každoročne podieľa na zostavovaní poradovníkov žiadateľov o ubytovanie i na chode života v študentských domovoch.[11] Od roku 2011 sa univerzita stala zriaďovateľom folklórneho súboru Hornád.[12]

Požiar

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 9. decembra 2016 zachvátil budovu Prírodovedeckej fakulty UPJŠ na ulici Dr. Kostlivého rozsiahly požiar.[13] Budovu po kompletnej rekonštrukcii za zhruba 4 milióny eur otvorili 17. septembra 2018.[14][15]

Univerzitná knižnica

[upraviť | upraviť zdroj]

Univerzitná knižnica UPJŠ vznikla v roku 1973 zlúčením troch fakultných knižníc: Ústrednej knižnice Lekárskej fakulty, Ústrednej knižnice Prírodovedeckej fakulty a Ústrednej knižnice Filozofickej a Pedagogickej fakulty so sídlom v Prešove. Je bibliografickým, koordinačným a poradenským pracoviskom univerzity, ktoré garantuje evidenciu publikačnej činnosti a ohlasov na ňu.

Univerzitná knižnica UPJŠ poskytuje hlavne výpožičné služby a eviduje viac ako 253 835 knižných jednotiek. Vo vlastných študovniach disponuje 446 miestami na štúdium. V roku 2019 evidovala 7 711 používateľov. Okrem výpožičných a evidenčných služieb poskytuje aj služby reprografické a skenovacie (v roku 2010 umožnila vytvorenie viac ako 84 000 xerokópií prostredníctvom samoobslužného kopírovania).[16]

V roku 2010 došlo k presťahovaniu riaditeľstva a centrálnych odborných pracovísk univerzitnej knižnice z priestorov Lekárskej fakulty na Triede SNP č. 1. do zrekonštruovaného objektu UK na Moyzesovej ulici č. 9. a k otvoreniu Filozofickej knižnice v tom istom objekte.[17]

UK zabezpečuje svoje služby prostredníctvom pracovísk:

  • Filozofická knižnica (Moyzesova ulica č. 9)
  • Lekárska knižnica (Trieda SNP č. 1)
  • Knižnica na Fakulte verejnej správy (Popradská ulica č. 66)
  • Právnická knižnica (Kováčska ulica č. 26)
  • Prírodovedecká knižnica (Medická ulica č. 6, Park Angelinum č. 9)
  • Rakúska knižnica (Šrobárova ulica č. 2)
  • Európske dokumentačné centrum (Kováčska ulica č. 26).

Botanická záhrada UPJŠ

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Botanická záhrada UPJŠ Košice

Botanická záhrada Univerzity Pavla J. Šafárika v Košiciach je lokalizovaná v severozápadnej časti Košickej kotliny na úpäti svahu východného výbežku Slovenského rudohoria v lokalite Bankov, v miestnej časti Červený breh.

Bola založená v roku 1950 a v súčasnosti sa rozprestiera na ploche 30 hektárov. V jej areáli sú v teplých expozičných skleníkoch s rozlohou 3500 m2 expozície tropickej a subtropickej vegetácie. Na ploche 4 hektárov je expozícia dekoratívnej flóry a časť tejto expozície tvorí Ekologická náučná plocha. Botanická záhrada obsahuje aj genofondovú zbierku autochtonných taxónov vyšších rastlín, lesnú časť, herbár a Thaiszovu knižnicu. Od roku 1990 edituje vedecké periodikum THAISZIA - Journal of Botany.[18][19]

Akademický informačný systém - AiS

[upraviť | upraviť zdroj]

Prostredníctvom Centra aplikovanej informatiky sa UPJŠ podieľa na vývoji a prevádzke Akademického informačného systému AiS2, ktorý je určený na podporu riadenie základných procesov vysokej školy - vzdelávania na všetkých troch stupňoch a vedy a výskumu. V súčasnosti je AiS2 implementovaný na 16 vysokých školách na Slovensku a k dispozícii ho má viac ako 100 000 študentov slovenských vysokých škôl, čo je viac ako 50% všetkých vysokoškolských študentov na Slovensku.[20]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f g h SOVÁK, Pavol, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Výročná správa o činnosti Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach za rok 2019, 04 2020, s. 116. Dostupné online [cit. 2021-01-26].
  2. ↑ a b UPJŠ. Členstvá UPJŠ v medzinárodných organizáciách [online]. Košice: upjs.sk, rev. 2019-11-20, [cit. 2021-01-26]. Dostupné online.
  3. ↑ CEBROVÁ, Linda. Toto sú najlepšie vysoké školy na Slovensku za rok 2020 podľa rebríčka UniRank [online]. startitup.sk, 2020-05-01, [cit. 2021-01-26]. Dostupné online.
  4. ↑ UniRank. Top Universities in Slovakia [online]. 4icu.org, 2020, [cit. 2021-01-26]. Dostupné online.
  5. ↑ UPJŠ. Fakulty [online]. Košice: upjs.sk, rev. 2016-08-30, [cit. 2021-01-26]. Dostupné online.
  6. ↑ KOŠICE:DNES. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika sa stala najlepšie hodnotenou slovenskou univerzitou [online]. Košice: kosicednes.sk, 2021-03-18, [cit. 2021-03-18]. Dostupné online.
  7. ↑ THE. Emerging Economies University Rankings 2021 [online]. timeshighereducation.com, 2021-03-03, [cit. 2021-03-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ a b c d UPJŠ. História univerzity [online]. Košice: upjs.sk, rev. 2016-10-06, [cit. 2021-01-26]. Dostupné online. Archivované 2021-01-25 z originálu.
  9. ↑ a b c Gbúr, Ján; Sabolová, Adriana; Džuganová, Daniela; Babicová, Zuzana: Cesta poznania, Košice: Univerzita P. J. Šafárika, 2009, ISBN 978-80-7097-765-1
  10. ↑ Príloha č.2 výročnej správy UPJŠ za rok 2010
  11. ↑ UPJŠ. Študentské organizácie [online]. Košice: upjs.sk, rev. 2019-04-09, [cit. 2021-01-26]. Dostupné online.
  12. ↑ UPJŠ. Folklórny súbor Hornád [online]. Košice: upjs.sk, rev. 2017-08-25, [cit. 2021-01-26]. Dostupné online.
  13. ↑ JABRIK, Peter; SABO, Kristián; ČERMÁKOVÁ, Judita. Obrovský požiar zničil strechu Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-12-09. Dostupné online [cit. 2021-01-26]. ISSN 1335-4418.
  14. ↑ TASR. Otvorili univerzitnú budovu, ktorú spustošil požiar. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-09-17. Dostupné online [cit. 2021-01-26]. ISSN 1335-4418.
  15. ↑ LENDEL, Michal; HANUŠOVSKÝ, Matúš. Vyhorená budova ožije v septembri, stavbárov nahradia opäť študenti. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-08-06. Dostupné online [cit. 2021-01-26]. ISSN 1335-4418.
  16. ↑ DŽUGANOVÁ, Daniela, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Univerzitná knižnica Oddelenie knižných procesov a fondov. Výročná správa Univerzitnej knižnice UPJŠ v Košiciach 2019, 2020, s. 74. Dostupné online [cit. 2021-01-26]. ISBN 978-80-8152-851-4.
  17. ↑ UPJŠ. Tlačová správa [online]. Košice: upjs.sk, 2013-09-16, [cit. 2021-01-26]. Dostupné online.
  18. ↑ Botanical Garden P. J. Šafárik University. Thaiszia – Journal of Botany, 02 2019, čís. 29, s. 30. Dostupné online [cit. 2021-01-26]. ISSN 1210-0402.
  19. ↑ UPJŠ. História a súčasnosť [online]. Košice: upjs.sk, 2020-12-28, [cit. 2021-01-26]. Dostupné online.
  20. ↑ DANKO, Marek. O AiS2 [online]. Košice: ais2.sk, [cit. 2021-01-26]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Košický portál

Súradnice: 48°43′10″S 21°15′04″V / 48,719423°S 21,251206°V / 48.719423; 21.251206

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Univerzita_Pavla_Jozefa_Šafárika_v_Košiciach&oldid=7877697“