Preskočiť na obsah

Belá (okres Nové Zámky)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Belá
obec
Kostol Povýšenia sv. Kríža
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nové Zámky
Región Podunajsko
Nadmorská výška 186 m n. m.
Súradnice 47°49′56″S 18°35′52″V / 47,832222°S 18,597778°V / 47.832222; 18.597778
Rozloha 8,69 km² (869 ha) [1]
Obyvateľstvo 319 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 36,71 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1132/1138
Starosta Klaudia Pintérová[3] (nezávislá)
PSČ 943 53 (pošta Ľubá)
ŠÚJ 503061
EČV (do r. 2022) NZ
Tel. predvoľba +421-36
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Belá 32
943 53  Ľubá
E-mailová adresa oubela@mail.viapvt.sk
Telefón 758 61 11
Fax 758 61 35
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Belá, Nové Zámky District
Webová stránka: obec-bela.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Belá je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky. Nachádza sa v juhovýchodnej časti Podunajskej pahorkatiny, v časti Belianske kopce.

Symboly obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Erb obce je v Heraldickom registri Slovenskej republiky zapísaný takto: V zelenom štíte pod dvoma zlatými položenými klasmi - vľavo dlhším - strieborné, hrotmi nadol smerujúce radlice, ovenčené zlatými ratolesťami.

Pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov bielej, žltej a zelenej farby s pomerom strán 2:3, je ukončená troma cípmi. Zárezy siahajú do tretiny listu.[4]

Belá sa môže pýšiť pomerne bohatou históriu. Jej dejiny sú úzko späté s minulosťou Štúrova a Ostrihomu. Na základe písomných záznamov sa dá predpokladať, že cez toto územie prechádzali légie rímskych cisárov. Okolo roku 120 to bolo vojsko cisára Hadriána a neskôr okolo roku 195 zasa vojsko Lucia Septima Severa. V čase sťahovania národov toto územie obsadili franské a slovanské kmene. Okolo roku 1000 sa Ostrihom a jeho okolie stalo majetkom uhorského kráľa Štefana I.

Prvá písomná zmienka o Belej pochádza z roku 1138, kedy bola vydaná Dömöšská listina podľa ktorej bola obec majetkom Dömöšského prepošstva. Rok písomnej zmienky zaraďuje Belú medzi najstaršie písomne doložené písomnosti na území dnešného Slovenska. V rokoch 1247 a 1257 sa spomína obec Belá (Boros Béla) ako majetok kapituly a majetok kráľovnej. Kráľovná Alžbeta darovala polia Petrovi, synovi Mikuláša Karvaja z rodu Zovard, za jeho zásluhy v bitke na Moravskom poli (1278). V roku 1367 kráľ Ľudovít daroval obec Jákovi, synovi Mikuláša Ebnbrandiho. V tomto období sa začalo rozvíjať aj poľnohospodárstvo. V roku 1434 kráľ Žigmund daroval obec Tomášovi a Bálintovi Pogánytelkimu ako odmenu za zásluhy v boji proti husitom.

V roku 1507 už v dokumentoch nachádzame zmienku o Veľkej a Malej Belej. Malá Belá bola vo vlastníctve Bélu Bálinta a Veľká Belá bola majetkom Jána Pozsára. Okolo roku 1543 Turci obec obsadili a neskôr aj zničili. Turecká okupácia tohto územia trvala s malými prestávkami približne 150 rokov. V roku 1700 sa už obec uvádza ako majetok Eszterháziovcov. Počas bitky pri Kravanoch nad Dunajom tu bol hlavný vojenský tábor Františka II. Rákociho. V roku 1732 obec vlastnil Jozef Tersztyánszky. Zároveň sa začala rekonštrukcia kaštieľa na francúzsky barokový štýl. V roku 1770 sa obec stala majetkom zemepána Andrása Toröka, župana Oravskej župy, ktorý sa pustil do veľkolepej výstavby v obci. V roku 1900 patrilo viac ako polovica obce Dr. Žigmundovi Bródymu, ktorý dal v roku 1905 postaviť v obci školu. Kaštieľ a k tomu prislúchajúce hospodárstvo sa stal od roku 1909 vlastníctvom rodiny Ullmannovcov.[4]

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová baroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, transeptom a predstavanou vežou, z rokov 1732-1755. Kostol vznikol spoločne s kaštieľom, ktorého je súčasťou. Neobarokovou úpravou prešiel v roku 1868.[5] Fasády kostola sú členené pilastrami, veža vyrastá z konkávne prehnutého priečelia vo forme rizalitu. Je členená kordónovými rímsami a pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou. Portál kostola je lemovaný kvádrovaním a volútovou supraportou s reliéfnymi obeliskami. Nad portálom je nika so sochou Krista na kríži.
  • Kaštieľ Belá, dvojpodlažná pôvodne baroková šesťkrídlová stavba s vnútorým nádvorím z rokov 1732-1755. Kaštieľ spolu s kostolom vybudoval Ján Terstyánsky. Výraznou prestavbou a dostavbou v štýle luiséz prešiel v roku 1798. V roku 1834 bol doplnený v duchu klasicizmu. Z tohto obdobia pochádza výmaľba interiérov.[6] Poslednými majiteľmi kaštieľa pred znárodnením boli Ullmanovci. Počas socializmu bol kaštieľ využívaný ako poľnohospodárska škola, v rokoch 1956-1959 väznica pre politických väzňov a nakoniec veľkosklad domácich potrieb. Zdevastovanú stavbu v roku 2000 odkúpili potomkovia posledných majiteľov a vybudovali tu rezidenciu s hotelom.[7] Uličné krídlo kaštieľa je členené v parteri polkruhovo ukončenými oknami so šambránami a štukovými suprafenestrami. Pravouhlo ukončené okná poschodia majú len profilované šambrány. Portál kaštieľa je riešený ako polkruhový vjazd členený pilastrami s konzolami nesúcimi rímsu s atikou, v ktorej prelamovanom štíte je rodinný erb. Uličné krídlo je lemované dvoma vežami ukončenými segmentovým štítom s nikou. Pri kaštieli sa nachádza záhrada a krajinársky park.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. a b SEDLÁKOVÁ A SPOL.. Belá 870 [online]. Belá: Obec Belá, 2008, [cit. 2012-10-04]. Dostupné online. Archivované 2013-05-11 z originálu.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Belá [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Belá (Štúrovo), kaštieľ [online]. Obnova.sk. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]