Električka

Toto je článok o koľajovom dopravnom prostriedku. O druhu hmyzu, ktorý sa ľudovo nazýva električka, pozri Cifruša bezkrídla.

Električka je koľajový dopravný prostriedok (jednoduchší a ľahší ako vlak) prevádzkovaný v mestskej a prímestskej hromadnej doprave. Električky disponujú oveľa väčšou prepravnou kapacitou ako autobusy či trolejbusy. Pohyb po koľajniciach umožňuje rýchlu a plynulú prepravu cestujúcich alebo nákladu v mestách a ich okolí.

Dejiny

Vývoj električiek začal v roku 1828 v USA meste Baltimore v Marylande zavedením prvej mestskej konskej železnice. Stále sa zvyšujúce prepravné nároky prinútili mestá zaviesť parné trakcie. Tieto boli ale pomalé a ich prevádzka bola nákladná. Najväčší rozmach nastal vyvinutím elektrickej trakcie v roku 1881 nemeckou spoločnosťou Siemens AG, ktorá bola prvýkrát sprevádzkovaná v Paríži.

Nástup električiek do miest rozprúdil dovtedy stojatú dopravu v mestách a ich okolí. Týmto došlo k vzniku prvých dopravných podnikov a mnohých firiem, ktoré zabezpečovali ďalší vývoj električiek.

Električková doprava bola ako prvá na Slovensku začatá 27. augusta 1895 v Bratislave, pričom išlo o jednu z prvých elektrizovaných mestských železníc na svete. Neskôr bola električková sieť vybudovaná aj v Košiciach. Prvé električky na území Slovenska boli od maďarskej firmy Ganz. Od štyridsiatych rokov sa do popredia dostala česko-slovenská firma Tatra ČKD, ktorá začala so sériovou výrobou električiek a prispela k ich značne rýchlemu vývoju.

Prvý typ električiek vyrobených v Tatra ČKD bol typ T1, ktorý jazdil len v Košiciach. V Bratislave jeho prevádzka nebola možná z dôvodu nemožnosti výroby pre bratislavský rozchod 1 000 mm. Tieto električky mali ako prvé zjednodušenú elektrickú odporovú výzbroj a ich kapacitné možnosti umožňovali dopravu v rozvíjajúcich sa mestách. No veľa problémov a vysoká spotreba energie viedli k rýchlemu vývoju typu T2, ktorý od roku 1959 jazdil už aj v Bratislave, lebo sa dal vyrobiť aj pre metrový rozchod. T2 mala vetráky aj v kabíne vodiča, čím došlo k značnému zlepšeniu jeho pracovných podmienok. Električky typu T2 tiež neboli bez chýb a tak v ČKD vyvinuli typ T3, ktorý je v prevádzke dodnes (Bratislavské vozidlá v súčasnosti prechádzajú rekonštrukciami na typy T3P, T3S, T3M atď.).
V roku 1969 začala v Bratislave premávať prvá kĺbová električka typu K2 (doteraz jediný typ kĺbovej električky v Bratislave), taktiež od ČKD. Najprv bolo dodané len prvé vozidlo (ktorého osud je dodnes neznámy), po dvoch rokoch bolo dodaných ďalších 20 vozidiel a v ďalších rokoch sa s nákupom pokračovalo a celkovo sa nakúpilo 89 vozidiel. Tento typ je v prevádzke dodnes, pričom vozidlá postupne prechádzajú rekonštrukciami (väčšinou na typ K2S). V Košiciach K2-ky nikdy nepremávali, prvenstvo medzi kĺbovými električkami patrí trojčlánkovým električkám ČKD KT8D5 (jediné kĺbové električky v Košiciach a zároveň jediný typ 3-článkových električiek v bežnej premávke na Slovensku). Tieto vozidlá, podobne ako bratislavské T3 a K2, prechádzajú rekonštrukciami, konkrétne na typ KT8D5R.N2 (v Česku aj na typ KT8D5R.N1), ktorý je vďaka nízkopodlažnému strednému článku jediným typom nízkopodlažných električiek na Slovensku. Po kĺbových vozidlách obe mestá nakúpili aj električky T6A5 (opäť od ČKD), ktoré patria medzi najnovšie vozidlá na Slovensku.

V roku 2006 sa v Bratislave bez cestujúcich testovala moderná vysokorýchlostná nízkopodlažná električka Škoda 06T, ktorá je jedným z kandidátov na vozidlo premávajúce na Petržalskej rýchlodráhe.

Prevádzka na Slovensku

Na Slovensku v jazdia v bežnej premávke len električky ČKD a to typy T3, T6A5, KT8D5 v Košiciach a T3, T6A5 a K2 (+ ich rekonštrukcie) v Bratislave. Oba dopravné podniky vlastnia tiež niekoľko historických električiek Tatra T1, Tatra T2 (Bratislava a Košice), Ganz a niekoľko modelov vlastnej výroby (Bratislava) a Ringhoffer, či nákladné električky Magyar Waggon és Gépgyár (Košice).

V súčasnosti električky prepravia najviac cestujúcich v meste v porovnaní s autobusmi alebo trolejbusmi.

Súčasná prevádzka električiek je veľmi lacná a rýchla. Na Slovensku sa jazdí na trakčnom napätí 600 V odoberanom z trolejového vedenia a na rozchodoch 1 435 mm v Košiciach a 1 000 mm v Bratislave.

Na Slovensku existuje aj jediná slovenská električková rýchlodráha a to v Košiciach na trase Košice – Vstupný areál U. S. Steel Košice – Šaca (pozri Košická rýchlodráha). Ďalšia by mala byť postavená v Bratislave a mala by preťať najväčšie slovenské sídlisko Petržalka na úseku Šafárikovo námestie – Jánikov Dvor (pozri Petržalská rýchlodráha). Perspektívne sa v Bratislave uvažuje aj o električkových rýchlodráhach Dúbravka – Devínska Nová Ves a Zlaté Piesky – ŽST Vajnory – Rača.

Galéria

Súprava električiek T3 premávajúca v českom hlavnom meste Praha
Električka T6A5 1. série po modernizácii (Košice – Štadión lokomotívy)
Poschodová električka v Hongkongu

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Električka