Banská Belá
| Banská Belá | |
| obec | |
 Kostol sv. Jána Evanjelistu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Banská Štiavnica |
| Región | Hont |
| Vodné toky | Beliansky potok, Jasenica |
| Nadmorská výška | 469 m n. m. |
| Súradnice | 48°28′27″S 18°56′01″V / 48,474167°S 18,933611°V |
| Rozloha | 21,08 km² (2 108 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 159 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 54,98 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1228 |
| Starosta | Branislav Babirád[3] (SNS, HLAS-SD) |
| PSČ | 966 15 |
| ŠÚJ | 516627 |
| EČV (do r. 2022) | BS |
| Tel. predvoľba | +421-45 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Č. 298 966 15 Banská Belá |
| E-mailová adresa | ou-b.bela@mail.t-com.sk |
| Telefón | 693 32 21 |
| Fax | 693 32 21 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Banská Belá | |
| Webová stránka: BanskaBela.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Banská Belá (maď. Bélabánya, nem. Dilln) je obec na Slovensku v okrese Banská Štiavnica.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec leží v údolí Belianskeho potoka a Jasenice, v centrálnej časti Štiavnických vrchov, približne 3 km severovýchodne od centra Banskej Štiavnice. Centrom obce prechádza cesta I/51 zo Štiavnice do Hronskej Breznice, kde križuje rýchlostnú cestu R1. Východným okrajom vedie železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica, ktorá tu má zastávku.
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Slovenský názov Belá sa odvodzuje od potoka menom Biela (dnes Starý potok) spomínaného v tejto podobe už v roku 1228. Osada, ktorá pri ňom vznikla, dostala obvyklý názov Bana a pre odlíšenie od neďalekej Banskej Štiavnice (tiež označovanej ako Bana) dostala prívlastok Bila (t. j. Bila Bana). Samotný názov Bana (Baňa) sa vysvetľoval ako výraz pôvodne z gréčtiny či latinčiny, kde sa vzťahuje na kúpeľné zaklenuté stavby. Novšie názory odvodzujú tento výraz od stredoslovenského výrazu báň – rúbanisko, teda miesto, kde sa rúbe ruda.[4]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
22. mája 1424 bola Banská Belá, v rámci rozsiahleho majetkového komplexu na strednom Slovensku, darovaná kráľom Žigmundom jeho manželke kráľovnej Barbore ako budúce vdovské zabezpečenie.[5]
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky Kostol sv. Jána Evanjelistu, jednoloďová pôvodne románska stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1243. Kostol sa nachádza vo vyvýšenej polohe uprostred obce, v opevnenom areáli obkolesenom múrom zo 16. storočia. Z románskeho obdobia pochádza dochovaný portál na severnej strane lode. Stavba bola goticky upravená v období okolo roku 1563, z tohto obdobia pochádza hlavný portál kostola. Veža je v spodnej časti štvorcová, nadstavba je osemuholníková s murovanou ochodzou, ukončená barokovou helmicou s laternou z rokov 1750 – 1751. V 19. storočí bol kostol znovu prestavovaný, v tomto období vznikla sakristia. V interiéri sa nachádza neogotický oltár z roku 1896. Drevená polychrómovaná kazateľnica pochádza z roku 1843. Lavice dekorované volútami sú neskorobarokové z druhej polovice 18. storočia. Organ nachádzajúci sa na chóre pochádza od firmy Rieger a synovia z Krnova z roku 1875.[6]
- Kostol Panny Márie Škapuliarskej, pôvodne gotická kaplnka z 15. storočia. V roku 1708 bola rozšírená o loď v súvislosti s potrebami miestnych katolíkov, keďže farský kostol v tomto období užívali evanjelici. Od roku 1713 až do dnešných dní sa do kostola konajú púte počas sviatku Panny Márie Škapuliarskej.
- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika so segmentovým ukončením z roku 1756.[7] Strecha kaplnky je pokrytá šindľom. Portál aj okenné otvory sú lemované profilovanými kamennými osteniami.
Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]
Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- Pavol Poliak (* 1902 – † ?), slovenský pedagóg, osvetový pracovník a autor popularizačných a didaktických diel, ktorý vyučoval na ľudovej a meštianskej škole v Banskej Bystrici (1927 – 1933) a pôsobil aj vo Zvolenskej Slatine, kde rozvíjal miestny školský a kultúrny život.[8][9]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ ŠTEFÁNIK, Martin. Lexikon stredovekých miest na Slovensku [online]. Bratislava: Historický ústav SAV, 2010, [cit. 2012-09-30]. Dostupné online. Archivované 2014-03-02 z originálu.
- ↑ Skladaný, Marián (2010), „Banská Bystrica“, in Štefánik, Martin; Lukačka, Ján, Lexikon stredovekých miest na Slovensku, Bratislava: Historický ústav SAV, str. 29 – 53, ISBN 978-80-89396-11-5, http://www.forumhistoriae.sk/documents/10180/71257/Lexikon-stredovekych-miest.pdf, s. 34 – 35
- ↑ Farský kostol sv. Jána apoštola a evanjelistu v Banskej Belej [online]. Oficiálne stránky obce. Dostupné online. Archivované 2017-10-23 z originálu.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Klimová, Anna; Némethová, Mária; Lauková, Oľga, edi. (2002), „Poliak, Pavol“, Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000, Banská Bystrica: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, str. 154, ISBN 80-85169-62-2
- ↑ Pavlík, Ondrej, ed. (1985), „Poliak, Pavol“, Pedagogická encyklopédia Slovenska : Súhrn poznatkov o minulosti a prítomnosti pedagogiky a výchovy, školstva a osvety na Slovensku, Bratislava: Veda, OCLC 165864997
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Oficiálne stránky obce Archivované 2017-05-24 na Wayback Machine
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |