Toki pona: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Rzelnik (diskusia | príspevky)
1 785 editací
d opravený link "Sapirova-Whorfova hypotéza"
preklad článku cs:Toki pona nástrojom Česko-slovenskej Wikipedie
Značky: umiestnenie šablóny Preklad vizuálny editor
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox jazyk|Názov=Toki pona|Natívny názov=toki pona|Symbol=Toki pona.svg|Symbol_popis =Symbol jazyka|región=rozptýlene po svete, jednotlivci|klasifikácia=[[Umelý jazyk|umelé jazyky]]|písmo=[[latinka]], „sitelen pona“ ([[Logogram|logografický]]), „sitelen sitelen“ (logografický s [[Abeceda|abecedným]] rozšírením pre cudzie slová)|úradný=''nie je úradným''|regulátor=''nie je stanovený''|ISO6391=|ISO6392B=|ISO6392T=|SIL=}}
[[Súbor:Toki pona.svg|náhľad|vpravo|Logo jazyka]]
'''Toki pona''' (v toki pone znamená ''dobrý jazyk'' alebo ''jednoduchý jazyk'') je [[umelý jazyk]], ktorý vytvorila a v roku [[2001]] po prvýkrát prezentovala [[Kanada|kanadská]] tlmočníčka a [[jazykoveda|jazykovedkyňa]] [[Sonja Ellen Kisa]].


'''Toki pona''' je [[Izolační jazyk|izolačný]] [[umelý jazyk]] vytvorený kanadskou [[Lingvistika|lingvistkou]] a prekladateľkou [[Sonja Lang|Sonjou Lang]]<ref name=":0">{{Citácia periodika|url=https://www.theglobeandmail.com/technology/canadian-has-people-talking-about-lingo-she-created/article20399052/|titul=Canadian has people talking about lingo she created|priezvisko=Roberts|meno=Siobhan|dátum vydania=2007-07-09|periodikum=The Globe and Mail|odkaz na periodikum=|dátum prístupu=2017-03-10|jazyk=po anglicky}}</ref><ref name="latimes" /> ako filozofický jazyk, ktorý má zjednodušiť myslenie a komunikáciu.<ref name="latimes" /> V roku 2001 bol prvýkrát prezentovaný na internete<ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://web.archive.org/web/20190511184141/https://blog.oxforddictionaries.com/2018/03/27/toki-pona-invented-language-120-words/|titul=Oxford Dictionaries: Exploring Toki Pona: do we need more than 120 words?|priezvisko=Thomas|meno=Simon|dátum vydania=2018-03-27|dátum prístupu=2019-02-03|jazyk=po anglicky}}</ref> a v roku 2014 bol vo svojej kompletnej forme publikovaný v knihe ''Toki Pona: The Language of Good'' (t. j. „Toki pona: Jazyk dobra“). Po publikácii sa začala malá komunita hovorcov rozrastať. Používatelia sa väčšinou pohybujú v online chatovacích miestnostiach, na [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sieťach]] alebo iných skupinách, ale počas rokov prebehlo tiež niekoľko organizovaných osobných stretnutí.
Toki pona je minimalistický jazyk, obmedzujúci sa na prosté pojmy a koncepty spoločné všetkým kultúram. Snaží sa vyjadrovať aj zložité veci rýchlym a jednoduchým spôsobom. Skladá sa zo 14 [[hláska|hlások]] a 123 [[slovo (jazykoveda)|slov]]. Nebol vytvorený za účelom slúžiť ako [[Medzinárodný pomocný jazyk|medzinárodný jazyk]], ale bol inšpirovaný okrem iného aj filozofiou [[taoizmus|taoizmu]].


Základným rysom toki pony je [[Minimal art|minimalizmus]]. Sústredí sa na jednoduché univerzálne koncepty a snaží sa vyjadriť čo najviac s použitím čo najjednoduchších prostriedkov. Má 120–125 slov a 14 hlások, ktoré idú jednoducho vysloviť naprieč rôznymi jazykmi. Aj keď nebola pôvodne zamýšľaná ako [[medzinárodný pomocný jazyk]], môže tak fungovať. Toki pona je inšpirovaná [[Taoizmus|taoistickou filozofiou]] a snaží sa pomáhať svojim používateľom sústrediť sa na základné veci. V súlade so [[Sapirova-Whorfova hypotéza|Sapir-Whorfovou hypotézou]] má podporovať pozitívne myslenie. Napriek malej slovnej zásobe sú si hovorca schopní rozumieť a komunikovať spolu, pričom spoliehajú hlavne na kontext a kombinácie niekoľkých slov na vyjadrenie konkrétnejších významov.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://tpnimi.blogspot.com/2011/03/introduction-draft.html|titul=nimi pi toki pona: Introduction (draft)|priezvisko=Clifford|meno=John|dátum vydania=2011-03-22|dátum prístupu=2019-01-25|jazyk=po anglicky}}</ref><ref name=":6" /><ref name=":9">{{Citácia knihy|titul=A Dictionary of Made-Up Languages|priezvisko=Rogers|meno=Steven D.|vydavateľ=Adams Media|rok=2011|isbn=978-1440528170|miesto=United States of America|strany=|kapitola=Part I: Made-Up Languages – Toki pona|jazyk=po anglicky}}</ref>
U používateľov tohto jazyka sa predpokladá vplyv jazyka na spôsob myslenia (v zmysle, ako o tom hovorí [[Sapirova-Whorfova hypotéza]]).


==Ukážka ==
== Etymológia ==
Názov jazyka sa skladá zo slov ''toki'' (jazyk) a ''pona'' (dobrý/jednoduchý). ''toki'' pochádza zo slova tok v jazyku [[Tok Pisin|tok pisin]], ktoré je samo požičané z anglického talk (hovoriť). Druhá časť názvu, ''pona'', pochádza z [[Esperanto|esperantského]] bona (dobrý),<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://ucteam.ru/toki-pona/|titul=UC Team: Toki Pona Word Origins|dátum prístupu=2019-01-12|jazyk=po anglicky}}</ref> pôvodne z latinského bonus.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://en.wiktionary.org/wiki/bona|titul=Wiktionary: bona – Esperanto|dátum vydania=2018-12-12|dátum prístupu=2019-01-25|jazyk=po anglicky}}</ref>
[[Otče náš]]:
:mama pi mi mute o,
:sina lon sewi kon.
:nimi sina o sewi en pona.
:ma sina o kama.
:jan o pali e wile sina en lon sewi kon en lon ma.
:sina o pana lon tenpo suno ni e moku tawa mi.
:o weka e pali ike mi, sama la mi weka e pali ike pi jan ante.
:o pana ala e wile ike tawa mi.
:o awen e mi weka tan ike.
:ni li nasin.


== Iné projekty ==
== Cieľ ==
Sonja Lang (rod. Elen Kisa)<ref>{{Citácia periodika|url=https://www.irishtimes.com/culture/art-and-design/visual-art/art-in-focus-therapy-notebook-1-pp-1-6-by-eoin-mchugh-1.4050202|titul=Art in Focus: Therapy Notebook 1, pp. 1–6 by Eoin McHugh|priezvisko=Dunne|meno=Aidan|dátum vydania=2019-10-19|periodikum=The Irish Times|odkaz na periodikum=|dátum prístupu=2019-10-19|jazyk=po anglicky}}</ref> začala tvoriť toki ponu, aby si zjednodušila svoje myšlienky počas [[Depresia (psychológia)|depresie]].<ref name="latimes" />
{{Portál|Jazyk|Jazykový}}

{{Projekt|}}
Jedným z hlavných cieľov jazyka je minimalizmus. Toki Pona bola navrhnutá tak, aby s čo najmenšou zložitosťou dokázala vyjadriť čo najviac.<ref name=":9" /><ref name=":23">{{Citácia periodika|url=http://forums.tokipona.org/download/file.php?id=27&mode=view|titul=Moncton native creates unique 'good language'|priezvisko=Moore|meno=Nick|dátum vydania=2007-07-18|periodikum=Times & Transcript|dátum prístupu=2019-09-09|jazyk=po anglicky}}</ref> Podobne ako [[pidžin]] sa sústredí na jednoduché koncepty a prvky, ktoré sú spoločné všetkým kultúram.<ref name=":23" /><ref name=":17" /> Tvorí ju asi 120–125 slov a 14 hlások, ktoré boli vybrané tak, aby sa jednoducho vyslovovali hovorcom rôznych jazykov.<ref name=":17" />

Ďalší cieľ toki pony čerpá z taoistickej filozofie. Jeho zmyslom je umožniť používateľom jazyka sústrediť sa na základné veci tým, že odstraňuje nadbytočné prvky z myšlienkového procesu<ref name=":10" /><ref name=":8">{{Citácia periodika|url=https://www.theatlantic.com/technology/archive/2015/07/toki-pona-smallest-language/398363/|titul=How to Say (Almost) Everything in a Hundred-Word Language|priezvisko=Morin|meno=Roc|dátum vydania=2015-07-15|periodikum=The Atlantic|dátum prístupu=2019-08-01|jazyk=po anglicky}}</ref> a redukuje koncepty na ich základné prvky,<ref name="Yerrick" /> ktoré môžu byť následne použité pre vytváranie zložitejších pojmov.<ref name=":23" /> To umožňuje užívateľom vidieť základnú podstatu a vplyv vecí, o ktorých hovorí.<ref name=":10" />

Na základe Sapir-Whorfovej hypotézy, ktorá hovorí, že jazyk premieňa ľudské myslenie a správanie,<ref name=":0" /> sa toki pona snaží navodiť pozitívne myslenie.<ref name=":20">{{Citácia knihy|titul=The Routledge Linguistics Encyclopedia|priezvisko=Malmkjær|meno=Kirsten|vydavateľ=Routledge|rok=2010|isbn=9780415424325|edition=3rd|miesto=New York|strany=34|kapitola=Artificial languages|oclc=656296619|jazyk=po anglicky}}</ref>

Ďalším zámerom je, aby si užívatelia uvedomovali prítomný okamih a aby venovali viac pozornosti okoliu a slovám, ktoré ľudia používajú.<ref name=":8" /> Podľa autorky by toki pona mala byť tiež „zábavná a roztomilá“.<ref name=":19">{{Citácia knihy|url=https://archive.org/details/inlandofinvented00okre|titul=In the Land of Invented Languages|priezvisko=Okrent|meno=Arika|vydavateľ=Spiegel & Grau|rok=2009|isbn=978-0-385-52788-0|miesto=New York|strany=|kapitola=The Klingons, the Conlangers, and the Art of Language – 26. The Secret Vice|dostupnost=Dostupné po registrácii|jazyk=po anglicky}}</ref>

Hoci toki pona nebola vytvorená ako medzinárodný pomocný jazyk,<ref name=":20" /> pre komunikáciu ju používajú ľudia z rôznych častí sveta.<ref name=":8" />

== História ==
Prvú verziu toki pony zverejnila Sonja Lang na internete v roku 2001.<ref name=":0" /><ref name=":15">{{Citácia knihy|titul=A Million Words and Counting: How Global English Is Rewriting The World|priezvisko=Payack|meno=Paul J.J.|vydavateľ=Kensington Publishing Corp.|rok=2008|isbn=978-0-8065-3560-9|miesto=New York|strany=|kapitola=Constructed Languages|jazyk=po anglicky}}</ref> Novo vzniknutá komunita pôsobila zo začiatku hlavne v skupine na [[Yahoo!]]. Členovia spolu diskutovali anglicky, pomocou toki pony alebo esperanta, navrhovali zmeny v jazyku a hovorili o materiáloch dostupných na webovej stránke tokipona.org. Na svojom vrchole mala skupina niečo málo cez 500 členov.<ref name=":0" /> Správy z tejto skupiny sú archivované na fóre toki pony.
[[Súbor:Toki_Pona_The_Language_of_Good.jpg|náhľad|286x286bod|Predná strana knihy ''Toki Pona: The Language of Good'' (2014)]]

V roku 2014 vydala Lang oficiálnu knihu s názvom ''Toki Pona: The Language of Good''<ref name=":14" /> (t. j. „Toki pona: Jazyk dobra“). Tejto knihe sa v komunite občas hovorí „pu“.<ref name=":1" /> V roku 2016 bola publikovaná jej francúzska verzia.<ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Fabbri|meno=Renato|dátum vydania=July 2018|titul=Basic concepts and tools for the Toki Pona minimal and constructed language|url=https://arxiv.org/abs/1712.09359v3|periodikum=ACM Transactions on Asian and Low-Resource Language Information Processing|ročník=0|strany=00:2|arxiv=1712.09359v3|jazyk=po anglicky}}</ref> Členovia komunity počas svojej existencie vytvorili rôzne materiály, ale hlavnými zdrojmi pre študovanie jazyka zostávajú oficiálna kniha a online lekcie Bryanta Knighta (známy tiež ako jan Pije), ktorý bol jeden z prvých užívateľov toki pony.<ref name=":4" /><ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www2.hawaii.edu/~chin/661F12/Projects/ztomaszewski.pdf|titul=University of Hawai‘i: A Formal Grammar for Toki Pona|priezvisko=Tomaszewski|meno=Zach|dátum vydania=2012-12-11|dátum prístupu=2019-09-21|jazyk=po anglicky}}</ref>

V roku 2008 bola zamietnutá žiadosť o jazykový kód [[ISO 639-3]], pretože jazyk bol príliš mladý.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Steenbergen van|meno=Jan|dátum vydania=May 2018|titul=Umětne jezyky i ISO 639-3 (Umělé jazyky a ISO 639-3)|url=http://slovjani.info/archive/2018-1.pdf|periodikum=SLOVJANI.info|jazyk=[[Medzislovančina|po medzislovansky]]|vydavateľ=Slovjanska unija|ročník=3|číslo=1|strany=61|issn=2570-7108|eissn=2570-7116}}</ref> Ďalšia žiadosť bola zamietnutá v roku 2018, pretože sa zdalo, že toki pona „nie je používaná v dostatočne rozmanitých oblastiach ani pre komunikáciu v komunite, ktorá zahŕňa všetky vekové kategórie“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://iso639-3.sil.org/request/2017-035|titul=SIL ISO 639-3: Change Request Documentation: 2017-035|dátum prístupu=2019-01-10|jazyk=po anglicky}}</ref>

Toki ponou sa zaoberali niektoré vedecké práce<ref name=":6" /> a bola tiež využitá pre umelú inteligenciu, software<ref name=":4" /> a ako terapeutická metóda pre zbavenie sa negatívnych myšlienok tým, že si pacienti zapisovali svoje myšlienky do denníka.<ref name=":0" /> V roku 2010 bola toki pona vybraná pre prvú verziu slovníka pre projekt [[ROILA]]. Účelom tejto štúdie bolo skúmať vplyv použitia umelého jazyka na presnosť [[Rozpoznávanie reči|strojového rozpoznávania reči]]. Bolo zistené, že upravený slovník toki pony si viedol lepšie ako anglický.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mubin|meno=Omar|priezvisko2=Bartneck|meno2=Christoph|priezvisko3=Feijs|meno3=Loe|dátum vydania=2010|titul=Towards the Design and Evaluation of ROILA: A Speech Recognition Friendly Artificial Language|url=https://www.researchgate.net/publication/221418730_Towards_the_Design_and_Evaluation_of_ROILA_A_Speech_Recognition_Friendly_Artificial_Language|periodikum=Advances in Natural Language Processing|vydavateľ=|ročník=LNCS 6233/2010|strany=250–256|doi=10.1007/978-3-642-14770-8_28|jazyk=po anglicky}}</ref>

== Fonológia a fonotaktika ==

=== Inventár ===
Toki Pona má deväť [[Spoluhláska|spoluhlások]] ({{IPA|/p, t, k, s, m, n, l, j, w/}}) a päť [[Samohláska|samohlások]] ({{IPA|/a, e, i, o, u/}}), s hodnotami, ktoré majú aj v [[Medzinárodná fonetická abeceda|medzinárodnej fonetickej abecede]]. [[Prízvuk]] stojí vždy na prvej slabike slova. Nevyskytujú sa žiadne [[Dvojhláska|dvojhlásky]], [[Minimálny pár|kontrastujúca]] dĺžka samohlások, spoluhláskové skupiny ani [[Tónový jazyk|tóny]].<ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=Blahuš|meno=Marek|odkaz na autora=Marek Blahuš|dátum vydania=November 2011|ďalší=Redaktorka Sabine Fiedler|titul=Toki Pona: eine minimalistische Plansprache (Toki pona: minimalistický plánovaný jazyk)|url=http://www.interlinguistik-gil.de/wb/media/beihefte/18/beiheft18.pdf#page=51|periodikum=Interlinguistische Informationen|jazyk=po německy|ročník=18|strany=51–55|issn=1432-3567}}</ref> Hlásky aj pravidlá ich kombinácií sú kompatibilné s väčšinou jazykov a sú preto ľahko realizovateľné.<ref name=":14" />

{| class="wikitable"
| '''Písmeno:''' || '''a''' || '''e''' || '''i''' || '''j''' || '''k''' || '''l''' || '''m''' || '''n''' || '''o''' || '''p''' || '''s''' || '''t''' || '''u''' || '''w'''
|-
| '''[[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]]:''' || a || e || i || j || k || l || m || n || o || p || s || t || u || w
|}

=== Distribúcia ===
Štatistická distribúcia samohlások je vzhľadom k ostatným jazykom pomerne typická.<ref name=":6" /> Pri započítaní každého slova toki pony raz dostaneme nasledujúce pomery frekvencie: 32 % {{IPA|/a/}}, 25 % {{IPA|/i/}}, 15 % {{IPA|/e/}}, 15 % {{IPA|/o/}}, 10 % {{IPA|/u/}}.<ref name=":6" />

=== Štruktúra slabík ===
Všetky slabiky majú štruktúru (C)V(N), tj. voliteľná spoluhláska + samohláska + voliteľná [[Nosová spoluhláska|nosovka]]. Slabiky tak môžu mať formu V, CV, VN alebo CVN. Podobne ako vo väčšine svetových jazykov je najčastejším typom slabiky CV. Ak počítame každé slovo toki pony raz, tento typ tvorí 75 % všetkých slabík. Slabiky s formou V a CVN tvorí každá asi 10 % a iba päť slov (2 % slabík) má tvar VN.<ref name=":6" />

Väčšina slov (70 %) je dvojslabičných, okolo 20 % slov je jednoslabičných a 10 % tvoria slová tríslabičná.<ref name=":6" />

=== Fonotaktické pravidlá ===
Nasledujúce sledy hlások nie sú v jazyku povolené: *{{IPA|/ji, wu, wo, ti/}}. Ďalej za finálnou nosovkou vo slabike nemôže v rovnakom slove nasledovať {{IPA|/m/}} alebo {{IPA|/n/}}. 20 % slov má na začiatku samohlásku.<ref name=":6" /> Slabiky, ktoré nie sú na začiatku slova, musia začínať na spoluhlásku.

Vlastné mená musia dodržiavať rovnaké pravidlá ako ostatné slová toki pony a pomocou príručky sa konvertujú na prídavné mená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://tokipona.net/tp/janpije/okamasona9.php|titul=lipu pi jan Pije: o kama sona e toki pona! Lesson 9: Gender, Unofficial Words, Commands|priezvisko=Knight|meno=Bryant|dátum vydania=2017-08-31|dátum prístupu=2019-01-25|jazyk=po anglicky}}</ref> Ako základ pre hláskové prispôsobenie sa berie miestna alebo aj hovorová výslovnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://tokipona.net/tp/janpije/tpize.php|titul=lipu pi jan Pije: Phonetic conversion of proper names|priezvisko=Knight|meno=Bryant|dátum prístupu=2019-01-15|jazyk=po anglicky}}</ref>

=== Alofónia ===
Nosovka na konci slabiky môže byť vyslovená ako akákoľvek nosovka, aj keď najčastejšie sa asimiluje k nasledujúcej spoluhláske. Typicky sa teda vyskytuje ako {{IPA|[n]}} pred {{IPA|/n/}}, {{IPA|/t/}}, {{IPA|/s/}} alebo {{IPA|/l/}}, ako {{IPA|[m]}} pred {{IPA|/m/}}, {{IPA|/p/}} alebo {{IPA|/w/}}, ako {{IPA|[ŋ]}} pred {{IPA|/k/}} a ako {{IPA|[ɲ]}} pred {{IPA|/j/}}.<ref name=":6" />

Kvôli svojmu malému inventári [[Fonéma|foném]] umožňuje toki pona pomerne veľkú [[Alofóna|alofonickú variáciu]]. Napr. {{IPA|/p t k/}} sa môže vyslovovať ako {{IPA|[p t k]}} i ako {{IPA|[b d g]}}, {{IPA|/s/}} ako {{IPA|[s]}} alebo {{IPA|[z]}}, {{IPA|/l/}} ako {{IPA|[l]}} alebo {{IPA|[r]}} a samohlásky môžu byť ako krátke, tak dlhé.<ref name=":6" />

== Systém písania ==
Pre zapisovanie toki pony sa používa 14 písmen [[Latinské písmo|latinskej abecedy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://en.wikibooks.org/wiki/Updated_jan_Pije's_lessons/Lesson_2_Pronunciation|titul=Wikibooks: Updated jan Pije's lessons/Lesson 2 Pronunciation – Wikibooks, open books for an open world|priezvisko=Knight|meno=Bryant|dátum prístupu=2018-08-05|jazyk=po anglicky}}</ref> (a e i j k l m n o p s t u w). Všetky majú rovnaké hodnoty, ktoré zastupujú v medzinárodnej fonetickej abecede. Vyslovujú sa rovnako ako v slovenčine s tým, že „w“ sa môže čítať ako slovenské „v“ na konci uzavreté slabiky (napr. v slove „krv“) či ako jednoduché {{IPA|/v/}}. Veľké písmená sa používajú iba na označenie [[Vlastné meno|cudzích slov]]. Bežné slová toki pony sa píšu vždy malým písmenom, a to aj na začiatku vety.<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.omniglot.com/conscripts/tokipona.htm|titul=Omniglot: the online encyclopedia of writing systems & languages: Toki Pona|dátum prístupu=2019-01-13|jazyk=po anglicky}}</ref>

[[Súbor:Toki_Pona_sitelen_pona_examples.png|náhľad|Rozvinuté symboly písma ''sitelen pona'']]
Vedľa najpoužívanejšie latinky existujú tiež dva [[Logogram|logografické]] systémy písania, ''sitelen pona'' a ''sitelen sitelen'', ktoré boli predstavené v oficiálnej knihe. ''sitelen pona'', v ktorom je každé slovo reprezentované svojim vlastným symbolom, navrhla sama Lang. Vlastné mená sa píšu do špeciálnej [[Kartuša (egyptológia)|kartuše]] pomocou radu symbolov, z ktorých každý symbol reprezentuje prvé písmeno slova, ktoré zastupuje. Symboly predstavujúce jedno prídavné meno môžu byť vpísané dovnútra alebo nad symbol predchádzajúceho slova, ktoré rozvíjajú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://tokipona.net/tp/janpije/hieroglyphs.php|titul=lipu pi jan Pije: Toki Pona Hieroglyphs|priezvisko=Knight|meno=Bryant|dátum vydania=2017-08-31|dátum prístupu=2019-01-07|jazyk=po anglicky}}</ref> Symbol toki pony je napísaný v ''sitelen pona'',<ref name="Smith">{{Citácia periodika|titul=Toki Pona – The language of good|url=https://www.pressreader.com/australia/smith-journal/20190603/282660393885733|dátum prístupu=20 October 2019|periodikum=Smith Journal|dátum vydania=2019-06-03|miesto=Melbourne, Australia|jazyk=po anglicky}}</ref> kde symbol pre ''pona'' je umiestnený vnútri symbolu ''toki''.

[[Súbor:Sitelen_sitelen.png|náhľad|Symboly pre slová v systéme ''sitelen sitelen'']]
Druhý systém, ''sitelen sitelen'', vytvoril Jonathan Gabel. Je viac prepracovaný a svojím vzhľadom pripomína [[mayské písmo]].<ref name=":1" /> Tento nelineárny logografický systém používa dve rozdielne metódy tvorenie slov: obrázky predstavujúce celé slová a obrázky predstavujúce slabiky, ktoré sa skladajú z [[Graféma|grafém]] reprezentujúcich každú fonému.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.omniglot.com/conscripts/sitelen.htm|titul=Omniglot: the online encyclopedia of writing systems & languages: Sitelen|dátum prístupu=2019-01-11|jazyk=po anglicky}}</ref> Obtiažnosť používanie tohto systému spolu s príťažlivým dizajnom si kladie za cieľ prinútiť ich užívateľov spomaliť a preskúmať, ako nielen jazyk, ale tiež metóda komunikácie môže ovplyvniť ich myslenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://jonathangabel.com/toki-pona/lesson-1/|titul=Jonathan Gabel: Lesson 1: Welcome|priezvisko=Gabel|meno=Jonathan|dátum vydania=2019-10-20|dátum prístupu=2019-10-20|jazyk=po anglicky}}</ref>

Niektorí nadšenci z komunity prispôsobili aj iné písma pre písanie toki pony, napr. kórejský [[Kórejské písmo|hangul]] alebo fiktívne písmo [[J. R. R. Tolkien|J. R. R. Tolkiena]], [[Tengwar]].<ref name=":6" />

== Gramatika ==
Toki Pona má [[slovosled]] typu SVO ([[podmet]] (S) – [[prísudok]] (V) – [[Predmet (jazykoveda)|predmet]] (O)).<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://conlang.org/language-creation-conference/lcc6/lcc6-relay/3-toki-pona-text/|titul=Language Creation Society: 3. Toki Pona Text – Grammar and Vocabulary|dátum prístupu=2019-01-25|jazyk=po anglicky}}</ref> Častica ''li'' stojí pred prísudkom, ''e'' pred priamymi predmetami, predložková fráza stojí za predmetami a častice ''la'', ktorá dodáva kontext, stojí pred podmetom.<ref name=":4" />

Niektoré slová sú považované za častice a slúžia [[Gramatický význam|gramatickým funkciám]], zatiaľ čo iné majú [[Lexikálna jednotka|lexikálny význam]]. Lexikálne slová nepatria do vymedzených [[Slovný druh|slovných druhov]], ale zvyčajne môžu byť podľa kontextu a ich pozície vo frázi použité ako podstatné mená, prídavné mená slovesá aj citoslovce.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://tpnimi.blogspot.com/2010/09/parts-of-speech.html|titul=nimi pi toki pona: Parts of speech|priezvisko=Clifford|meno=John|dátum vydania=2010-09-04|dátum prístupu=2019-01-25|jazyk=po anglicky}}</ref> Napr. o''na li moku'' môže znamenať „oni jedli“ alebo „ono je jedlo“.<ref name=":6" />

=== Vetná štruktúra ===
Vetu môže tvoriť [[citoslovce]], oznamovacia veta, želanie/rozkaz alebo otázka.<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://jan-lope.github.io/Toki_Pona_lessons_English/|titul=jan Lope github: Toki Pona – Lessons and Dictionary|priezvisko=Warnke|meno=Robert|dátum prístupu=2019-01-25|jazyk=po anglicky}}</ref>

K citoslovciam, ktoré môžu samotné tvoriť vetu, patrí napr. ''a'', ''ala'', ''ike'', ''jaki'', ''mu'', ''o'', ''pakala'', ''pona'' alebo ''toki''.<ref name=":11" />

Oznamovacie vety dodržiavajú poradie podmetu a prísudku a na začiatku navyše môžu mať kontextovú frázu s ''la''. Pred prísudkami vždy stojí častice ''li'', okrem prípadu, keď je podmetom samotné zámeno ''mi'' alebo ''sina''. Častice priameho predmetu ''e'', ktorá je zhruba ekvivalentná slovenskému [[Akuzatív|akuzatívu]], stojí pred priamymi predmetmi. Ak je prísudkov alebo predmetov viac, musí pred každým z nich byť ďalšie ''li'' alebo ''e''.<ref name=":4" /> Oslovovacie frázy stojí pred hlavnou vetou a sú zakončené časticou ''o''.<ref name=":11" />

V príkazoch stojí častice ''o'' pred slovesom a pre vyjadrenie želanie môže tiež nahradiť ''li'' alebo ihneď nasledovať podmet ''mi'' alebo ''sina'', za ktorými častice ''li'' nie je .<ref name=":11" />

Existujú dva spôsoby, ako tvoriť otázky áno/nie. Tým prvým je použiť konštrukciu „sloveso ''ala'' sloveso“, kde ''ala'' stojí medzi zdvojeným [[Plnovýznamové sloveso|plnovýznamovým]] či [[Pomocné sloveso|pomocným slovesom]]. Ďalším spôsobom tvorenia otázok je použitie spojenia ''anu seme?'' (dosl. „alebo čo?“) na konci vety. Otázky sa nemôžu tvoriť jednoduchým pridaním otáznika na koniec vety.<ref name=":13" />

Otvorené otázky sa tvoria nahradením neznáme informácie opytovacím slovom ''seme''.<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://tpnimi.blogspot.com/2016/03/tp-faq-6-how-do-you-make-question-in-tp.html|titul=nimi pi toki pona: tp FAQ 6 How do you make a question in tp?|priezvisko=Clifford|meno=John|dátum vydania=2016-03-18|dátum prístupu=2019-01-25|jazyk=po anglicky}}</ref>

=== Zámená ===
Toki Pona má základné zámená: ''mi'' (prvá osoba), ''sina'' (druhá osoba) a ''ona'' (tretia osoba).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.suburbandestiny.com/?p=239|titul=My Suburban Destiny: Toki Pona: Pronouns unleashed|priezvisko=Martin|meno=Matthew|dátum vydania=2007-09-11|dátum prístupu=2019-01-25|jazyk=po anglicky}}</ref>

Tieto zámená nešpecifikujú [[Číslo (gramatická kategória)|číslo]] ani [[Slovesný rod|rod]]. Zámeno ''ona'' tak môže znamenať „on“, „ona“, „ono“ alebo „oni“. Hovorcovia toki pony v praxi pre vyjadrenie „my“ používajú slovné spojenie ''mi mute'', aj keď číslo sa dá ľahko z kontextu rozoznať, teda použitie slova ''mute'' môže byť nadbytočné. Rovnako tak ''ona mute'' môže znamenať „oni“ a ''sina mute'' by znamenalo „vy“.<ref name=":11" />

Zakaždým, keď je podmetom vety samostatné zámeno ''mi'' alebo ''sina'', vynechá sa častice ''li'' oddeľujúci podmet a prísudok.<ref name=":4" />

=== Podstatné mená ===
Kvôli svojmu malému slovníku spolieha toki pona na menné frázy, kde sa pridaním ďalšieho slova rozvinie podstatné meno, čím vznikajú zložitejšie významy.<ref name="latimes">{{Citácia periodika|url=https://archive.is/20130103134152/http://www.latimes.com/news/science/la-sci-conlang24aug24,0,4155484,full.story|titul=In their own words – literally / Babel's modern architects|priezvisko=Dance|meno=Amber|dátum vydania=2007-08-24|periodikum=Los Angeles Times|odkaz na periodikum=Los Angeles Times|dátum prístupu=2007-08-29|jazyk=po anglicky}}</ref> Typickým príkladom je kombinácia slov ''jan'' (človek) a ''utala'' (bojovať), z čoho vznikne ''jan utala'' (vojak, bojovník).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://tokipona.net/tp/janpije/okamasona5.php|titul=lipu pi jan Pije: o kama sona e toki pona! Lesson 5: Adjectives, Adverbs|priezvisko=Knight|meno=Bryant|dátum vydania=2017-08-31|dátum prístupu=2019-01-26|jazyk=po anglicky}}</ref> [pozri Prídavné mená nižšie]

Podstatné mená nepodliehajú [[skloňovanie|skloňovaniu]] s ohľadom na číslo.<ref name=":11" /> ''jan'' tak v závislosti od kontextu môže znamenať „človek“, „ľudia“,<ref name=":11" /> „ľudská rasa“ alebo „niekto“.<ref name=":23" />

Toki pona nepoužíva izolované vlastné podstatné mená. Namiesto toho musí byť použité vo funkcii prívlastku a musí teda rozvíjať predchádzajúce podstatné meno.<ref name="Yerrick">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.pineight.com/tokipona/tpreview.html|titul=Pin Eight: Toki Pona li pona ala pona? A review of Sonja Kisa's constructed language Toki Pona|priezvisko=Yerrick|meno=Damian|dátum vydania=2002-10-23|dátum prístupu=2007-07-20|jazyk=po anglicky}}</ref> Mená ľudí a miest sa teda používajú ako prívlastky všeobecných slov pre „človek“ a „miesto“, napr. m''a Kanata'' (dosl. „štát kanadský“).<ref name=":6" />

=== Prídavné mená ===
Pokiaľ je treba podmet či predmet konkretizovať alebo mu priradiť nejakú vlastnosť, vloží sa za neho ďalšie slovo a vznikne tak zložený výraz. Tieto výrazy v toki pone teda začínajú hlavou a prívlastky nasledujú slovo, ktoré rozvíja.<ref name=":16" /> Tento rys je podobný typickému poradiu prídavných mien vo [[Španielčina|španielčine]] alebo [[Arabčina|arabčine]]. Preto ''soweli utala'', doslova „zviera boja“ je „bojujúci zviera“, zatiaľ čo ''utala soweli'', doslova „boj zvieraťa“ znamená „zvieracia bitka“.<ref name=":6" />

Keď sa k výrazu pridá ďalšie slovo, napr. j''an pona lukin'', tento prívlastok sa vzťahuje k celému výrazu pred ním, teda ((''jan pona'') ''lukin'') znamená „priateľ sledujúci“, skôr než (''jan'' (''pona lukin'')), „človek pekne vyzerajúci“.<ref name=":6" />

Zložené výrazy možno skladať aj s pomocou iných zložených výrazov. Častice ''pi'' môže byť umiestnená za hlavou frázy a pred prívlastkami, aby ich zoskupila do inej frázy, ktorá bude fungovať ako jednotka a rozvíjať hlavu, takže ''jan pi pona lukin'' = (''jan pi'' (''pona lukin'')), „dobre vyzerajúci človek“. V tomto prípade ''lukin'' rozvíja ''pona'' a vzniknutá fráza ''pona lukin'' ako celok potom rozvíja slovo ''jan''.<ref name=":6" />

Ukazovacie zámená, číslovky a privlastňovacie zámená stoja za hlavou, rovnako ako ostatné rozvíjajúce členy.<ref name=":6" />

=== Slovesá ===
Toki Pona nemá žiadne [[Ohýbání|ohýbanie]], nečasuje teda ani slovesá pre vyjadrenie osoby, čísla, času, [[Slovesný způsob|spôsobu]] alebo [[Slovesný rod|rodu]]. Osoba je odvodená z podmetu a čas je odvodený z kontextu alebo časového príslovka, ktorý tvorí vetu vedľajšiu.<ref name=":11" />

Ako slovesá môžu byť používané tiež predložky. Napr. ''tawa'' ako predložka znamená „k“ a ako sloveso znamená „ísť“, „pohnúť“ alebo „ísť k“. Predložka ''lon'' znamená „v“ alebo „na“ a v prípade slovesa znamená „byť v/na“, „existovať“ alebo „byť pravdivé“. ''kepeken'' znamená „s“ (v zmysle použitia nejakého nástroja) ako predložka a „používať“ ako sloveso. Slovesá z predložiek nasledujú predmety bez častice ''e'', podobne ako keď sú použité v zmysle predložiek.<ref name=":11" />

== Slovná zásoba ==
[[Súbor:Toki_pona_sitelen_pona.png|náhľad|435x435bod|Zoznam slov toki pony spolu s ich symbolmi v písme ''sitelen pona'']]
Obvykle sa uvádza, že toki pona má okolo 120,<ref name=":5">{{Citácia periodika|url=https://www.theguardian.com/education/2015/jan/08/toki-pona-invented-language-memrise|titul=What happened when I tried to learn Toki Pona in 48 hours using memes|priezvisko=Bramley|meno=Ellie Violet|dátum vydania=2015-01-08|periodikum=The Guardian|odkaz na periodikum=The Guardian|dátum prístupu=2019-01-07|jazyk=po anglicky}}</ref> 123<ref>{{Citácia periodika|url=https://www.irishtimes.com/culture/tv-radio-web/podcast-of-the-week-the-smallest-language-in-the-world-1.3597426|titul=Podcast of the week: The smallest language in the world|priezvisko=Griffin|meno=Sarah|dátum vydania=2018-08-18|periodikum=The Irish Times|odkaz na periodikum=|dátum prístupu=2019-01-07|jazyk=po anglicky}}</ref> alebo 125<ref name=":6" /><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Zorrilla|meno=Natalia C.|dátum vydania=2018|titul=Still Hoping: The Relation of International Auxiliary Languages to Worldview and Perception|url=https://osf.io/preprints/socarxiv/sj24a/|doi=10.31235/osf.io/sj24a|jazyk=po anglicky}}</ref> [[Koreň slova|koreňových]] slov,<ref>Pôvodne 118 slov, ku ktorým sa neskôr pridala ďalšie</ref> z ktorých každé je [[Mnohoznačnosť|polysémné]] a môže byť chápané ako skupina príbuzných konceptov.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Синящик|meno=Анна (Anna Sinjaščik)|dátum vydania=2018-01-03|titul=Коротко и ясно. Как искусственный язык учит фокусироваться на главном (Stručne a jasne. Ako umelý jazyk učia sústrediť sa na to hlavné|url=https://focus.ua/ukraine/388398/|periodikum=Фокус (Fokus)|jazyk=po rusky|ročník=|strany=}}</ref> Slovo ''suli'' teda nemusí znamenať len „veľký“ alebo „dlhý“, ale aj „dôležitý“.<ref name=":6" /> Užívanie slov je silne závislé na kontexte<ref name=":10" /> a metafore.<ref name=":14" /> Pre vyjadrenie zložitejších pojmov sa slová môžu kombinovať.<ref name=":15" /> Napr. ''jan pona'', doslova „dobrý/priateľský človek“ môže znamenať „priateľ“ a ''telo nasa'', doslova „zvláštna voda“ alebo „bláznivá tekutina“ môže podľa kontextu znamenať „alkohol“ alebo „alkoholický nápoj“.<ref name=":11" /> Sloveso „učiť“ môže byť vyjadrené pomocou spojenia slov ''pana e sona'', doslovne „dávať vedomosti“.<ref name="Kozlovsky">{{Citácia periodika|author=Козловский|meno=Станислав (Stanislav Kozlovskij)|dátum vydania=2004-07-20|titul=Скорость мысли (Rýchlosť mysle)|url=https://web.archive.org/web/20190705101547/https://old.computerra.ru/2004/550/205383/|periodikum=Компьютерра (Kompjuterra)|jazyk=po rusky|vydavateľ=|ročník=|strany=|dátum prístupu=2007-07-20}}</ref> V podstate identické koncepty sa môžu vyjadriť rôznymi slovami, pretože ich výber záleží na vnímaniu a skúsenosti hovorca.<ref name=":14" />
[[Súbor:Color_mixture.svg|vľavo|náhľad|167x167bod|Veľa farieb sa dá vyjadriť pomocou subtraktivného miešania]]

=== Farby ===
Toki pona má päť základných slov pre farby: ''pimeja'' (čierna), ''walo'' (biela), ''loje'' (červená), ''jelo'' (žltá) a ''laso'' (modrá a zelená).<ref name=":8" /> Hoci táto zjednodušená konceptualizácia farieb má tendenciu vylúčiť niektoré farby bežne vyjadrované v západných jazykoch, hovorcovia je niekedy kombinujú, aby vytvorili farby špecifickejšie. Napr. „fialová“ sa môže vyjadriť kombináciou slov ''laso'' a ''loja''. Spojenie ''laso loja'' znamená „červenkastá modrá“ a ''loja laso'' potom znamená „modrastá červená“.<ref name=":6" />

=== Číslovky ===
Toki pona má slová pre jedna (''wan''), dve (''tu'') a mnoho (''mute''). Ďalej slovo ''ala'' môže znamenať nulu, aj keď doslovne znamená „žiadny“ alebo „nič“ a ''ale''/''ali'' („všetko“) môže vyjadrovať obrovské množstvo alebo nekonečno.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://tokipona.net/tp/janpije/dictionary.php|titul=lipu pi jan Pije: Toki Pona dictionary|priezvisko=Knight|meno=Bryant|dátum prístupu=2019-01-13|jazyk=po anglicky}}</ref>

Najjednoduchší číselný systém využíva týchto päť slov na vyjadrenie akéhokoľvek množstva. Pre čísla väčšie než dve hovorcovia používajú ''mute'', čo znamená „veľa“.<ref name=":11" />

O trochu zložitejší systém vyjadruje väčšie čísla ich postupným pridávaním. Vznikajú tak spojenia ako ''tu wan'' pre tri, ''tu tu'' pre štyri atď., čo je zámerne nepraktický spôsob pre vyjadrovania veľkých čísel.<ref name="Yerrick" />

V oficiálnej knihe Lang ďalej predstavila alternatívny systém pre väčšie čísla, ktorý využíva slová ''luka'' (dosl. „ruka“) pre označenie „päť“, ''mute'' (dosl. „veľa“) pre označenie „dvadsať“ a ''ale'' (dosl. „všetko“) pre označenie „sto“. Spojenie ''ale tu'' by tak znamenalo „102“ a „78“ by sa vyjadrilo ako ''mute mute mute luka luka luka tu wan''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://tokipona.net/tp/Numbers.aspx|titul=tokipona.net: Numbers|dátum prístupu=2019-01-26|jazyk=po anglicky}}</ref>

=== História slov ===
[[Súbor:BodyTokiPona.jpg|vpravo|náhľad|Názvy častí tela v toki pone]]
Niektoré slová v toki pone majú zastaraná [[Synonymum|synonymá]], napr. slovo ''kapa'' bolo v začiatkoch z neznámych dôvodov nahradené slovom ''nena'' (výčnelok). Neskôr zámeno ''ona'' bolo predstavené ako náhrada za ''iki'' (on, ona, ono, oni), pretože si ho hovorca občas plietli s ''ike'' (zlý).<ref name="Yerrick" />

Podobne bolo pridané ''ali'' ako alternatíva k ''ale'' (všetko), aby sa hovorcom, ktorí foneticky redukujú neprízvučnej samohlásky, neplietlo s ''ala'' (žiadny, nie), aj keď obe formy sa stále používajú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://en.wikibooks.org/wiki/Updated_jan_Pije%27s_lessons/Lesson_8_Negation,_Yes_-_No_Questions|titul=Wikibooks: Updated jan Pije's lessons/Lesson 8 Negation, Yes – No Questions|priezvisko=Knight|meno=Bryant|dátum vydania=2011-12-27|dátum prístupu=2019-01-25|jazyk=po anglicky}}</ref>

Slovo ''oko'' pôvodne znamenalo to isté čo v slovenčine, teda „oko“, a slovo ''lukin'' sa používalo výhradne ako sloveso „vidieť“. Tieto významy sa neskôr zlúčili do ''lukin'', pričom ''oko'' zostalo jeho možnou alternatívou. Väčšina užívateľov ich však stále používa podľa pôvodných definícií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://tokipona.net/tp/janpije/okamasona15.php|titul=lipu pi jan Pije: o kama sona e toki pona! Lesson 15: The Body|priezvisko=Knight|meno=Bryant|dátum vydania=2019-07-08|dátum prístupu=2019-08-01|jazyk=po anglicky}}</ref>

Slová, ktorá bola jednoducho odstránená zo slovnej zásoby, zahŕňajú ''leko'' (blok, schody), ''monsuta'' (netvor, strach), ''majuna'' (starý) a ''pata'' (súrodenec).<ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://tokipona.net/tp/janpije/extinctwords.php|titul=lipu pi jan Pije: Extinct words|priezvisko=Knight|meno=Bryant|dátum vydania=2017-08-31|dátum prístupu=2019-01-13|jazyk=po anglicky}}</ref>

Okrem ''nena'' a ''ona'', ktoré nahradili existujúce slová, sa k pôvodným 118 slovám pridalo niekoľko slov nových: ''pan'' (obilie, chlieb, cestoviny, ryža), ''esun'' (trh, obchod, remeslo), ''alasa'' (loviť, zbierať), ''kipisi'' (rezať) a ''namako'' (navyše, dodatočný, korenie), čo je alternatíva pre ''sin'' (nový).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.tokipona.net/tp/ClassicWordList.aspx|titul=tokipona.net: Classic Word List (Improved!)|dátum prístupu=2019-01-07|jazyk=po anglicky}}</ref>

Slová ''kipisi'', ''majuna'' a ''monsuta'' sa teraz považujú za zastarané, pretože Sonja Lang ich do svojej knihy nakoniec nezahrnula.<ref name=":18" />

=== Pôvod ===
[[Súbor:Toki_Pona_etymologies.png|náhľad|333x333bod|Pôvod slov v toki pone podľa jazyka. Zastarané slová nie sú zahrnuté]]

Väčšina slov toki pony pochádza z [[Angličtina|angličtiny]], jazyka [[Tok Pisin|tok pisin]], [[Fínčina|fínčiny]], [[gruzínčina|gruzínčiny]], [[Holandčina|holandčiny]], akkadskej [[Francúzština|francúzštiny]], [[Esperanto|esperanta]], [[Chorvátčina|chorvátčiny]] a pár z nich tiež zo štandardnej a kantonskej [[Čínština|čínštiny]].<ref name=":3" />

Z mnohých derivátov možno na prvý pohľad poznať ich pôvod, napr. ''oko'' je identické so slovanským „oko“ a podobá sa aj ďalším slovám so spoločným pôvodom ako treba španielskemu ''ojo'', [[Taliančina|talianskemu]] ''occhio'' alebo anglickému ''ocular''. Podobne slovo ''toki'' (reč, jazyk) je podobné svojmu originálu ''tok'' z jazyka tok pisin, ktoré samotné pochádza z anglického ''talk''. ''pona'' (dobrý, pozitívny) potom pochádza z esperantského ''bona'', ktoré reflektuje všeobecné [[Románske jazyky|románske]] ''bon'', ''buona'', anglické ''bonus'', atď. Jasný pôvod slov je však často zastretý zmenami vo výslovnosti a pravopisu spôsobenými jednoduchým fonetickým systémom. Napr. slovo ''lape'' (spať, odpočívať) pochádza z holandského ''slapen'' a má rovnaký pôvod ako anglické ''sleep''.<ref name=":3" />

Medzi slová vypožičané z chorvatšiny, ktoré sa zároveň podobajú slovám slovenským, patrí napr. ''luka'' (ruka), ''noka'' (noha), už spomínané ''oko'', ''ona'' (on, ona, ono, oni), ''palisa'' (palica), ''poka'' (bok) alebo ''uta'' (ústa).

Hoci iba u 14 slov (12 % z celkovej slovnej zásoby) je uvedené, že pochádzia z angličtiny, veľké množstvo slov z jazyka tok pisin, esperanta a iných sú viditeľnými anglickými kognáty, takže podiel zásoby, ktorý anglický hovorca môže rozpoznať, je cca 30 %. Z iných jazykov tvorí slovník z 15 % tok pisin, zo 14 % fínčina a esperanto, 12 % tvoria chorvatšina, 10 % akkadská francúzština, 9 % holandčina, 8 % gruzínčina, 5 % štandardná čínština, 3 % kantonská čínština, po jednom slove pochádza slovník tiež z [[Waleština|welštiny]], [[Tongčina (Tonga)|tongčiny]] (anglická výpožička), [[Akančina|akančiny]], a z neznámeho jazyka (zrejme [[Swahilčina|swahilčiny]]). Štyri slová sú hláskovo symbolické (dve z angličtiny, jedno z [[Japončina|japončiny]] a jedno vymyslené) a jedno ďalšie slovo je úplne vymyslené (častice ''e'').<ref name=":3" />
[[Súbor:Toki_pona_luka.png|náhľad|220x220bod|Tvary rúk vo znakovanej toki pone]]

=== Znakovaná toki pona ===
Znakovaná toki pona, čiže ''toki pona luka'', je manuálne kódovaná forma toki pony. Každé slovo a písmeno má svoj vlastný znak, ktorý je rozlíšený tvarom ruky, jej pozíciou na tele, orientáciou dlane alebo prsta a užitím jednej či dvoch rúk. Väčšina znakov sa vykonáva pravou rukou na danom mieste, ale niekoľko znakov sa vykonáva taktiež symetricky oboma rukami zároveň.<ref name=":2" />

Pri skladaní vety sa každý znak vykoná v rovnakom slovosledu a s rovnakou gramatikou ako v bežnej toki pone.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://tokipona.net/tp/janpije/signlanguage.php|titul=lipu pi jan Pije: Toki Pona Sign Language|priezvisko=Knight|meno=Bryant|dátum vydania=2017-08-31|dátum prístupu=2018-09-16|jazyk=po anglicky}}</ref>

== Komunita ==
Toki pona je pomerne známa medzi esperantistami, ktorí na svojich stretnutiach často ponúkajú kurzy alebo konverzačné skupiny.<ref name=":6" /> V roku 2007 oznámila Sonja Lang, že toki ponou hovorí najmenej 100 ľudí plynule, a ďalej odhadla, že niekoľko stoviek má základné znalosti tohto jazyka.<ref name=":0" /><ref name="Marsh">{{Citácia periodika|titul=Now you're really speaking my language|priezvisko=Marsh|meno=Stefanie|dátum vydania=2007-09-06|periodikum=The Times|odkaz na periodikum=The Times|miesto=London, England|strany=2|jazyk=po anglicky}}</ref> [[Massachusetts Institute of Technology|Massachusettský technologický inštitút]] niekoľkokrát ponúkal jednohodinové kurzy toki pony.<ref name=":0" />

Jazyk sa používa hlavne online na sociálnych sieťach, vo fórach a iných skupinách.<ref name=":17" /><ref name="Marsh" /> Od roku 2002 do roku 2009 existovala skupina na Yahoo!, ktorá bola následne presunutá na fórum toki pony.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://fakelinguist.wakayos.com/?p=861|titul=Fake languages by a fake linguist: Conlang SE|priezvisko=Martin|meno=Matthew|dátum vydania=2018-03-11|dátum prístupu=2019-10-20|jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://web.archive.org/web/20130430061813/http://groups.yahoo.com/group/tokipona/|titul=Yahoo! Groups: tokipona Toki Pona|dátum vydania=2019-10-20|dátum prístupu=2019-10-20|jazyk=po anglicky}}</ref> Krátko existovala aj [[Wikipédia]] písaná v toki pone (nazývaná „Wikipesija“).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://web.archive.org/web/20041111085141/http://tokipona.wikipedia.org/wiki/lipu_lawa|titul=Tokipona Wikipedia: lipu lawa|dátum vydania=2004-11-11|dátum prístupu=2019-10-15|jazyk=po anglicky}}</ref> Tá bola však v roku 2004 zrušená<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://web.archive.org/web/20041211084635/http://tokipona.wikipedia.org/wiki/lipu_lawa|titul=Tokipona Wikipedia: lipu lawa|dátum vydania=2004-12-11|dátum prístupu=2019-10-15|quote=This wiki has been closed and the content moved to tokipona.wikicities.com. Please see the Wikimedia mailing list (http://mail.wikipedia.org/mailman/listinfo/foundation-l) for discussion of this.|jazyk=po anglicky}}</ref> a presunutá na stránku [[Wikia]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Białous|meno=Maciej|dátum vydania=2018|titul=Sztuczne języki wobec mediów społecznościowych (Umelé jazyky na sociálnych sieťach)|url=https://www.academia.edu/37667190/Sztuczne_j%C4%99zyki_wobec_medi%C3%B3w_spo%C5%82eczno%C5%9Bciowych|periodikum=Pogranicze. Studia społeczne|jazyk=po polsky|vydavateľ=Uniwersytet w Białymstoku|ročník=32|strany=171|doi=10.15290/pss.2018.32.11|issn=1230-2392}}</ref>

Na [[Facebook|Facebooku]] sa užívatelia združujú tiež do dvoch veľkých skupín – jedna z nich slúži pre konverzáciu v toki pone a angličtine, druhá pre konverzáciu iba v toki pone.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Knežević|meno=Nenad|dátum vydania=2018|titul=Constructed languages in the whirlwind of the digital revolution|url=https://www.researchgate.net/publication/328135114_Jezik_knjizevnost_i_tehnologija_Language_Literature_and_Technology|periodikum=Језик, књижевност и технологија / Language, Literature and Technology: Proceedings from the Sixth International Conference at the Faculty of Foreign Languages, 19–20 May 2017|vydavateľ=Алфа БК универзитет (Alfa BK univerzitet)|strany=16|isbn=978-86-6461-023-0|jazyk=po ukrajinsky}}</ref> V roku 2019 mala prvá z nich cez 4000 členov.<ref name=":7" /> Medzi ďalšie využívané platformy patrí tiež napr. [[Reddit]], kde v roku 2019 bolo okolo 2400 členov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.reddit.com/r/tokipona/|titul=Reddit: lipu Wesi pi toki pona (r/tokipona)|dátum vydania=2019-11-09|dátum prístupu=2019-11-09|jazyk=po anglicky}}</ref> a [[Amikumu]], ktoré v tom istom roku zaznamenalo okolo 550 užívateľov.<ref name="Amikumu">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://amikumu.com/statistics/|titul=Amikumu: Statistics|dátum vydania=2019-09-19|dátum prístupu=2019-09-19|jazyk=po anglicky}}</ref> Členovia komunity sú tiež aktívny v chatovacích miestnostiach na stránkach [[Discord (software)|Discord]], [[Telegram (software)|Telegram]] a iných sociálnych sieťach ako je [[Twitter]].

== Ukážkové texty ==
[[Súbor:Sitelen_sitelen_contract.jpg|náhľad|379x379bod|Zmluva písaná písmom ''sitelen sitelen'']]

'''mama pi mi mute'''<ref name=":9" /> ([[Otčenáš]])
<blockquote lang="x-tokipona">
mama pi mi mute o, sina lon sewi kon.<br />
nimi sina li sewi.<br />
ma sina o kama.<br />
jan o pali e wile sina lon sewi kon en lon ma.<br />
o pana e moku pi tenpo suno ni tawa mi mute.<br />
o weka e pali ike mi. sama la mi weka e pali ike pi jan ante.<br />
o lawa ala e mi tawa ike.<br />
o lawa e mi tan ike.<br />
tenpo ali la sina jo e ma e wawa e pona.<br />
Amen.<br />
</blockquote>

'''ma tomo Pape'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://tokipl.wikidot.com/tptext:ma-tomo-pape|titul=suno pona: ma tomo Pape|dátum prístupu=2019-01-12|jazyk=po anglicky}}</ref> (Príbeh o [[Babylonská veža (Babylon)|babylonskej veži]])
<blockquote lang="x-tokipona">
jan ali li kepeken e toki sama.
jan li kama tawa nasin pi kama suno li kama tawa ma Sinale li awen lon ni.
jan li toki e ni: "o kama! mi mute o pali e kiwen. o seli e ona".
jan mute li toki e ni: "o kama! mi mute o pali e tomo mute e tomo palisa suli. sewi pi tomo palisa li lon sewi kon. nimi pi mi mute o kama suli! mi wile ala e ni: mi mute li lon ma ante mute".
jan sewi Jawe li kama anpa li lukin e ma tomo e tomo palisa.
jan sewi Jawe li toki e ni: "jan li lon ma wan li kepeken e toki sama li pali e tomo palisa. tenpo ni la ona li ken pali e ijo ike mute. mi wile tawa anpa li wile pakala e toki pi jan mute ni. mi wile e ni: jan li sona ala e toki pi jan ante".
jan sewi Jawe li kama e ni: jan li lon ma mute li ken ala pali e tomo.
nimi pi ma tomo ni li Pape tan ni: jan sewi Jawe li pakala e toki pi jan ali. jan sewi Jawe li tawa e jan tawa ma mute tan ma tomo Pape.
</blockquote>

'''wan taso'''<ref name=":17" />
<blockquote lang="x-tokipona">
ijo li moku e mi.<br />
mi wile pakala.<br />
pimeja li tawa insa kon mi.<br />
jan ala li ken sona e pilin ike mi.<br />
toki musi o, sina jan pona mi wan taso.<br />
telo pimeja ni li telo loje mi, li ale mi.<br />
tenpo ale la pimeja li lon.<br />
</blockquote>

'''Sám'''
<blockquote lang="sk">
Som pohlcovaný.<br />
Musím ničiť.<br />
Temnota zapĺňa moju dušu.<br />
Nikto nemôže porozumieť môjmu utrpeniu.<br />
Ó poézie! Môj jediný priateľu.<br />
Tento atrament je moja krv, je môj život.<br />
A Temnota bude vládnuť navždy.<br />
</blockquote>

== Referencie ==
{{Preklad
| jazyk = cs
| článok = Toki pona
| revízia = 18097580
| jazyk2 = en
| článok2 = Toki Pona
| revízia2 = 936916940
}}
<references />

== Literatúra ==

* {{Citácia knihy||titul=Toki Pona: The Language of Good|priezvisko=Lang|meno=Sonja|vydavateľ=Tawhid|rok=2014|isbn=978-0978292300|miesto=|strany=|oclc=921253340|jazyk=po anglicky|ref=harv}}
* {{Citácia knihy|titul=Toki Pona: la langue du bien|priezvisko=Lang|meno=Sonja|vydavateľ=Tawhid|rok=2016|isbn=978-0978292355|miesto=|strany=|jazyk=po francúzsky}}
* {{Citácia knihy|titul=Toki pona en 76 ilustritaj lecionoj|priezvisko=Cardenas|meno=Eliazar Parra|vydavateľ=|rok=2013|isbn=978-80-89366-20-0|miesto=|strany=|jazyk=po esperantsky|prekladatelia=Marek Blahuš}}


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
* [http://tokipona.org/ Oficiálne webové stránky jazyka toki pona]
* [http://prekladatelia.info/tokipona Lekcie toki pona v Slovenčine]


* {{Commonscat|Toki Pona}}
{{Jazykový výhonok}}
* [http://tokipona.org Oficiálne stránky]
* [http://tokipona.wikia.com/wiki/lipu_lawa Internetová encyklopédia Wikipesija], ktorá bola pôvodne súčasťou projektu [[Wikipédia]]
* [http://prekladatelia.info/tokipona Lekcie toki pony v slovenčine]


{{Umelé jazyky}}
{{Umelé jazyky}}

Verzia z 18:19, 30. január 2020

Toki pona
(toki pona)
Toki pona
Symbol jazyka
Regiónrozptýlene po svete, jednotlivci
Klasifikáciaumelé jazyky
Písmolatinka, „sitelen pona“ (logografický), „sitelen sitelen“ (logografický s abecedným rozšírením pre cudzie slová)
Postavenie
Úradný jazyknie je úradným
Regulátornie je stanovený
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov

Toki pona je izolačný umelý jazyk vytvorený kanadskou lingvistkou a prekladateľkou Sonjou Lang[1][2] ako filozofický jazyk, ktorý má zjednodušiť myslenie a komunikáciu.[2] V roku 2001 bol prvýkrát prezentovaný na internete[3] a v roku 2014 bol vo svojej kompletnej forme publikovaný v knihe Toki Pona: The Language of Good (t. j. „Toki pona: Jazyk dobra“). Po publikácii sa začala malá komunita hovorcov rozrastať. Používatelia sa väčšinou pohybujú v online chatovacích miestnostiach, na sociálnych sieťach alebo iných skupinách, ale počas rokov prebehlo tiež niekoľko organizovaných osobných stretnutí.

Základným rysom toki pony je minimalizmus. Sústredí sa na jednoduché univerzálne koncepty a snaží sa vyjadriť čo najviac s použitím čo najjednoduchších prostriedkov. Má 120–125 slov a 14 hlások, ktoré idú jednoducho vysloviť naprieč rôznymi jazykmi. Aj keď nebola pôvodne zamýšľaná ako medzinárodný pomocný jazyk, môže tak fungovať. Toki pona je inšpirovaná taoistickou filozofiou a snaží sa pomáhať svojim používateľom sústrediť sa na základné veci. V súlade so Sapir-Whorfovou hypotézou má podporovať pozitívne myslenie. Napriek malej slovnej zásobe sú si hovorca schopní rozumieť a komunikovať spolu, pričom spoliehajú hlavne na kontext a kombinácie niekoľkých slov na vyjadrenie konkrétnejších významov.[4][5][6]

Etymológia

Názov jazyka sa skladá zo slov toki (jazyk) a pona (dobrý/jednoduchý). toki pochádza zo slova tok v jazyku tok pisin, ktoré je samo požičané z anglického talk (hovoriť). Druhá časť názvu, pona, pochádza z esperantského bona (dobrý),[7] pôvodne z latinského bonus.[8]

Cieľ

Sonja Lang (rod. Elen Kisa)[9] začala tvoriť toki ponu, aby si zjednodušila svoje myšlienky počas depresie.[2]

Jedným z hlavných cieľov jazyka je minimalizmus. Toki Pona bola navrhnutá tak, aby s čo najmenšou zložitosťou dokázala vyjadriť čo najviac.[6][10] Podobne ako pidžin sa sústredí na jednoduché koncepty a prvky, ktoré sú spoločné všetkým kultúram.[10][11] Tvorí ju asi 120–125 slov a 14 hlások, ktoré boli vybrané tak, aby sa jednoducho vyslovovali hovorcom rôznych jazykov.[11]

Ďalší cieľ toki pony čerpá z taoistickej filozofie. Jeho zmyslom je umožniť používateľom jazyka sústrediť sa na základné veci tým, že odstraňuje nadbytočné prvky z myšlienkového procesu[4][12] a redukuje koncepty na ich základné prvky,[13] ktoré môžu byť následne použité pre vytváranie zložitejších pojmov.[10] To umožňuje užívateľom vidieť základnú podstatu a vplyv vecí, o ktorých hovorí.[4]

Na základe Sapir-Whorfovej hypotézy, ktorá hovorí, že jazyk premieňa ľudské myslenie a správanie,[1] sa toki pona snaží navodiť pozitívne myslenie.[14]

Ďalším zámerom je, aby si užívatelia uvedomovali prítomný okamih a aby venovali viac pozornosti okoliu a slovám, ktoré ľudia používajú.[12] Podľa autorky by toki pona mala byť tiež „zábavná a roztomilá“.[15]

Hoci toki pona nebola vytvorená ako medzinárodný pomocný jazyk,[14] pre komunikáciu ju používajú ľudia z rôznych častí sveta.[12]

História

Prvú verziu toki pony zverejnila Sonja Lang na internete v roku 2001.[1][16] Novo vzniknutá komunita pôsobila zo začiatku hlavne v skupine na Yahoo!. Členovia spolu diskutovali anglicky, pomocou toki pony alebo esperanta, navrhovali zmeny v jazyku a hovorili o materiáloch dostupných na webovej stránke tokipona.org. Na svojom vrchole mala skupina niečo málo cez 500 členov.[1] Správy z tejto skupiny sú archivované na fóre toki pony.

Súbor:Toki Pona The Language of Good.jpg
Predná strana knihy Toki Pona: The Language of Good (2014)

V roku 2014 vydala Lang oficiálnu knihu s názvom Toki Pona: The Language of Good[3] (t. j. „Toki pona: Jazyk dobra“). Tejto knihe sa v komunite občas hovorí „pu“.[17] V roku 2016 bola publikovaná jej francúzska verzia.[18] Členovia komunity počas svojej existencie vytvorili rôzne materiály, ale hlavnými zdrojmi pre študovanie jazyka zostávajú oficiálna kniha a online lekcie Bryanta Knighta (známy tiež ako jan Pije), ktorý bol jeden z prvých užívateľov toki pony.[18][19]

V roku 2008 bola zamietnutá žiadosť o jazykový kód ISO 639-3, pretože jazyk bol príliš mladý.[20] Ďalšia žiadosť bola zamietnutá v roku 2018, pretože sa zdalo, že toki pona „nie je používaná v dostatočne rozmanitých oblastiach ani pre komunikáciu v komunite, ktorá zahŕňa všetky vekové kategórie“.[21]

Toki ponou sa zaoberali niektoré vedecké práce[5] a bola tiež využitá pre umelú inteligenciu, software[18] a ako terapeutická metóda pre zbavenie sa negatívnych myšlienok tým, že si pacienti zapisovali svoje myšlienky do denníka.[1] V roku 2010 bola toki pona vybraná pre prvú verziu slovníka pre projekt ROILA. Účelom tejto štúdie bolo skúmať vplyv použitia umelého jazyka na presnosť strojového rozpoznávania reči. Bolo zistené, že upravený slovník toki pony si viedol lepšie ako anglický.[22]

Fonológia a fonotaktika

Inventár

Toki Pona má deväť spoluhlások (/p, t, k, s, m, n, l, j, w/) a päť samohlások (/a, e, i, o, u/), s hodnotami, ktoré majú aj v medzinárodnej fonetickej abecede. Prízvuk stojí vždy na prvej slabike slova. Nevyskytujú sa žiadne dvojhlásky, kontrastujúca dĺžka samohlások, spoluhláskové skupiny ani tóny.[5] Hlásky aj pravidlá ich kombinácií sú kompatibilné s väčšinou jazykov a sú preto ľahko realizovateľné.[3]

Písmeno: a e i j k l m n o p s t u w
IPA: a e i j k l m n o p s t u w

Distribúcia

Štatistická distribúcia samohlások je vzhľadom k ostatným jazykom pomerne typická.[5] Pri započítaní každého slova toki pony raz dostaneme nasledujúce pomery frekvencie: 32 % /a/, 25 % /i/, 15 % /e/, 15 % /o/, 10 % /u/.[5]

Štruktúra slabík

Všetky slabiky majú štruktúru (C)V(N), tj. voliteľná spoluhláska + samohláska + voliteľná nosovka. Slabiky tak môžu mať formu V, CV, VN alebo CVN. Podobne ako vo väčšine svetových jazykov je najčastejším typom slabiky CV. Ak počítame každé slovo toki pony raz, tento typ tvorí 75 % všetkých slabík. Slabiky s formou V a CVN tvorí každá asi 10 % a iba päť slov (2 % slabík) má tvar VN.[5]

Väčšina slov (70 %) je dvojslabičných, okolo 20 % slov je jednoslabičných a 10 % tvoria slová tríslabičná.[5]

Fonotaktické pravidlá

Nasledujúce sledy hlások nie sú v jazyku povolené: */ji, wu, wo, ti/. Ďalej za finálnou nosovkou vo slabike nemôže v rovnakom slove nasledovať /m/ alebo /n/. 20 % slov má na začiatku samohlásku.[5] Slabiky, ktoré nie sú na začiatku slova, musia začínať na spoluhlásku.

Vlastné mená musia dodržiavať rovnaké pravidlá ako ostatné slová toki pony a pomocou príručky sa konvertujú na prídavné mená.[23] Ako základ pre hláskové prispôsobenie sa berie miestna alebo aj hovorová výslovnosť.[24]

Alofónia

Nosovka na konci slabiky môže byť vyslovená ako akákoľvek nosovka, aj keď najčastejšie sa asimiluje k nasledujúcej spoluhláske. Typicky sa teda vyskytuje ako [n] pred /n/, /t/, /s/ alebo /l/, ako [m] pred /m/, /p/ alebo /w/, ako [ŋ] pred /k/ a ako [ɲ] pred /j/.[5]

Kvôli svojmu malému inventári foném umožňuje toki pona pomerne veľkú alofonickú variáciu. Napr. /p t k/ sa môže vyslovovať ako [p t k] i ako [b d g], /s/ ako [s] alebo [z], /l/ ako [l] alebo [r] a samohlásky môžu byť ako krátke, tak dlhé.[5]

Systém písania

Pre zapisovanie toki pony sa používa 14 písmen latinskej abecedy[25] (a e i j k l m n o p s t u w). Všetky majú rovnaké hodnoty, ktoré zastupujú v medzinárodnej fonetickej abecede. Vyslovujú sa rovnako ako v slovenčine s tým, že „w“ sa môže čítať ako slovenské „v“ na konci uzavreté slabiky (napr. v slove „krv“) či ako jednoduché /v/. Veľké písmená sa používajú iba na označenie cudzích slov. Bežné slová toki pony sa píšu vždy malým písmenom, a to aj na začiatku vety.[11]

Rozvinuté symboly písma sitelen pona

Vedľa najpoužívanejšie latinky existujú tiež dva logografické systémy písania, sitelen pona a sitelen sitelen, ktoré boli predstavené v oficiálnej knihe. sitelen pona, v ktorom je každé slovo reprezentované svojim vlastným symbolom, navrhla sama Lang. Vlastné mená sa píšu do špeciálnej kartuše pomocou radu symbolov, z ktorých každý symbol reprezentuje prvé písmeno slova, ktoré zastupuje. Symboly predstavujúce jedno prídavné meno môžu byť vpísané dovnútra alebo nad symbol predchádzajúceho slova, ktoré rozvíjajú.[26] Symbol toki pony je napísaný v sitelen pona,[27] kde symbol pre pona je umiestnený vnútri symbolu toki.

Symboly pre slová v systéme sitelen sitelen

Druhý systém, sitelen sitelen, vytvoril Jonathan Gabel. Je viac prepracovaný a svojím vzhľadom pripomína mayské písmo.[17] Tento nelineárny logografický systém používa dve rozdielne metódy tvorenie slov: obrázky predstavujúce celé slová a obrázky predstavujúce slabiky, ktoré sa skladajú z grafém reprezentujúcich každú fonému.[28] Obtiažnosť používanie tohto systému spolu s príťažlivým dizajnom si kladie za cieľ prinútiť ich užívateľov spomaliť a preskúmať, ako nielen jazyk, ale tiež metóda komunikácie môže ovplyvniť ich myslenie.[29]

Niektorí nadšenci z komunity prispôsobili aj iné písma pre písanie toki pony, napr. kórejský hangul alebo fiktívne písmo J. R. R. Tolkiena, Tengwar.[5]

Gramatika

Toki Pona má slovosled typu SVO (podmet (S) – prísudok (V) – predmet (O)).[30] Častica li stojí pred prísudkom, e pred priamymi predmetami, predložková fráza stojí za predmetami a častice la, ktorá dodáva kontext, stojí pred podmetom.[18]

Niektoré slová sú považované za častice a slúžia gramatickým funkciám, zatiaľ čo iné majú lexikálny význam. Lexikálne slová nepatria do vymedzených slovných druhov, ale zvyčajne môžu byť podľa kontextu a ich pozície vo frázi použité ako podstatné mená, prídavné mená slovesá aj citoslovce.[31] Napr. ona li moku môže znamenať „oni jedli“ alebo „ono je jedlo“.[5]

Vetná štruktúra

Vetu môže tvoriť citoslovce, oznamovacia veta, želanie/rozkaz alebo otázka.[32]

K citoslovciam, ktoré môžu samotné tvoriť vetu, patrí napr. a, ala, ike, jaki, mu, o, pakala, pona alebo toki.[32]

Oznamovacie vety dodržiavajú poradie podmetu a prísudku a na začiatku navyše môžu mať kontextovú frázu s la. Pred prísudkami vždy stojí častice li, okrem prípadu, keď je podmetom samotné zámeno mi alebo sina. Častice priameho predmetu e, ktorá je zhruba ekvivalentná slovenskému akuzatívu, stojí pred priamymi predmetmi. Ak je prísudkov alebo predmetov viac, musí pred každým z nich byť ďalšie li alebo e.[18] Oslovovacie frázy stojí pred hlavnou vetou a sú zakončené časticou o.[32]

V príkazoch stojí častice o pred slovesom a pre vyjadrenie želanie môže tiež nahradiť li alebo ihneď nasledovať podmet mi alebo sina, za ktorými častice li nie je .[32]

Existujú dva spôsoby, ako tvoriť otázky áno/nie. Tým prvým je použiť konštrukciu „sloveso ala sloveso“, kde ala stojí medzi zdvojeným plnovýznamovým či pomocným slovesom. Ďalším spôsobom tvorenia otázok je použitie spojenia anu seme? (dosl. „alebo čo?“) na konci vety. Otázky sa nemôžu tvoriť jednoduchým pridaním otáznika na koniec vety.[33]

Otvorené otázky sa tvoria nahradením neznáme informácie opytovacím slovom seme.[33]

Zámená

Toki Pona má základné zámená: mi (prvá osoba), sina (druhá osoba) a ona (tretia osoba).[34]

Tieto zámená nešpecifikujú číslo ani rod. Zámeno ona tak môže znamenať „on“, „ona“, „ono“ alebo „oni“. Hovorcovia toki pony v praxi pre vyjadrenie „my“ používajú slovné spojenie mi mute, aj keď číslo sa dá ľahko z kontextu rozoznať, teda použitie slova mute môže byť nadbytočné. Rovnako tak ona mute môže znamenať „oni“ a sina mute by znamenalo „vy“.[32]

Zakaždým, keď je podmetom vety samostatné zámeno mi alebo sina, vynechá sa častice li oddeľujúci podmet a prísudok.[18]

Podstatné mená

Kvôli svojmu malému slovníku spolieha toki pona na menné frázy, kde sa pridaním ďalšieho slova rozvinie podstatné meno, čím vznikajú zložitejšie významy.[2] Typickým príkladom je kombinácia slov jan (človek) a utala (bojovať), z čoho vznikne jan utala (vojak, bojovník).[35] [pozri Prídavné mená nižšie]

Podstatné mená nepodliehajú skloňovaniu s ohľadom na číslo.[32] jan tak v závislosti od kontextu môže znamenať „človek“, „ľudia“,[32] „ľudská rasa“ alebo „niekto“.[10]

Toki pona nepoužíva izolované vlastné podstatné mená. Namiesto toho musí byť použité vo funkcii prívlastku a musí teda rozvíjať predchádzajúce podstatné meno.[13] Mená ľudí a miest sa teda používajú ako prívlastky všeobecných slov pre „človek“ a „miesto“, napr. ma Kanata (dosl. „štát kanadský“).[5]

Prídavné mená

Pokiaľ je treba podmet či predmet konkretizovať alebo mu priradiť nejakú vlastnosť, vloží sa za neho ďalšie slovo a vznikne tak zložený výraz. Tieto výrazy v toki pone teda začínajú hlavou a prívlastky nasledujú slovo, ktoré rozvíja.[19] Tento rys je podobný typickému poradiu prídavných mien vo španielčine alebo arabčine. Preto soweli utala, doslova „zviera boja“ je „bojujúci zviera“, zatiaľ čo utala soweli, doslova „boj zvieraťa“ znamená „zvieracia bitka“.[5]

Keď sa k výrazu pridá ďalšie slovo, napr. jan pona lukin, tento prívlastok sa vzťahuje k celému výrazu pred ním, teda ((jan pona) lukin) znamená „priateľ sledujúci“, skôr než (jan (pona lukin)), „človek pekne vyzerajúci“.[5]

Zložené výrazy možno skladať aj s pomocou iných zložených výrazov. Častice pi môže byť umiestnená za hlavou frázy a pred prívlastkami, aby ich zoskupila do inej frázy, ktorá bude fungovať ako jednotka a rozvíjať hlavu, takže jan pi pona lukin = (jan pi (pona lukin)), „dobre vyzerajúci človek“. V tomto prípade lukin rozvíja pona a vzniknutá fráza pona lukin ako celok potom rozvíja slovo jan.[5]

Ukazovacie zámená, číslovky a privlastňovacie zámená stoja za hlavou, rovnako ako ostatné rozvíjajúce členy.[5]

Slovesá

Toki Pona nemá žiadne ohýbanie, nečasuje teda ani slovesá pre vyjadrenie osoby, čísla, času, spôsobu alebo rodu. Osoba je odvodená z podmetu a čas je odvodený z kontextu alebo časového príslovka, ktorý tvorí vetu vedľajšiu.[32]

Ako slovesá môžu byť používané tiež predložky. Napr. tawa ako predložka znamená „k“ a ako sloveso znamená „ísť“, „pohnúť“ alebo „ísť k“. Predložka lon znamená „v“ alebo „na“ a v prípade slovesa znamená „byť v/na“, „existovať“ alebo „byť pravdivé“. kepeken znamená „s“ (v zmysle použitia nejakého nástroja) ako predložka a „používať“ ako sloveso. Slovesá z predložiek nasledujú predmety bez častice e, podobne ako keď sú použité v zmysle predložiek.[32]

Slovná zásoba

Zoznam slov toki pony spolu s ich symbolmi v písme sitelen pona

Obvykle sa uvádza, že toki pona má okolo 120,[36] 123[37] alebo 125[5][38] koreňových slov,[39] z ktorých každé je polysémné a môže byť chápané ako skupina príbuzných konceptov.[17] Slovo suli teda nemusí znamenať len „veľký“ alebo „dlhý“, ale aj „dôležitý“.[5] Užívanie slov je silne závislé na kontexte[4] a metafore.[3] Pre vyjadrenie zložitejších pojmov sa slová môžu kombinovať.[16] Napr. jan pona, doslova „dobrý/priateľský človek“ môže znamenať „priateľ“ a telo nasa, doslova „zvláštna voda“ alebo „bláznivá tekutina“ môže podľa kontextu znamenať „alkohol“ alebo „alkoholický nápoj“.[32] Sloveso „učiť“ môže byť vyjadrené pomocou spojenia slov pana e sona, doslovne „dávať vedomosti“.[40] V podstate identické koncepty sa môžu vyjadriť rôznymi slovami, pretože ich výber záleží na vnímaniu a skúsenosti hovorca.[3]

Veľa farieb sa dá vyjadriť pomocou subtraktivného miešania

Farby

Toki pona má päť základných slov pre farby: pimeja (čierna), walo (biela), loje (červená), jelo (žltá) a laso (modrá a zelená).[12] Hoci táto zjednodušená konceptualizácia farieb má tendenciu vylúčiť niektoré farby bežne vyjadrované v západných jazykoch, hovorcovia je niekedy kombinujú, aby vytvorili farby špecifickejšie. Napr. „fialová“ sa môže vyjadriť kombináciou slov laso a loja. Spojenie laso loja znamená „červenkastá modrá“ a loja laso potom znamená „modrastá červená“.[5]

Číslovky

Toki pona má slová pre jedna (wan), dve (tu) a mnoho (mute). Ďalej slovo ala môže znamenať nulu, aj keď doslovne znamená „žiadny“ alebo „nič“ a ale/ali („všetko“) môže vyjadrovať obrovské množstvo alebo nekonečno.[41]

Najjednoduchší číselný systém využíva týchto päť slov na vyjadrenie akéhokoľvek množstva. Pre čísla väčšie než dve hovorcovia používajú mute, čo znamená „veľa“.[32]

O trochu zložitejší systém vyjadruje väčšie čísla ich postupným pridávaním. Vznikajú tak spojenia ako tu wan pre tri, tu tu pre štyri atď., čo je zámerne nepraktický spôsob pre vyjadrovania veľkých čísel.[13]

V oficiálnej knihe Lang ďalej predstavila alternatívny systém pre väčšie čísla, ktorý využíva slová luka (dosl. „ruka“) pre označenie „päť“, mute (dosl. „veľa“) pre označenie „dvadsať“ a ale (dosl. „všetko“) pre označenie „sto“. Spojenie ale tu by tak znamenalo „102“ a „78“ by sa vyjadrilo ako mute mute mute luka luka luka tu wan.[42]

História slov

Názvy častí tela v toki pone

Niektoré slová v toki pone majú zastaraná synonymá, napr. slovo kapa bolo v začiatkoch z neznámych dôvodov nahradené slovom nena (výčnelok). Neskôr zámeno ona bolo predstavené ako náhrada za iki (on, ona, ono, oni), pretože si ho hovorca občas plietli s ike (zlý).[13]

Podobne bolo pridané ali ako alternatíva k ale (všetko), aby sa hovorcom, ktorí foneticky redukujú neprízvučnej samohlásky, neplietlo s ala (žiadny, nie), aj keď obe formy sa stále používajú.[43]

Slovo oko pôvodne znamenalo to isté čo v slovenčine, teda „oko“, a slovo lukin sa používalo výhradne ako sloveso „vidieť“. Tieto významy sa neskôr zlúčili do lukin, pričom oko zostalo jeho možnou alternatívou. Väčšina užívateľov ich však stále používa podľa pôvodných definícií.[44]

Slová, ktorá bola jednoducho odstránená zo slovnej zásoby, zahŕňajú leko (blok, schody), monsuta (netvor, strach), majuna (starý) a pata (súrodenec).[45]

Okrem nena a ona, ktoré nahradili existujúce slová, sa k pôvodným 118 slovám pridalo niekoľko slov nových: pan (obilie, chlieb, cestoviny, ryža), esun (trh, obchod, remeslo), alasa (loviť, zbierať), kipisi (rezať) a namako (navyše, dodatočný, korenie), čo je alternatíva pre sin (nový).[46]

Slová kipisi, majuna a monsuta sa teraz považujú za zastarané, pretože Sonja Lang ich do svojej knihy nakoniec nezahrnula.[45]

Pôvod

Pôvod slov v toki pone podľa jazyka. Zastarané slová nie sú zahrnuté

Väčšina slov toki pony pochádza z angličtiny, jazyka tok pisin, fínčiny, gruzínčiny, holandčiny, akkadskej francúzštiny, esperanta, chorvátčiny a pár z nich tiež zo štandardnej a kantonskej čínštiny.[7]

Z mnohých derivátov možno na prvý pohľad poznať ich pôvod, napr. oko je identické so slovanským „oko“ a podobá sa aj ďalším slovám so spoločným pôvodom ako treba španielskemu ojo, talianskemu occhio alebo anglickému ocular. Podobne slovo toki (reč, jazyk) je podobné svojmu originálu tok z jazyka tok pisin, ktoré samotné pochádza z anglického talk. pona (dobrý, pozitívny) potom pochádza z esperantského bona, ktoré reflektuje všeobecné románske bon, buona, anglické bonus, atď. Jasný pôvod slov je však často zastretý zmenami vo výslovnosti a pravopisu spôsobenými jednoduchým fonetickým systémom. Napr. slovo lape (spať, odpočívať) pochádza z holandského slapen a má rovnaký pôvod ako anglické sleep.[7]

Medzi slová vypožičané z chorvatšiny, ktoré sa zároveň podobajú slovám slovenským, patrí napr. luka (ruka), noka (noha), už spomínané oko, ona (on, ona, ono, oni), palisa (palica), poka (bok) alebo uta (ústa).

Hoci iba u 14 slov (12 % z celkovej slovnej zásoby) je uvedené, že pochádzia z angličtiny, veľké množstvo slov z jazyka tok pisin, esperanta a iných sú viditeľnými anglickými kognáty, takže podiel zásoby, ktorý anglický hovorca môže rozpoznať, je cca 30 %. Z iných jazykov tvorí slovník z 15 % tok pisin, zo 14 % fínčina a esperanto, 12 % tvoria chorvatšina, 10 % akkadská francúzština, 9 % holandčina, 8 % gruzínčina, 5 % štandardná čínština, 3 % kantonská čínština, po jednom slove pochádza slovník tiež z welštiny, tongčiny (anglická výpožička), akančiny, a z neznámeho jazyka (zrejme swahilčiny). Štyri slová sú hláskovo symbolické (dve z angličtiny, jedno z japončiny a jedno vymyslené) a jedno ďalšie slovo je úplne vymyslené (častice e).[7]

Tvary rúk vo znakovanej toki pone

Znakovaná toki pona

Znakovaná toki pona, čiže toki pona luka, je manuálne kódovaná forma toki pony. Každé slovo a písmeno má svoj vlastný znak, ktorý je rozlíšený tvarom ruky, jej pozíciou na tele, orientáciou dlane alebo prsta a užitím jednej či dvoch rúk. Väčšina znakov sa vykonáva pravou rukou na danom mieste, ale niekoľko znakov sa vykonáva taktiež symetricky oboma rukami zároveň.[47]

Pri skladaní vety sa každý znak vykoná v rovnakom slovosledu a s rovnakou gramatikou ako v bežnej toki pone.[47]

Komunita

Toki pona je pomerne známa medzi esperantistami, ktorí na svojich stretnutiach často ponúkajú kurzy alebo konverzačné skupiny.[5] V roku 2007 oznámila Sonja Lang, že toki ponou hovorí najmenej 100 ľudí plynule, a ďalej odhadla, že niekoľko stoviek má základné znalosti tohto jazyka.[1][48] Massachusettský technologický inštitút niekoľkokrát ponúkal jednohodinové kurzy toki pony.[1]

Jazyk sa používa hlavne online na sociálnych sieťach, vo fórach a iných skupinách.[11][48] Od roku 2002 do roku 2009 existovala skupina na Yahoo!, ktorá bola následne presunutá na fórum toki pony.[49][50] Krátko existovala aj Wikipédia písaná v toki pone (nazývaná „Wikipesija“).[51] Tá bola však v roku 2004 zrušená[52] a presunutá na stránku Wikia.[53]

Na Facebooku sa užívatelia združujú tiež do dvoch veľkých skupín – jedna z nich slúži pre konverzáciu v toki pone a angličtine, druhá pre konverzáciu iba v toki pone.[54] V roku 2019 mala prvá z nich cez 4000 členov.[38] Medzi ďalšie využívané platformy patrí tiež napr. Reddit, kde v roku 2019 bolo okolo 2400 členov,[55] a Amikumu, ktoré v tom istom roku zaznamenalo okolo 550 užívateľov.[56] Členovia komunity sú tiež aktívny v chatovacích miestnostiach na stránkach Discord, Telegram a iných sociálnych sieťach ako je Twitter.

Ukážkové texty

Zmluva písaná písmom sitelen sitelen

mama pi mi mute[6] (Otčenáš)

mama pi mi mute o, sina lon sewi kon.
nimi sina li sewi.
ma sina o kama.
jan o pali e wile sina lon sewi kon en lon ma.
o pana e moku pi tenpo suno ni tawa mi mute.
o weka e pali ike mi. sama la mi weka e pali ike pi jan ante.
o lawa ala e mi tawa ike.
o lawa e mi tan ike.
tenpo ali la sina jo e ma e wawa e pona.
Amen.

ma tomo Pape[57] (Príbeh o babylonskej veži)

jan ali li kepeken e toki sama. jan li kama tawa nasin pi kama suno li kama tawa ma Sinale li awen lon ni. jan li toki e ni: "o kama! mi mute o pali e kiwen. o seli e ona". jan mute li toki e ni: "o kama! mi mute o pali e tomo mute e tomo palisa suli. sewi pi tomo palisa li lon sewi kon. nimi pi mi mute o kama suli! mi wile ala e ni: mi mute li lon ma ante mute". jan sewi Jawe li kama anpa li lukin e ma tomo e tomo palisa. jan sewi Jawe li toki e ni: "jan li lon ma wan li kepeken e toki sama li pali e tomo palisa. tenpo ni la ona li ken pali e ijo ike mute. mi wile tawa anpa li wile pakala e toki pi jan mute ni. mi wile e ni: jan li sona ala e toki pi jan ante". jan sewi Jawe li kama e ni: jan li lon ma mute li ken ala pali e tomo. nimi pi ma tomo ni li Pape tan ni: jan sewi Jawe li pakala e toki pi jan ali. jan sewi Jawe li tawa e jan tawa ma mute tan ma tomo Pape.

wan taso[11]

ijo li moku e mi.
mi wile pakala.
pimeja li tawa insa kon mi.
jan ala li ken sona e pilin ike mi.
toki musi o, sina jan pona mi wan taso.
telo pimeja ni li telo loje mi, li ale mi.
tenpo ale la pimeja li lon.

Sám

Som pohlcovaný.
Musím ničiť.
Temnota zapĺňa moju dušu.
Nikto nemôže porozumieť môjmu utrpeniu.
Ó poézie! Môj jediný priateľu.
Tento atrament je moja krv, je môj život.
A Temnota bude vládnuť navždy.

Referencie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Toki pona na českej Wikipédii a Toki Pona na anglickej Wikipédii.

  1. ↑ a b c d e f g ROBERTS, Siobhan. Canadian has people talking about lingo she created. The Globe and Mail, 2007-07-09. Dostupné online [cit. 2017-03-10]. (po anglicky)
  2. ↑ a b c d DANCE, Amber. In their own words – literally / Babel's modern architects. Los Angeles Times, 2007-08-24. Dostupné online [cit. 2007-08-29]. (po anglicky)
  3. ↑ a b c d e THOMAS, Simon. Oxford Dictionaries: Exploring Toki Pona: do we need more than 120 words? [online]. 2018-03-27, [cit. 2019-02-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ a b c d CLIFFORD, John. nimi pi toki pona: Introduction (draft) [online]. 2011-03-22, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u BLAHUŠ, Marek. Toki Pona: eine minimalistische Plansprache (Toki pona: minimalistický plánovaný jazyk). Redaktorka Sabine Fiedler. Interlinguistische Informationen, November 2011, roč. 18, s. 51–55. Dostupné online. ISSN 1432-3567. (po německy)
  6. ↑ a b c ROGERS, Steven D.. A Dictionary of Made-Up Languages. United States of America : Adams Media, 2011. ISBN 978-1440528170. Kapitola Part I: Made-Up Languages – Toki pona. (po anglicky)
  7. ↑ a b c d UC Team: Toki Pona Word Origins [online]. [Cit. 2019-01-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ Wiktionary: bona – Esperanto [online]. 2018-12-12, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ DUNNE, Aidan. Art in Focus: Therapy Notebook 1, pp. 1–6 by Eoin McHugh. The Irish Times, 2019-10-19. Dostupné online [cit. 2019-10-19]. (po anglicky)
  10. ↑ a b c d MOORE, Nick. Moncton native creates unique 'good language'. Times & Transcript, 2007-07-18. Dostupné online [cit. 2019-09-09]. (po anglicky)
  11. ↑ a b c d e Omniglot: the online encyclopedia of writing systems & languages: Toki Pona [online]. [Cit. 2019-01-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ a b c d MORIN, Roc. How to Say (Almost) Everything in a Hundred-Word Language. The Atlantic, 2015-07-15. Dostupné online [cit. 2019-08-01]. (po anglicky)
  13. ↑ a b c d YERRICK, Damian. Pin Eight: Toki Pona li pona ala pona? A review of Sonja Kisa's constructed language Toki Pona [online]. 2002-10-23, [cit. 2007-07-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ a b MALMKJÆR, Kirsten. The Routledge Linguistics Encyclopedia. New York : Routledge, 2010. ISBN 9780415424325. Kapitola Artificial languages, s. 34. (po anglicky)
  15. ↑ OKRENT, Arika. In the Land of Invented Languages. New York : Spiegel & Grau, 2009. Dostupné online. ISBN 978-0-385-52788-0. Kapitola The Klingons, the Conlangers, and the Art of Language – 26. The Secret Vice. (po anglicky)
  16. ↑ a b PAYACK, Paul J.J.. A Million Words and Counting: How Global English Is Rewriting The World. New York : Kensington Publishing Corp., 2008. ISBN 978-0-8065-3560-9. Kapitola Constructed Languages. (po anglicky)
  17. ↑ a b c СИНЯЩИК, Анна (Anna Sinjaščik). Коротко и ясно. Как искусственный язык учит фокусироваться на главном (Stručne a jasne. Ako umelý jazyk učia sústrediť sa na to hlavné. Фокус (Fokus), 2018-01-03. Dostupné online. (po rusky)
  18. ↑ a b c d e f FABBRI, Renato. Basic concepts and tools for the Toki Pona minimal and constructed language. ACM Transactions on Asian and Low-Resource Language Information Processing, July 2018, roč. 0, s. 00:2. Dostupné online. (po anglicky)
  19. ↑ a b TOMASZEWSKI, Zach. University of Hawai‘i: A Formal Grammar for Toki Pona [online]. 2012-12-11, [cit. 2019-09-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. ↑ STEENBERGEN VAN, Jan. Umětne jezyky i ISO 639-3 (Umělé jazyky a ISO 639-3). SLOVJANI.info (Slovjanska unija), May 2018, roč. 3, čís. 1, s. 61. Dostupné online. ISSN 2570-7108. (po medzislovansky)
  21. ↑ SIL ISO 639-3: Change Request Documentation: 2017-035 [online]. [Cit. 2019-01-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑ MUBIN, Omar; BARTNECK, Christoph; FEIJS, Loe. Towards the Design and Evaluation of ROILA: A Speech Recognition Friendly Artificial Language. Advances in Natural Language Processing, 2010, roč. LNCS 6233/2010, s. 250–256. Dostupné online. DOI: 10.1007/978-3-642-14770-8_28. (po anglicky)
  23. ↑ KNIGHT, Bryant. lipu pi jan Pije: o kama sona e toki pona! Lesson 9: Gender, Unofficial Words, Commands [online]. 2017-08-31, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. ↑ KNIGHT, Bryant. lipu pi jan Pije: Phonetic conversion of proper names [online]. [Cit. 2019-01-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  25. ↑ KNIGHT, Bryant. Wikibooks: Updated jan Pije's lessons/Lesson 2 Pronunciation – Wikibooks, open books for an open world [online]. [Cit. 2018-08-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  26. ↑ KNIGHT, Bryant. lipu pi jan Pije: Toki Pona Hieroglyphs [online]. 2017-08-31, [cit. 2019-01-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  27. ↑ Toki Pona – The language of good. Smith Journal (Melbourne, Australia), 2019-06-03. Dostupné online [cit. 2019-10-20]. (po anglicky)
  28. ↑ Omniglot: the online encyclopedia of writing systems & languages: Sitelen [online]. [Cit. 2019-01-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. ↑ GABEL, Jonathan. Jonathan Gabel: Lesson 1: Welcome [online]. 2019-10-20, [cit. 2019-10-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  30. ↑ Language Creation Society: 3. Toki Pona Text – Grammar and Vocabulary [online]. [Cit. 2019-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  31. ↑ CLIFFORD, John. nimi pi toki pona: Parts of speech [online]. 2010-09-04, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  32. ↑ a b c d e f g h i j k WARNKE, Robert. jan Lope github: Toki Pona – Lessons and Dictionary [online]. [Cit. 2019-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  33. ↑ a b CLIFFORD, John. nimi pi toki pona: tp FAQ 6 How do you make a question in tp? [online]. 2016-03-18, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  34. ↑ MARTIN, Matthew. My Suburban Destiny: Toki Pona: Pronouns unleashed [online]. 2007-09-11, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  35. ↑ KNIGHT, Bryant. lipu pi jan Pije: o kama sona e toki pona! Lesson 5: Adjectives, Adverbs [online]. 2017-08-31, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  36. ↑ BRAMLEY, Ellie Violet. What happened when I tried to learn Toki Pona in 48 hours using memes. The Guardian, 2015-01-08. Dostupné online [cit. 2019-01-07]. (po anglicky)
  37. ↑ GRIFFIN, Sarah. Podcast of the week: The smallest language in the world. The Irish Times, 2018-08-18. Dostupné online [cit. 2019-01-07]. (po anglicky)
  38. ↑ a b ZORRILLA, Natalia C.. Still Hoping: The Relation of International Auxiliary Languages to Worldview and Perception [online]. 2018. Dostupné online. DOI:10.31235/osf.io/sj24a (po anglicky)
  39. ↑ Pôvodne 118 slov, ku ktorým sa neskôr pridala ďalšie
  40. ↑ Скорость мысли (Rýchlosť mysle). Компьютерра (Kompjuterra), 2004-07-20. Dostupné online [cit. 2007-07-20]. (po rusky)
  41. ↑ KNIGHT, Bryant. lipu pi jan Pije: Toki Pona dictionary [online]. [Cit. 2019-01-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  42. ↑ tokipona.net: Numbers [online]. [Cit. 2019-01-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  43. ↑ KNIGHT, Bryant. Wikibooks: Updated jan Pije's lessons/Lesson 8 Negation, Yes – No Questions [online]. 2011-12-27, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  44. ↑ KNIGHT, Bryant. lipu pi jan Pije: o kama sona e toki pona! Lesson 15: The Body [online]. 2019-07-08, [cit. 2019-08-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  45. ↑ a b KNIGHT, Bryant. lipu pi jan Pije: Extinct words [online]. 2017-08-31, [cit. 2019-01-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  46. ↑ tokipona.net: Classic Word List (Improved!) [online]. [Cit. 2019-01-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  47. ↑ a b KNIGHT, Bryant. lipu pi jan Pije: Toki Pona Sign Language [online]. 2017-08-31, [cit. 2018-09-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  48. ↑ a b MARSH, Stefanie. Now you're really speaking my language. The Times (London, England), 2007-09-06, s. 2. (po anglicky)
  49. ↑ MARTIN, Matthew. Fake languages by a fake linguist: Conlang SE [online]. 2018-03-11, [cit. 2019-10-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  50. ↑ Yahoo! Groups: tokipona Toki Pona [online]. 2019-10-20, [cit. 2019-10-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  51. ↑ Tokipona Wikipedia: lipu lawa [online]. 2004-11-11, [cit. 2019-10-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  52. ↑ Tokipona Wikipedia: lipu lawa [online]. 2004-12-11, [cit. 2019-10-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  53. ↑ BIAŁOUS, Maciej. Sztuczne języki wobec mediów społecznościowych (Umelé jazyky na sociálnych sieťach). Pogranicze. Studia społeczne (Uniwersytet w Białymstoku), 2018, roč. 32, s. 171. Dostupné online. ISSN 1230-2392. DOI: 10.15290/pss.2018.32.11. (po polsky)
  54. ↑ KNEŽEVIĆ, Nenad. Constructed languages in the whirlwind of the digital revolution. Језик, књижевност и технологија / Language, Literature and Technology: Proceedings from the Sixth International Conference at the Faculty of Foreign Languages, 19–20 May 2017 (Алфа БК универзитет (Alfa BK univerzitet)), 2018, s. 16. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  55. ↑ Reddit: lipu Wesi pi toki pona (r/tokipona) [online]. 2019-11-09, [cit. 2019-11-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  56. ↑ Amikumu: Statistics [online]. 2019-09-19, [cit. 2019-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  57. ↑ suno pona: ma tomo Pape [online]. [Cit. 2019-01-12]. Dostupné online. (po anglicky)

Literatúra

  • LANG, Sonja. Toki Pona: The Language of Good. [s.l.] : Tawhid, 2014. ISBN 978-0978292300. (po anglicky)
  • LANG, Sonja. Toki Pona: la langue du bien. [s.l.] : Tawhid, 2016. ISBN 978-0978292355. (po francúzsky)
  • CARDENAS, Eliazar Parra. Toki pona en 76 ilustritaj lecionoj. Preklad Marek Blahuš. [s.l.] : [s.n.], 2013. ISBN 978-80-89366-20-0. (po esperantsky)

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Toki_pona&oldid=6975108“