Atentát na Roberta Francisa Kennedyho

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Atentát na Roberta Francisa Kennedyho
Robert Kennedy assassination - cropped.JPG
Historické obdobie: Studená vojna
Cieľ: Robert Kennedy
Senátor USA
Dôsledky: vážne zranenie a následná smrť R. F. Kennedyho (6. jún 1968)
Dátum: 5. jún 1968
Miesto: Los Angeles, Kalifornia
USA (USA)
Pravdepodobný páchateľ:
Sirhan Sirhan
Použitá zbraň: revolver .22
Kauza dnes: nie úplne objasnená

Atentát na Roberta Francisa Kennedyho, senátora USA, bol spáchaný 5. júna 1968 v kalifornskom Los Angeles. Robert Kennedy bol vážne postrelený tromi ranami z revolveru počas osláv svojho víťazstva v kalifornských primárkach. Aj napriek všetkej lekárskej starostlivosti Robert Kennedy následkom svojich zranení dňa 6. júna podľahol. Zranených bolo aj ďalších päť členov z Demokratickej strany a tiež reportér ABC News. Útočníkom bol dvadsaťštyriročný palestínsky prisťahovalec Sirhán Bišára Sirhán, ktorý si za tento čin stále (2017) odpykáva trest odňatia slobody. Keďže sa v čase atentátu na mieste nachádzalo mnoho reportérov, bol tento čin zachytený na audiopáske a dianie potom aj na film.

Kennedyho telo bolo na dva dni uložené do katedrály svätého Patrika v New Yorku, pohreb sa konal 8. júna. Jeho pozostatky boli pochované neďaleko hrobu jeho brata Johna F. Kennedyho na Arlington National Cemetery. Jeho smrť zapríčinila, že od tejto chvíle bola ochrana všetkých prezidentských kandidátov zabezpečovaná americkou tajnou službou. Po smrti Roberta Kennedyho bol do prezidentských volieb 1968 za Demokratickú stranu nominovaný Hubert Humphrey, ten však vo volebnom dueli s Richardom Nixonom prehral.

Rovnako ako to bolo pri atentáte na Johna F. Kennedyho, bola aj Róbertova smrť okamžite opradená rôznymi konšpiračnými teóriami, predovšetkým domnienkou, že sa na scéne nachádzal ďalší skrytý strelec.

Pozadie udalosti[upraviť | upraviť kód]

Kennedyho prejav k davu Afroameričanov, ktorí demonštrovali v roku 1963 za ľudské práva.

V januári 1961 bol Kennedy menovaný za najvyššieho prokurátora a v tejto funkcii zostal až do svojej rezignácie dňa 3. septembra 1964, kedy sa rozhodol kandidovať na funkciu senátora.[1] Kandidatúra bola úspešná a 3. januára 1965 zasadol do senátorského kresla.[1] S blížiacimi prezidentskými voľbami v roku 1968 bol prezident Lyndon Johnson konfrontovaný so značnými sociálnymi nepokojmi v radoch obyvateľstva. Vo veľkých mestách prebiehali pouličné nepokoje vyjadrujúce nespokojnosť s Johnsonovými pokusmi o presadenie zákonov proti diskriminácii a chudobe. Existoval aj silný odpor voči nadchádzajúcom plánom na vojenskú intervenciu vo Vietname.[2][3] Atentát na Martina Luthera Kinga, ktorý bol spáchaný v apríli 1968, tieto nepokoje ešte viac umocnil.[4] Kennedy začal svoj boj o nomináciu Demokratickej strany na post prezidenta Spojených štátov 16. marca 1968 – štyri dni potom, čo senátor Eugene McCarthy, Kennedyho protikandidát v Demokratickej strane, získal počas primárok v New Hampshire značnú percentuálnu podporu hlasov proti súčasnému prezidentovi (42% oproti 49% Johnsona).[5] O dva týždne neskôr sklamaný Johnson oznámil svoje rozhodnutie o ukončení svojej kandidatúry na znovuzvolenie do funkcie prezidenta. O mesiac neskôr viceprezident Hubert Humphrey oznámil svoj úmysel kandidovať na prezidentský post. Humphrey sa síce primárok nikdy predtým nezúčastnil, ale v rámci Demokratickej strany mohol očakávať značnú podporu demokratických delegátov.[6] Po Kennedyho víťazstvo v primárkach v Kalifornii a Južnej Dakote z osudového 5. júna 1968, v ktorých porazil straníckeho protikandidáta Eugena McCartheyho, by sa v prípade nominácie za Demokratickú stranu stretol o prezidentský post s Humphreyom. V prípade, že by Kennedy nebol zavraždený, umiestnil by sa so svojimi 393 hlasmi na druhom mieste práve za Humphreyom. Ten počas neúspešného súboja o prezidentský post s republikánom Richardom Nixonom získal celkom 561 hlasov.[7]

Priebeh atentátu[upraviť | upraviť kód]

Robert Kennedy hovorí o škole s malým Rickym Taggartom (New York, predvolebná kampaň 1966)

Štyri hodiny po skončení sčítania hlasov v Kalifornii Kennedy ohlásil svoje víťazstvo v primárkach za Demokratickú stranu. Približne o 00.15 hod v noci (5. júna), sa Kennedy vydal do hotela Ambassador v losangelskom okrsku Mid-Wilshire, aby sa tu stretol s ľuďmi, ktorí ho podporovali v kampani.[8] Toho času bola ochrana tajnej služby poskytovaná iba prezidentovi, nie kandidátom na tento post. Kennedyho telesná stráž bola zabezpečovaná len jedným bývalým agentom FBI Williamom Barrym a dvoma neoficiálnymi bodyguardami, ktorí boli bývalými profesionálnymi atlétmi. Počas kampane sa Kennedy často dostával do blízkeho kontaktu s ľuďmi, pričom bolo bežné, že ho ľudia v zápale emócií objímali alebo sa ho snažili dotknúť.[9] Keď Kennedy skončil svoju reč k straníckym kolegom, mal v pláne prejsť konferenčnou miestnosťou a v inej časti hotela sa stretnúť s ďalšími kolegami z kampane. Keďže sa však rýchlo blížila tlačová uzávierka novín, vyžiadali si novinári tlačovú konferenciu. Kennedyho pobočník Fred Dutton mu navrhol, aby vynechal ďalšie stretnutie a rovno prešiel cez kuchyňu a špajzu do konferenčnej miestnosti pre tlač. Po skončení tlačovej konferencie sa Kennedy vydal k východu, načo ho však William Barry zastavil a povedal mu: „Nie, došlo k zmene, pôjdeme tadiaľto“.[10] Barry sa spoločne s Duttonom snažili Kennedymu zabezpečiť voľný priechod cez ľavé lietacie kuchynské dvere. Avšak Kennedy, ktorý bol okamžite obklopený davom prizerajúcich, omylom nasledoval hotelového nosiča Karla Ueckera cez zadný východ.[10]

Uecker držal Kennedyho za pravú ruku a viedol ho cez kuchyňu, pričom mu ju často pustil vo chvíli, keď sa chcel Kennedy s niekým pozdraviť a potriasť mu rukou.[11] Uecker a Kennedy prechádzali medzi chladiacimi boxmi a platňami, potom sa Kennedy otočil doľava, aby pozdravil upratovača riadu Juana Romera.[11] V tej chvíli vyskočil spoza stolíka s podnosmi útočník Sirhán Sirhán, odstrčil Ueckera a opakovane na Kennedyho vystrelil z revolvera.[12]

Kennedyho prejav k poslucháčom na železničnej stanici Willamette Valley počas predvolebného „vlakového turné“ v Oregone (1968)

Potom, čo zranený Kennedy spadol na podlahu, udrel pracovník ochranky Bill Barry Sirhana dvakrát do tváre a okolostojaci svedkovia narazili Sirhána na platňu, čo umožnilo jeho likvidáciu a odzbrojenie.[13] Sirhánovi sa ešte podarilo uvoľniť zo zovretia, znovu schmatol revolver a chcel znovu vystreliť. Neskôr však zistil, že komora revolveru je prázdna, pretože všetky náboje vystrieľal predtým.[14] Barry okamžite pristúpil ku Kennedymu a jeho hlavu podložil svojím kabátom. Neskôr o tomto uviedol: „Hneď som zisitil, že Sirhan strieľal z revolvera .22 slabého kalibru a tak som si pomyslel, že to zranenie snáď nebude až tak vážne, no len čo som uvidel dieru v senátorovej hlave, bolo mi všetko jasné“.[14] K miestu sa okamžite začali zo všetkých smerov predierať rôzni reportéri a prispievali tak k ešte väčšiemu chaosu. Keď Kennedy ležal zranený na zemi, začal Romero v šoku kolísať Kennedyho hlavou a do ruky mu položil ruženec.[15]

Kennedy sa spýtal Romera: „Je všetko v poriadku, OK?“ A Romero odpovedal: „Áno, áno, všetko bude v pohode.“[16] Tento okamih zachytili reportér časopisu Life Bill Epridge a Los Angeles Times Boris Yaroe a nasnímaná fotografia sa stala ikonou celej tejto udalosti[17][18] Kennedyho manželka Ethel stála mimo dav okolo stojacich ľudí a snažila sa privolať nejakú pomoc.[16] Za chvíľu bola privedená k svojmu manželovi a kľakla si k nemu. Otočil hlavu a snažil sa na ňu pozrieť-.[19] Za niekoľko minút dorazila záchranná služba, naložila Kennedyho na nosidlá, chvíľu potom upadol Kennedy do bezvedomia.[20][20] Bol prijatý v neďalekej nemocnici Central Receiving Hospital, kam už dorazil takmer v stave klinickej smrti. Jeden z doktorov potľapkal Kennedyho po tvári a volal: „Bob, Bob“, zatiaľ čo druhý vykonával masáž srdca.[21] Keď došlo k obnoveniu činnosti srdca, požičali doktori šokovanej manželke stetoskop, aby si mohla vypočuť, že srdce jej manžela opäť bije[22] O 30 minút neskôr bol Kennedy prevezený do nemocnice Good Samaritan Hospital, kde bol operovaný.

Operácia začala o 3.12 hodine v noci a trvala tri hodiny a štyridsať minút.[23] O desať a pol hodiny neskôr, v stredu o 17.30, oznámil tlačový hovorca Frank Mankiewicz, že lekári robia, čo je v ich silách, aby zabránili celkovému zlyhaniu organizmu; Kennedyho zdravotný stav však zostal kritický.[24]

Kennedy ho zasiahli tri strely. Jedna z guliek, vystrelená zo vzdialenosti cca 2,54 cm, prešla jeho pravým uchom a rozmetala úlomky lebečnej kosti do mozgu.[25] Ďalšie dve strely prešli pravým ramenom, pričom jedna vyletela von hruďou a druhá sa zasekla medzi krčnými stavcami.[26] Aj cez veľkú snahu odstrániť úlomky lebky z mozgu a vybrať uviazlo guľku, zomrel Kennedy vo štvrtok o 01.44 hod, teda takmer 26 hodín po streľbe.[21] Zanedlho po útoku, hoci fyzicky nezranená, sa psychicky zrútila Kennedyho veľká obdivovateľka, speváčka Rosemary Clooney.[27]

Atentátnik[upraviť | upraviť kód]

Sirhan Sirhan bol silne antisionisticky zameraným človekom, ktorého diár, nájdený počas vyšetrovania, obsahoval okrem iného vetu: „Moja túžba odstrániť Kennedyho sa postupne stáva neochvejnú posadnutosťou. RFK musí zomrieť, RFK musí byť zabitý. RFK musí byť zavraždený ... RFK musí byť zavraždený pred 8. júnom 1968“. Predpokladalo sa, že tento dátum nebol zvolený náhodou, pretože na tento deň vychádzalo prvé výročie začiatku Šesťdňovej vojny medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi. Počas osobnej prehliadky polícia našla v Sirhanovej peňaženke novinový výstrižok s článkom týkajúcim sa Kennedyho podpory Izraelu. Sirhan neskôr uviedol, že potom, čo sa dozvedel o tejto podpore, začal Kennedyho priamo nenávidieť. Neskôr však bola táto teória o motíve kritizovaná a označená za príliš zjednodušenú a neprihliadajúcu na Sirhanove hlbšie pohnútky.

Počas súdneho procesu sa Sirhanovi advokáti snažili poukazovať na jeho zníženú príčetnosť, zatiaľ čo sa ich klient k činu neustále priznával a pri niekoľkých príležitostiach na seba zvaľoval vinu. Sirhan uviedol, že Kennedyho zabil s dvadsať rokov sa hromadiacou zlobou, hoci po svojom odsúdení tvrdil, že si na svoj čin vôbec nepamätá. Sudca však obhajobu na nepríčetnosť neprijal a právnikmi bola neskôr stiahnutá. Sirhan bol 17. apríla 1969 odsúdený k trestu smrti. Roku 1972 bol tento rozsudok Najvyšším súdom Spojených štátov zmiernený na doživotie na základe precedensu Kalifornia vs. Anderson, ktorý spochybnil všetky rozsudky smrti vynesené pred rokom 1972. V roku 2006 bola Sirhanovi už po trinástykrát zamietnutá žiadosť o podmienečné prepustenie a v súčasnosti je uväznený v Kalifornskej štátnej väznici v Corcoran.

Médiá na mieste atentátu[upraviť | upraviť kód]

Hotel Ambassador v roku 2004

V čase streľby vysielal kanál ABC News svoje volebné správy, zatiaľ čo vysielanie stanice CBS už v tú dobu skončilo. Najčerstvejšie dianie bolo zachytené až 21 minút po streľbe. Reportéri, ktorí sa nachádzali v blízkosti miesta činu, mali pri sebe iba diktafóny a fotoaparáty, a bezprostrednej dianie bolo teda zachytené len na audiopásku a film, bez možnosti zaistiť živé vysielanie. ABC bola schopná iba odvysielať strohý fotografický záznam udalosti v hotelovej kuchyni a na rozdiel od NBC a CBS vysielala všetok záznam v čiernobielom obraze. CBS a NBC približne dve hodiny po atentáte odvysielali farebné zábery z miesta činu v kuchyni; táto prestávka bola spôsobená potrebou počkať na vyvolanie filmov v laboratóriu.

Reportér Andrew West zo stanice KRKD zachytil na audiopásku dianie bezprostredne po streľbe, samotnú streľbu sa mu však zachytiť nepodarilo. S použitím magnetofónového záznamníka s prídavným mikrofónom tiež zachytil boj svedkov sa Sirhanom v hotelovej kuchyni, pričom je na páske zreteľne počuť reportérov výkrik na Rafera Johnsona „Zober tú zbraň, Rafer, zober tú zbraň!“ A tiež „Chyť mu (Sirhanovi) prsty a pokojne mu ich zlom, keď budeš musieť, chyť mu ich!“

Počas celého nasledujúceho týždňa odvysielala NBC celkom 55 hodín záznamu a spoločne s ABC a CBS zaplnili tieto tri stanice takmer celý svoj vysielací čas informovaním o atentáte a dianí po ňom.

Teórie o atentáte[upraviť | upraviť kód]

Rovnako ako tomu bolo pri atentáte na Johna Fitzgeralda Kennedyho, aj smrť Roberta Kennedyho sa stala predmetom rozsiahlych analýz. Niekoľko účastníkov oficiálneho vyšetrovania a jednotlivcov vyslovili odlišné mienky na priebeh atentátu alebo aj zásadný nesúhlas s niektorými závermi vyšetrovateľov.

Zapojenie CIA[upraviť | upraviť kód]

V novembri bol na televíznej stanici BBC odvysielaný počas programu Newsnight film režiséra Shana O’Sullivana, v ktorom bola vyslovená domnienka, že sa niekoľko agentov CIA pohybovalo v čase atentátu v blízkosti miesta činu. Traja muži, ktorí boli zachytení na fotografiách a filmovom materiálu, boli neskôr svojimi bývalými kolegami identifikovaní ako agenti CIA – jednalo sa o starších dôstojníkov, ktorí pracovali v hlavnej proticastrovskej centrále v Miami. Prvým z nich bol veliteľ operácií David Morales, ďalej potom veliteľ námorných operácií Gordon Campbell a veliteľ oddelenia pre psychologický boj George Joannides.

Film navyše obsahoval interview s Moralesovým bývalým tajomníkom Robertom Waltonom, ktorý ho vraj počul hovoriť vetu: „Bol som práve v Dallase, keď sa nám podarilo dostať toho skurvysyna a tiež som bol v Los Angeles, keď sme dostali toho malého bastarda.“ O’Sullivan tiež uviedol, že CIA odmietla podať akékoľvek pripomienky týkajúce sa vyššie uvedených agentov. V relácii bolo tiež povedané, že Morales bol známy svojou hlbokou zlosťou voči Kennedyovcom kvôli fiasku počas invázie v Zátoke svíň.

Na základe ďalších výskumov O’Sullivan neskôr nakrútil ďalší dokument RFK musí zomrieť. Film spochybňuje niektoré predchádzajúce závery, napríklad osoba Gordona Cambpella mala byť v skutočnosti Michaelom D. Romanom, už zosnulým zamestnancom Bulova Watch Company, ktorý sa v čase atentátu pohyboval v hoteli Ambassador.

Druhý strelec[upraviť | upraviť kód]

Charakter zranenia na Róbertovom tele napovedá, že útočník stál pri streľbe za ním, niektorí svedkovia však uviedli, že Sirhan stál čelom k nemu. Vzniklo teda podozrenie, že fatálny zásah hlavy bol spôsobený iným strelcom. Táto teória bola navyše podporená patológom Thomasom Noguchim. Niektorí ďalší svedkovia si spomenuli, že ako sa Sirhan blížil, otočil sa práve Kennedy doľava, aby si s niekým potriasol rukou a Sirhanovi tak nastavil svoj pravý bok. V roku 2008 bolo zverejnené svedectvo Johna Pilgera, ktorý je tiež presvedčený, že na Kennedyho musel strieľať ďalší strelec. Počas opätovného prešetrovanie prípadu v roku 1975 nariadil Najvyšší súd Spojených štátov, aby bola vykonaná špeciálna rekonštrukcia útoku, ktorá by mala preskúmať možnosť útoku druhého strelca. Odborníci poverení touto úlohou však vo svojom závere vyslovili názor, že žiadny zo svedkov neposkytol žiadny dostatočne dôveryhodný dôkaz potvrdzujúci túto teóriu.

V roku 2008 boli audiozáznamy opätovne preskúmané novinárom Stanislawom Pruszynskim, ktorý sa vo svojich záveroch opiera o názor forenzného detektíva Philipa van Praaga. Van Praag tvrdí, že na audiozáznamoch je počuť celkom trinásť výstrelov, Sirhanov revolver mal však zásobník iba na osem nábojov. Hoci tento záver silne podporuje hypotézu o druhom strelcovi, iný prieskum potvrdil, že v skutočnosti bolo vystrelených len osem rán.

Dozvuky udalosti a odkaz[upraviť | upraviť kód]

Po vykonanej pitve bolo Kennedyho telo prevezené do katedrály svätého Patrika v New Yorku, pričom sa s ním až do pohrebu 8. júna prišli naposledy rozlúčiť tisíce ľudí. Jeho brat Ted Kennedy sa s ním rozlúčil slovami:

Netreba môjho brata po smrti nejako idealizovať či velebiť. Spomínajte na neho ako na dobrého človeka, ktorý videl zlé a snažil sa to napraviť, videl utrpenie a snažil sa ho odstrániť, videl vojnu a snažil sa ju zastaviť.
– Ted Kennedy

Ihneď po zádušnej omši boli Kennedyho pozostatky prevezené zvláštnym vlakom do Washingtonu DC, pričom veľkú časť trate a stanice lemovali davy ľudí, ktorí mu počas tranzitu naposledy vyjadrovali úctu. Robert Kennedy bol pochovaný v blízkosti hrobu brata Johna na Arlingtonskom národnom cintoríne.

Po tomto atentáte vydal Kongres Spojených štátov nariadenie, že všetci prezidentskí kandidáti musia byť odteraz chránení tajnou službou. Ostatným kandidátom na prezidenta (v roku 1968) boli na priamy príkaz prezidenta Johnsona pridelení agenti tajných služieb.

Voľby v roku 1968[upraviť | upraviť kód]

Hrob Roberta Kennedyho na Arligtonskom národnom cintoríne

Vo chvíli svojej smrti bol Kennedy, čo sa týka podpory delegátov, za svojím rivalom Humphreyom. Táto skutočnosť ale mnohých neodradila od domnienky, že by Kennedyho víťazstvo v kalifornských primárkach znamenalo aj jeho celkové víťazstvo. Primárky sa totiž toho roku konali iba v trinástich štátoch a mnohí delegáti by sa teda mohli podľa svojho uváženia rozhodnúť pre Kennedyho. Niektorí historici sa domnievajú, že Kennedyho všestrannosť a charizma by mu takmer určite zabezpečili jeho nomináciu Demokratickou stranou. Historik Michael Beschloss a dopisovateľ denníka The New York Times Tom Wicker sa však domnievajú, že by súhrn týchto vlastností Kennedymu k nominácii nestačil. Viceprezident Humphrey, ktorý bol nakoniec za Demokratickú stranu nominovaný, prehral veľmi tesným rozdielom s republikánom Richardom Nixonom.

Odraz udalosti v kultúre[upraviť | upraviť kód]

Atentátom na Roberta Kennedyho bolo inšpirovaných niekoľko kníh a celovečerných filmov. Jedným z nich je film od režiséra Emilia Esteveza z roku 2006, ktorý bol v Česku premietaný pod názvom Bobby (atentát v Ambassadore). Tento film zachytáva fiktívnym spôsobom posledné hodiny pred atentátom a rozoberá osudy i starosti jednotlivých postáv, ktoré sa v osudný okamih stali svedkami atentátu v hoteli Ambassador. Je v ňom tiež využitý rad autentických archívnych záberov, ktoré zachytávajú Kennedyho predvolebnú kampaň, niektoré vybrané verejné prejavy a taktiež bezprostredné dianie v čase atentátu.

Ďalším známym celovečerným filmom je RFK z roku 2002 od režiséra Roberta Dornhelma, ktorý mapuje posledných päť rokov Róbertovho života. Dej filmu sa začína roku 1963 v okamihu smrti jeho brata, Johna Kennedyho a končí Róbertovou smrťou v hoteli Ambassador v roku 1968. Film rozpráva o jeho traume z bratovej smrti, o úspešnej snahe vystúpiť z jeho tieňa a o jeho úspešnej kampani v primárkach za Demokratickú stranu.

Roku 2003 bol v spoločnej koprodukcii Francúzska, Austrálie, Dánska a Švédska natočený dokumentárny film s názvom Bob Kennedy – muž, ktorý chcel zmeniť Ameriku. Film bol režíroval Patrick Jeudy a zaoberá sa otázkou čo urobili John a Robert Kennedyovci tak zlé, že museli byť obaja v rozmedzí piatich rokov nemilosrdne zavraždení. Dokument tiež hovorí o nádeji s ktorou Američania po smrti JFK vzhliadali k Robertovi Kennedymu, pričom tieto nádeje spolu s jeho násilnou smrťou vyhasli.

Ku knihám v slovenskom jazyku, z ktorých možno získať podrobnejšie informácie o atentáte a osobe Roberta Kennedyho, patrí napríklad Dynastia Kennedyovcov od Stanislava Budína alebo kniha s názvom Kennedyovci od Henricha Volka.

Filmy o Robertovi Kennedym[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Kennedy, Robert Francis - Biographical information [online]. Biographical Directory of the United States Congress, [cit. 2008-12-13]. Dostupné online. (anglicky)
  2. 1964: Election triumph for Lyndon B Johnson [online]. BBC News, 2005, [cit. 2008-12-13]. Dostupné online. (anglicky)
  3. Biography of Lyndon B. Johnson [online]. Washington, D.C. : White House, [cit. 2008-12-13]. Dostupné online. (anglicky)
  4. 1968: Martin Luther King shot dead [online]. BBC News, 2006, [cit. 2008-12-13]. Dostupné online. (anglicky)
  5. A timeline of Sen. Eugene McCarthy's life and political career [online]. Minnesota Public Radio, 2005-2-10, [cit. 2008-12-13]. Dostupné online. (anglicky)
  6. Hubert H. Humphrey [online]. Answers.com, [cit. 2009-10-27]. Dostupné online. (anglicky)
  7. MOLDEA, Dan E.. The Killing of Robert F. Kennedy: An Investigation of Motive, Means, and Opportunity. New York : Norton, 1995. ISBN 978-0393037913. S. 26. (anglicky)
  8. RFK LAPD Microfilm, Volume 75 (SUS Final Report) [online]. Mary Ferrell Foundation, [cit. 2008-12-13]. Dostupné online. (anglicky)
  9. WITCOVER, Jules. 85 Days: The Last Campaign of Robert Kennedy. New York : Putnam, 1969. S. 113–114. (anglicky)
  10. a b Witcover 1969, str. 264–265.
  11. a b Moldea, 1995, kapitola 1.
  12. Witcover 1969, str. 266.
  13. Nation: A Life On The Way To Death [online]. TIME, [cit. 2008-12-13]. Dostupné online. (anglicky)
  14. a b Witcover 1969, str. 269.
  15. LOPEZ, Steve. Guarding the Dream [online]. TIME, [cit. 2008-12-13]. Dostupné online. (anglicky)
  16. a b "Bobby's Last, Longest Day," Newsweek, (1968-06-17), str. 29.
  17. NikonNet and 'Legends Behind the Lens' Honor the Iconic Works of Photojournalist Bill Eppridge [online]. NikonUSA, 2004-2-4, [cit. 2008-12-13]. Dostupné online. (anglicky)
  18. LOPEZ, Steve. Double exposure of history and art, in a shutter’s click [online]. Los Angeles Times, [cit. 2008-12-13]. Dostupné online. (anglicky)
  19. Witcover 1969, str. 272.
  20. a b Witcover 1969, str. 273.
  21. a b Trauma: Everything Was Not Enough [online]. TIME, [cit. 2008-12-13]. Dostupné online. (anglicky)
  22. „Bobby's Last, Longest Day“, Newsweek, (1968-06-17), str. 30.
  23. Witcover 1969, str. 281–282.
  24. Witcover 1969, str. 289.
  25. The Man Who Loved Kennedy [online]. TIME, [cit. 2008-12-13]. Dostupné online. (anglicky)
  26. Moldea 1995, str. 85.
  27. Rosemary Clooney: 1928-2002 [online]. The Cincinnati Post, [cit. 2008-12-13]. Dostupné online. (anglicky)

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • BUDÍN, Stanislav. Dynastie Kennedyů. Praha : Naše vojsko, 1969.
  • VOLEK, Henrich. Kennedyové. Praha : Vyšehrad, 1970.
  • COLEMAN, Loren. The Copycat Effect: How the Media and Popular Culture Trigger the Mayhem in Tomorrow’s Headlines. New York : Paraview Pocket, 2004. ISBN 978-0743482233. (anglicky)
  • MOLDEA, Dan E.. The Killing of Robert F. Kennedy: An Investigation of Motive, Means, and Opportunity. New York : Norton, 1995. ISBN 978-0393037913. (anglicky)
  • SCHLESINGER, Arthur M.. Robert Kennedy and His Times. New York : Ballantine Books, 1996. ISBN 0345410610. (anglicky)
  • NOGUCHI, Thomas. Coroner. New York : Simon & Schuster, 1985. ISBN 978-0671467722. (anglicky)
  • THOMAS, Evan. Robert Kennedy: His Life. New York : Simon & Schuster, 2000. ISBN 978-0684834801. (anglicky)
  • WITCOVER, Jules. 85 Days: The Last Campaign of Robert Kennedy. New York : Putnam, 1969. (anglicky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Atentát na Roberta Francise Kennedyho na českej Wikipédii.