Gorazd Zvonický: Rozdiel medzi revíziami
dBez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 62: | Riadok 62: | ||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Vyrastal v chudobnom východoslovenskom maloroľníckom prostredí ako piate z ôsmich detí. Jeho talent a nadanie si všimla významná postava [[Michalovce|michalovského]] života |
Vyrastal v chudobnom východoslovenskom maloroľníckom prostredí ako piate z ôsmich detí. Jeho talent a nadanie si všimla významná postava [[Michalovce|michalovského]] života – kňaz [[Doktor teológie|ThDr.]] [[Štefan Hlaváč]], ktorý zariadil, aby šiel študovať do kňazského [[Seminár (katolíci)|seminára]] k [[Saleziáni Don Bosca|saleziánom]]. Večné sľuby saleziánskeho [[Rehoľný rád|rehoľníka]] zložil [[11. november|11. novembra]] [[1940]]. V roku [[1942]] zmaturoval v [[Kláštor pod Znievom|Kláštore pod Znievom]] a od roku [[1944]] študoval teológiu vo Sv. Beňadiku a Sv. Kríži nad Hronom. Za saleziánskeho [[kňaz]]a bol vysvätený [[29. jún]]a [[1948]] [[biskup]]om ThDr. [[Štěpán Trochta|Štefanom Trochtom]]. Počas povinnej vojenčiny sa zoznámil s básnikmi [[Janko Silan|Jankom Silanom]] a [[Pavol Ušák Oliva|Pavlom Ušákom Olivom]], ktorí v ňom prebudili záujem o poéziu. Až do násilného zatvorenia biskupského seminára v [[Trnava|Trnave]] ([[19. máj]]a [[1949]]) pôsobil ako školský radca. Zároveň bol redaktorom časopisu [[Mládež a misie]]. V júni [[1949]] bol menovaný za správcu farnosti v [[Michalovce|Michalovciach]]. |
||
V noci z [[13. apríl|13.]] na [[14. apríl]]a [[1950]] sa po zatknutí dostal do izolačného tábora pre duchovných v [[Podolínec|Podolínci]]. Tu spolu so stovkami iných [[Rehoľný rád|rehoľníkov]] strávil niekoľko tvrdých mesiacov. V auguste [[1950]] sa mu podarilo z tábora utiecť. [[22. október|22.októbra]] [[1950]] tajne prešiel hranice cez rieku [[Morava (rieka)|Morava]] a odišiel do slobodného zahraničia. Po krátkom pobyte v [[Taliansko|Taliansku]] odišiel do [[Buenos Aires]] v [[Argentína|Argentíne]]. Tu sa aktívne zapojil do práce v [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]] a Zahraničnej Matice slovenskej. Keď bol v roku [[1963]] založený [[Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme]], vrátil sa do [[Európa|Európy]] a zapojil sa do práce ústavu. Stal sa redaktorom básnickej edície Lýra, členom predsedníctva Slovenského ústavu v [[Rím]]e a profesorom humanitných vied na gymnáziu [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] pri Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda. Tu pôsobil až do roku [[1990]]. Počas celého svojho pôsobenia v exile spolupracoval s mnohými slovenskými periodikami. |
V noci z [[13. apríl|13.]] na [[14. apríl]]a [[1950]] sa po zatknutí dostal do izolačného tábora pre duchovných v [[Podolínec|Podolínci]]. Tu spolu so stovkami iných [[Rehoľný rád|rehoľníkov]] strávil niekoľko tvrdých mesiacov. V auguste [[1950]] sa mu podarilo z tábora utiecť. [[22. október|22.októbra]] [[1950]] tajne prešiel hranice cez rieku [[Morava (rieka)|Morava]] a odišiel do slobodného zahraničia. Po krátkom pobyte v [[Taliansko|Taliansku]] odišiel do [[Buenos Aires]] v [[Argentína|Argentíne]]. Tu sa aktívne zapojil do práce v [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]] a Zahraničnej Matice slovenskej. Keď bol v roku [[1963]] založený [[Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme]], vrátil sa do [[Európa|Európy]] a zapojil sa do práce ústavu. Stal sa redaktorom básnickej edície Lýra, členom predsedníctva Slovenského ústavu v [[Rím]]e a profesorom humanitných vied na gymnáziu [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] pri Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda. Tu pôsobil až do roku [[1990]]. Počas celého svojho pôsobenia v exile spolupracoval s mnohými slovenskými periodikami. |
||
Riadok 82: | Riadok 82: | ||
== Dielo == |
== Dielo == |
||
=== Predexilové diela === |
=== Predexilové diela === |
||
*[[1943]] |
*[[1943]] – ''Sejba perál'', básne o pobyte v trnavskom saleziánskom ústave a kňazskej vysviacke ([[Trnava]]) |
||
*[[1948]] |
*[[1948]] – ''Mýtnik pred Madonou'' ([[Bratislava]]) |
||
=== Diela vydané v exile === |
=== Diela vydané v exile === |
||
*[[1958]] |
*[[1958]] – ''S ukazovákom na mraku'' ([[Buenos Aires]]) |
||
*[[1964]] |
*[[1964]] – ''Prebúdza sa zem'' ([[Rím]]) |
||
*[[1965]] |
*[[1965]] – ''Na jubilejné víno'' ([[Middleton]]) |
||
*[[1967]] |
*[[1967]] – ''Slnko ma miluje'' ([[Rím]]) |
||
*[[1968]] |
*[[1968]] – ''Prekutávam lovištia'' ([[Rím]]) |
||
*[[1969]] |
*[[1969]] – ''Len črepy… Výkriky pri invázii. Anno Domini 1968'', verše opisujúce tragiku sovietskej okupácie [[Slovensko|Slovenska]], boli preložené aj do [[taliančina|taliančiny]] ([[Padova]]) |
||
*[[1971]] |
*[[1971]] – ''Mýtnik pred Madonou'', druhé vydanie mariánskej zbierky |
||
*[[1972]] |
*[[1972]] – ''Okolo kľúčovej dierky'', knižná verzia novely |
||
*[[1973]] |
*[[1973]] – ''Sejba perál'', reedícia prvotiny ([[Rím]]) |
||
*[[1973]] |
*[[1973]] – ''Rozsievač perál'', zborník ([[Rím]]) |
||
*[[1973]] |
*[[1973]] – ''Na igricovom kare'', bibliofília; poetická spomienka na [[Valentín Beniak|Valentína Beniaka]] ([[Lausanne]]) |
||
*[[1978]] |
*[[1978]] – ''Napárať čím viac lyka'' |
||
*[[1985]] |
*[[1985]] – ''Obolus'' |
||
*[[1988]] |
*[[1988]] – ''Smer Mariánska hora'' |
||
*[[1988]] |
*[[1988]] – ''Keď mlčať nie je zlato'', polemické eseje pri príležitosti jeho 75. narodenín ([[Rím]]) |
||
=== Diela vydané po roku [[1989]] === |
=== Diela vydané po roku [[1989]] === |
||
*[[1993]] |
*[[1993]] – ''Chcem sa ti ozvať'', výber celoživotnej básnickej tvorby pri príležitosti jeho 80. narodenín ([[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]) |
||
*[[1993]] |
*[[1993]] – ''Si krajšia, moja vlasť'', antológiu poézie Gorazda Zvonického (vydala Zahraničná Matica slovenská) |
||
=== Preklady === |
=== Preklady === |
||
*[[1974]] |
*[[1974]] – ''Cez pohľad k srdcu'', výber z prekladov diela [[Francesco Petrarca|Francesca Petrarcu]] |
||
*[[1979]] |
*[[1979]] – ''Sonety Uga Foscola'' |
||
*[[1975]] / [[1976]] |
*[[1975]] / [[1976]] – ''Hymny na posvätenie času v troch zväzkoch'' |
||
== Literatúra == |
== Literatúra == |
||
Riadok 201: | Riadok 201: | ||
{{DEFAULTSORT:Zvonický, Gorazd}} |
{{DEFAULTSORT:Zvonický, Gorazd}} |
||
[[Kategória:Slovenskí |
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] |
||
[[Kategória:Slovenskí |
[[Kategória:Slovenskí básnici]] |
||
⚫ | |||
[[Kategória:Katolícka moderna]] |
[[Kategória:Katolícka moderna]] |
||
[[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]] |
[[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]] |
||
Riadok 208: | Riadok 209: | ||
[[Kategória:Osobnosti z Michaloviec]] |
[[Kategória:Osobnosti z Michaloviec]] |
||
[[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] |
[[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] |
||
[[Kategória:Abeceda]] |
|||
[[Kategória:Slováci]] |
|||
[[Kategória:20. storočie]] |
|||
[[Kategória:Pedagógovia]] |
|||
⚫ |
Verzia z 16:41, 18. október 2019
Gorazd Zvonický | |
Štát pôsobenia | Česko-Slovensko Argentína Taliansko Slovensko |
---|---|
Biografické údaje | |
Rodné meno | Andrej Šándor |
Narodenie | 29. jún 1913 Močarany, dnes časť Michaloviec, Česko-Slovensko |
Úmrtie | 27. júl 1995 (82 rokov) Rím, Taliansko |
Svätenia | |
Cirkev | rímskokatolícka |
Rehoľník | |
Rehoľa | Saleziáni Don Bosca |
Večné sľuby | 11. november 1940 (27 rokov) |
Kňaz | |
Kňazská vysviacka | 29. jún 1948 (35 rokov) Štěpán Trochta biskup litoměřický |
Gorazd Zvonický, vlastným menom Andrej Šándor (* 29. jún 1913, Močarany (dnes mestská časť Michalovce) – † 27. júl 1995, Rím) bol slovenský básnik katolíckej moderny, katolícky kňaz, misionár, pedagóg, prekladateľ a významný exilový pracovník.
Životopis
Vyrastal v chudobnom východoslovenskom maloroľníckom prostredí ako piate z ôsmich detí. Jeho talent a nadanie si všimla významná postava michalovského života – kňaz ThDr. Štefan Hlaváč, ktorý zariadil, aby šiel študovať do kňazského seminára k saleziánom. Večné sľuby saleziánskeho rehoľníka zložil 11. novembra 1940. V roku 1942 zmaturoval v Kláštore pod Znievom a od roku 1944 študoval teológiu vo Sv. Beňadiku a Sv. Kríži nad Hronom. Za saleziánskeho kňaza bol vysvätený 29. júna 1948 biskupom ThDr. Štefanom Trochtom. Počas povinnej vojenčiny sa zoznámil s básnikmi Jankom Silanom a Pavlom Ušákom Olivom, ktorí v ňom prebudili záujem o poéziu. Až do násilného zatvorenia biskupského seminára v Trnave (19. mája 1949) pôsobil ako školský radca. Zároveň bol redaktorom časopisu Mládež a misie. V júni 1949 bol menovaný za správcu farnosti v Michalovciach.
V noci z 13. na 14. apríla 1950 sa po zatknutí dostal do izolačného tábora pre duchovných v Podolínci. Tu spolu so stovkami iných rehoľníkov strávil niekoľko tvrdých mesiacov. V auguste 1950 sa mu podarilo z tábora utiecť. 22.októbra 1950 tajne prešiel hranice cez rieku Morava a odišiel do slobodného zahraničia. Po krátkom pobyte v Taliansku odišiel do Buenos Aires v Argentíne. Tu sa aktívne zapojil do práce v Spolku slovenských spisovateľov a Zahraničnej Matice slovenskej. Keď bol v roku 1963 založený Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, vrátil sa do Európy a zapojil sa do práce ústavu. Stal sa redaktorom básnickej edície Lýra, členom predsedníctva Slovenského ústavu v Ríme a profesorom humanitných vied na gymnáziu Antona Bernoláka pri Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda. Tu pôsobil až do roku 1990. Počas celého svojho pôsobenia v exile spolupracoval s mnohými slovenskými periodikami.
Gorazd Zvonický sa dožil pádu komunizmu. Po dlhých rokoch exilu mohol navštíviť rodné Slovensko, čo pre neho znamenalo obrovskú satisfakciu. Zomrel v Ríme a bol pochovaný v slovenskej hrobke na cintoríne Prima Porta na Via Flaminia. 29. júna 1996 boli jeho telesné pozostatky prenesené na Národný cintorín v Martine.
Zvonického písomná pozostalosť, ktorú zozbieral jeho žiak ThDr. Zlatko Kubanovič PhD., je uložená v Archíve Saleziánov dona Bosca, Bratislava (ASDB, BA).
Pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia (2013) vyšla životopisná kniha Zvuk zvonov - Gorazd Zvonický, ktorej autorom je jeho žiak Zlatko Kubanovič, životopisný film Gorazd Zvonický známi/neznámy (52 min.), režírovaný Borisom Voroňákom a Slovenská pošta vydala známku Gorazd Zvonický (1913-1995). Poštová známka vyšla z emisného radu Osobnosti, v nominálnej hodnote 0,65 €.
V roku 1996 bola Okresná knižnica v Michalovciach premenovaná na Zemplínsku knižnicu Gorazda Zvonického.[1]
Ocenenia
Za služby talianskej kultúre mu 29. októbra 1993 udelil prezident Talianskej republiky vysoké štátne vyznamenanie Rytiersky rád Za zásluhy o Taliansku republiku. Za šírenie mariánskej úcty dostal ocenenie v podobe členstva v inštitúcii Academia Mariana v Ríme.
Tvorba
Literárnymi dielami prispieval do viacerých periodík, ako napr.: Rozvoj, Don Bosco, Saleziánske zvesti, Mládež a misie, Slovenské pohľady, Kultúra a iné. Venoval sa najmä písaniu poézie, no pokúšal sa písať i prózu (Okolo kľúčovej dierky, Keď mlčať nie je zlato) a okrem vlastnej tvorby tiež prekladal z taliančiny.
Dielo
Predexilové diela
- 1943 – Sejba perál, básne o pobyte v trnavskom saleziánskom ústave a kňazskej vysviacke (Trnava)
- 1948 – Mýtnik pred Madonou (Bratislava)
Diela vydané v exile
- 1958 – S ukazovákom na mraku (Buenos Aires)
- 1964 – Prebúdza sa zem (Rím)
- 1965 – Na jubilejné víno (Middleton)
- 1967 – Slnko ma miluje (Rím)
- 1968 – Prekutávam lovištia (Rím)
- 1969 – Len črepy… Výkriky pri invázii. Anno Domini 1968, verše opisujúce tragiku sovietskej okupácie Slovenska, boli preložené aj do taliančiny (Padova)
- 1971 – Mýtnik pred Madonou, druhé vydanie mariánskej zbierky
- 1972 – Okolo kľúčovej dierky, knižná verzia novely
- 1973 – Sejba perál, reedícia prvotiny (Rím)
- 1973 – Rozsievač perál, zborník (Rím)
- 1973 – Na igricovom kare, bibliofília; poetická spomienka na Valentína Beniaka (Lausanne)
- 1978 – Napárať čím viac lyka
- 1985 – Obolus
- 1988 – Smer Mariánska hora
- 1988 – Keď mlčať nie je zlato, polemické eseje pri príležitosti jeho 75. narodenín (Rím)
Diela vydané po roku 1989
- 1993 – Chcem sa ti ozvať, výber celoživotnej básnickej tvorby pri príležitosti jeho 80. narodenín (Martin)
- 1993 – Si krajšia, moja vlasť, antológiu poézie Gorazda Zvonického (vydala Zahraničná Matica slovenská)
Preklady
- 1974 – Cez pohľad k srdcu, výber z prekladov diela Francesca Petrarcu
- 1979 – Sonety Uga Foscola
- 1975 / 1976 – Hymny na posvätenie času v troch zväzkoch
Literatúra
- KUBANOVIČ, Zlatko. Zvuk zvonov - Gorazd Zvonický : životopisná črta. 1. vyd. Bratislava : Don Bosco, 2013. 138 s. ISBN 978-80-8074-188-4.
- KUBANOVIČ, Zlatko. Príspevok Gorazda Zvonického k pokoncilovej liturgickej reforme. Don Bosco dnes, 2013, roč. XLIV, čís. 3, s. 26 – 27. Dostupné online [cit. 2017-11-13]. ISSN 1338-4201.
- KUBANOVIČ, Zlatko. Zvonický a Slováci v Argentíne (1951 – 1963). Don Bosco dnes, 2013, roč. XLIV, čís. 4, s. 28 – 29. Dostupné online [cit. 2017-11-13]. ISSN 1338-4201.
- KUBANOVIČ, Zlatko. Zvonického pôsobenie na Slovenskom gymnáziu v Ríme. Don Bosco dnes, 2013, roč. XLIV, čís. 5, s. 28 – 29. Dostupné online [cit. 2017-11-13]. ISSN 1338-4201.
- KUBANOVIČ, Zlatko. Cez poéziu sa snažil zachytiť ľudí. Don Bosco dnes, 2013, roč. XLIV, čís. 6, s. 28 – 29. Dostupné online [cit. 2017-11-13]. ISSN 1338-4201.
Referencie
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Gorazd Zvonický