Aachen
Toto je článok o nemeckom meste. O nemeckom maliarovi pozri Hans von Aachen.| Aachen | |||
| mesto | |||
 Pohľad na Aachen s dómom
| |||
|
|||
| Štát |  Nemecko
| ||
|---|---|---|---|
| Spolková krajina | Severné Porýnie-Vestfálsko | ||
| Vládny obvod | Kolín nad Rýnom | ||
| Mestský región | Aachen | ||
| Mesto bez okresu | Aachen | ||
| Diaľnica | A 4 | ||
| Rieky | Wurm, Rur | ||
| Nadmorská výška | 173 m n. m. | ||
| Súradnice | 50°47′S 6°5′V / 50,783°S 6,083°V | ||
| Najvyšší bod | |||
| - výška | 410 m n. m. | ||
| Najnižší bod | |||
| - výška | 125 m n. m. | ||
| Rozloha | 160,83 km² (16 083 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 258 664 (31.12.2010) [1] | ||
| Hustota | 1 608,31 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 765 | ||
| Primátor | Marcel Philipp (CDU) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 52062 – 52080 | ||
| Tel. predvoľba | +49(0)241 / (0)2403 / (0)2405 / (0)2407 / (0)2408 | ||
| Kód | 05 3 34 002 | ||
| EČV | AC | ||
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
| Názov | Aachenský dóm | ||
| Rok zápisu (č. zasadnutia) |
1978 (#2) | ||
| Číslo | 3 | ||
| Región | Európa a Severná Amerika | ||
| Kritériá | i, ii, iv, vi | ||
  Poloha mesta Aachen v rámci Nemecka
| |||
.svg) Poloha mesta Aachen v rámci spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko a mestského regiónu Aachen
| |||
| Wikimedia Commons: Aachen | |||
| Webová stránka: aachen.de | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Aachen (po česky a nesprávne alebo zastarano po slovensky Cáchy[2][3]; franc. Aix-la-Chapelle) je pohraničné, kúpeľné samosprávne mesto v Severnom Porýní-Vestfálsku v Nemecku. Obľúbená rezidencia franského kráľa Karola Veľkého a miesto korunovácie tridsiatich nemeckých kráľov (936 – 1531).[4] V meste sa nachádza Aachenská univerzita (medzin. RWTH Aachen University), jedna z deviatich elitných vysokých škôl Nemecka.[5] Mesto sa ekonomicky sústreďuje na rozvoj vedy, techniky a informačných technológií.
Poloha a geografia
Aachen leží na juhozápadných hraniciach Nemecka, pri hraniciach s Belgickom a Holandskom a cca 65 km od Kolína nad Rýnom.[6]
Dejiny
Oblasť bola pôvodne osídlená Keltmi. Od 1. storočia tu Rimania založili kúpele Aquisgranum.[4] V tejto pomerne odľahlej vidieckej oblasti sa však nenachádzalo žiadne väčšie osídlenie ani v časoch Starovekého Ríma (od najbližšej cesty bolo v tom čase vzdialené 15 km). Tento stav pretrval až do včasného stredoveku, kedy tu bol za vlády Pipina III. Krátkeho založený hrad, ktorý sa v roku 788 stal zimným sídlom Karola I. Veľkého.
Stredovek
Franský učenec Einhard zaznamenal, že v 765 – 6 Pipin III. Krátky strávil Vianoce a Veľkú noc v Aquis villa ("lat. Et celebravit natalem Domini in Aquis villa et pascha similiter.").[7] V roku 768 tu strávil prvé Vianoce čerstvo korunovaný kráľ Frankov, Karol Veľký. Aachen sa stal jeho obľúbeným sídlom, kde trávil väčšinu zím od roku 792 až do roku 814, kedy práve tu zomrel. Sídlo sa tak postupne stalo politickým centrom jeho ríše. Po smrti bol kráľ pochovaný v kostole, ktorý dal sám postaviť. Pôvodná hrobka sa nezachovala, jeho údajné pozostatky sa uchovávajú v svätyni, kam boli premiestnené po jeho vyhlásení za svätého.[6]
V roku 936 bol v chráme postavenom Karolom Veľkým korunovaný Otto I. Nasledujúcich 500 rokov bola väčšina kráľov Svätej rímskej ríše korunovaná práve v Aachene. Posledným bol Ferdinand I v roku 1531.[6]
Aachen bol v stredoveku regionálne významným mestom, najmä pre blízkosť Flámska a obchodu s vlnenými látkami. V roku 1166 získalo mestské práva;[4] malo štatút slobodného kráľovského mesta, zodpovedajúceho sa iba cisárovi, no politicky bolo slabé a bez vplyvu na susedov. Jeho jediným domíniom bol susediaci Burtscheid.
Na začiatku 16. storočia mesto ďalej strácalo vplyv, navyše ho v roku 1656 zničil rozsiahly požiar.[8]
V polovici 17. storočia sa Aachen stáva populárnym kúpeľným mestom; dôvod nebola ani tak vysoká účinnosť jeho horúcich prameňov, ako to, že sa stalo zároveň vyhľadávaným európskym centrom prostitúcie pre bohaté vrstvy, a to až do 19. storočia. Potvrdzujú to údaje v dobových turistických sprievodcoch, i najčastejší dôvod kúpelnej liečby – syfilis. Až na konci 19. storočia sa hlavnou miestnou kúpeľnou diagnózou stala reumatoidná artritída.
Aachen bol miestom významných konferencií a podpisov dôležitých zmlúv: Aachenský mier (1668) a Aachenský mier (1748).[6]
19. storočie
V rokoch 1794 – 1815 patril Aachen Francúzsku, v roku 1801 sa stal časťou departementu Roer Napoleonovho Prvého francúzskeho cisárstva. Po Napoleonských vojnách v roku 1815 mesto ovládlo Prusko a mesto až do konca 19. storočia stagnovalo.[6] V roku 1880 dosahoval počet jeho obyvateľov 80 000. Mesto trpelo preľudnením a zlým hygienickým štandardom až do roku 1875, kedy sa začalo rozširovať mimo stredoveké opevnenie. V 19-tom storočí a až do 30-tich rokov 20. storočia bolo významným producentom lokomotív a železničných vozňov, železa, špendlíkov, klincov, ihiel, gombíkov, tabaku, výrobkov z vlny a hodvábu.
V roku 1817 sa tu konal tzv. Aachenský kongres. Od roku 1880 má mesto univerzitu, je sídlom katolíckeho biskupa.
20. storočie
Aachen bol počas II. svetovej vojny ťažko poškodený. Bol dobytý americkými jednotkami v zdĺhavej bitke o Aachen, a do rúk Spojencov padol 21. októbra 1944, ako vôbec prvé nemecké mesto.[9]
Pamätihodnosti
Najvýznamnejšou pamiatkou mesta je Aachenský dóm.[10] Chrám je na zozname Svetového dedičstva UNESCO, s klenotnicou, kráľovským stolcom a hrobkou Karola Veľkého a Otta III.
Ďalšími významnými historickými pamiatkami sú:
- Aachenská radnica zo 14. storočia
- Grashaus, stredoveký dom, jedna z najstarších nereligióznych stavieb v meste. V súčasnosti sa v nej nachádza mestský archív.
- Elisenbrunnen, neo-klasicistická hala s fontánami a liečivými prameňmi
- mestské brány Ponttor a Kleinmarschiertor
Ekonomický význam
Mesto je dôležitou železničnou a cestnou križovatkou, administratívnym centrom ťažby uhlia. Významné zastúpenie tu má potravinársky, textilný, elektrotechnický, gumárenský, strojársky, kovospracujúci a sklársky priemysel.
Osobnosti mesta
- Wilhelm Worringer (* 1881 – † 1965), historik umenia
- Ludwig Mies van der Rohe (* 1886 – † 1969), architekt
- Franz Josef Radermacher (* 1950), matematik, ekonóm a futurológ
- Johannes Nollé (* 1953), historik, epigrafik a numizmatik
- Sebastian Bayer (* 1986), skokan do diaľky
Partnerské mestá
|
Referencie
- ↑ IT.NRW. Amtliche Bevölkerungszahlen, (IT.NRW Úradné počty obyvateľstva) [online]. [Cit. 2011-09-06]. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ Aachen. In: BUJNÁK, Pavel, ed. Slovenský náučný slovník I. A – D. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. S. 42.
- ↑ IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; ŠALING, Samo; MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovenčina bez chýb. 1. vyd. Veľký Šariš : SAMO, 1998. 399 s. ISBN 80-967524-3-X. S. 105.
- ↑ a b c Aachen. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 15.
- ↑ VOGEL, Gretchen. A German Ivy League Takes Shape [online]. ScienceNOW, 13.10.2006, [cit. 2011-11-17]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b c d e The Columbia-Viking Desk Encyclopedia. [s.l.] : Columbia University, 1966. S. 11. (anglicky)
- ↑ SCHUTZ, Herbert. The Carolingians in Central Europe, their history, arts, and architecture: cultural history of Central Europe, 750-900. [s.l.] : Brill Academic Pub, január 2004. Dostupné online. ISBN 978-9004131491. S. 332. (anglicky)
- ↑ KRIEGER, Günter. FLAMMEN ÜBER AACHEN: Der Stadtbrand von Aachen 1656. [s.l.] : Grenz-Echo Verlag, 2010. ISBN 978-3867120296. S. 271. (nemecky)
- ↑ STANTON, Shelby L.. World War II Order of Battle: An Encyclopedic Reference to U.S. Army Ground Forces from Battalion through Division, 1939-1946. [s.l.] : Stackpole Books, 2006. ISBN 978-0811701570. S. 640 (str. 50, 51, 76, 105). (anglicky)
- ↑ Cathedral of Aachen [online]. mesto Aachen, [cit. 2011-11-17]. Dostupné online. (anglicky)
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aachen
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aachen na anglickej Wikipédii.
