Preskočiť na obsah

Demokracia karpatského typu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Demokracia karpatského typu[1][2] alebo karpatská demokracia[3][4][5] je pejoratívne označenie, ktoré sa začalo používať v slovenskej (spočiatku predovšetkým novinárskej) praxi v 90. rokoch 20. storočia. Termín vyjadruje názor, že demokracia na Slovensku nefunguje ideálne, pričom tento nedostatok nevychádza zo samotnej demokracie ako formy politického zriadenia, ale z politickej praxe a kultúry na Slovensku.[4][6] Ideovo je teda karpatská demokracia vnímaná ako akýsi „svojský typ demokracie“ odlišnej od štandardnej formy demokracie[7] či ako „pseudodemokracia“.[8]

Pôvodne bol termín používaný najmä v súvislosti s kritikou spôsobu vládnutia slovenského premiéra Vladimíra Mečiara[9][10][11] a jeho vlády. Neskôr sa termín začal v publicistike používať aj v súvislosti s kritikou vlády premiéra Roberta Fica[10][11][12] (a jeho strany SMER-SD – „karpatská sociálna demokracia“)[13][14][15]. Spájaný bol však aj s inými predstaviteľmi slovenskej politiky, ako napríklad s Jánom Slotom[11], stranou ĽSNS[16] či „s chybami Dzurindových nominácií“.[10]

Prívlastok „karpatského typu“ začal byť v politickom a novinárskom prostredí neskôr používaný aj v iných kontextoch vyjadrujúcich negatívne konotácie.[17][18]

Pôvod a používanie[upraviť | upraviť zdroj]

Prívlastok „karpatského typu“ sa dlhodobo v rôznych oblastiach používa na označenie predmetov typických pre oblasť Karpát, teda aj oblasť Slovenska. Išlo napríklad o ľudovú architektúru karpatského typu[19], konkrétne napríklad domy karpatského typu či kostoly karpatského typu[20], prípadne iné architektonické prvky (strechy karpatského typu[21]). Prívlastok sa používa aj v botanike (lesy a pralesy karpatského typu)[22] či zoológii (napr. kranská včela karpatského typu[23], jeleň karpatského typu[24] a pod.). Archeológia rozpoznáva napr. karpatský typ hrnčiarskych výrobkov.[25] Jazykoveda rozlišuje ukrajinské nárečia karpatského typu[26]. Prívlastky v týchto významoch v zásade nemajú negatívne konotácie.

V negatívnom politickom význame sa termín začal používať niekedy v polovici 90. rokov 20. storočia v súvislosti s kritikou politiky Vladimíra Mečiara a jeho vlády. Podľa novinára Mariána Leška označenie „demokracia karpatského typu“ vymysleli slovenskí politickí komentátori.[27][28] Publicista Róbert Kotian, ktorý termín použil 21. januára 1995 v novinách SME, označenie podľa vlastného vyjadrenia prevzal od bližšie nešpecifikovaného komentátora Nového Času.[29]

Po páde Mečiarovej politickej moci bol termín naďalej používaný v rámci kritiky niektorých javov v slovenskej politike. Napríklad novinár Peter Schutz napísal v roku 2001: „pokiaľ ide o politické obsahy, ešte aj dva-tri roky pred vstupom do EÚ sme stále ľudovou demokraciou karpatského typu. Kto to kedy v civilizovanej krajine videl, aby najväčším ťahákom k [...] (akýmkoľvek) voľbám bola obava z víťazstva kandidáta inej etnickej príslušnosti.“[30]

V súvislosti s premiérom Robertom Ficom sa termín začal spomínať už v období prvej Ficovej vlády. Napríklad roku 2007 termín s vládou spojil komentátor Juraj Hrabko, keď sa predseda parlamentu Pavol Paška pokúsil sfalšovať prijatý zákon o sociálnom poistení a prikázal vyhotoviť iné znenie než schválila Národná rada Slovenskej republiky („...prudký nárast demokracie karpatského typu neveští nič dobré. Nie pre tých, ktorí ju odmietali aj za Mečiara, aj za Dzurindu a odmietajú ju stále. Ale pre tých, čo v podaní tentoraz Roberta Fica s ňou sympatizujú.“)[31].

V pomerne hojnom počte sa termín začal znovu používať od polovice 10. rokov 21. storočia[14][13][11], pričom pejoratívny prívlastok „karpatského typu“ alebo „karpatský“ si okrem komentátorov osvojil a v rôznych kontextoch používal aj širší politický, odborný či spoločenský priestor. Frekventovane používaný je napríklad termín „kapitalizmus karpatského typu“[32][33][34] Socialista Artur Bekmatov hovoril o „podnikateľoch karpatského typu“[35]. Melicher z Mladých sociálnych demokratov (SMER-SD) hovoril o „liberalizme karpatského typu“, pričom tento termín bol spolu s termínom kapitalizmus karpatského typu už v roku 2007 jedným z predmetov knihy Sociálny, alebo liberálny štát? od Jozefa Mihalíka.[33] V slovenskej jazykovej praxi prívlastok vyjadruje kritické negatívne konotácie aj v iných prípadoch, napr. „nemocničný štandard karpatského typu“[17] či „kontradiktórne konanie karpatského typu“[18].

Niektoré opisy a názory[upraviť | upraviť zdroj]

Tibor Ferko (2002): „[...]Odtiaľto na východ má už kultúra i politika byzantský charakter a návrat v akomkoľvek modifikovanom prestrojení mečiarovskej karpatskej demokracie pred rok 1998 nám sľuboval vyhliadky len na dlhodobý pobyt mimo eurozóny[...]“[36]

Vasil Gluchman a kol. (2011): „[...]aj demokracia na Slovensku v danom období (pozn. v 90. rokoch 20. storočia) mala veľmi zaujímavú podobu demokracie karpatského typu, kde bolo možné v priebehu jednej dlhej parlamentnej noci porušiť všetky demokratické parlamentné pravidlá, privlastniť si všetku výkonnú a zákonodarnú moc, z opozície urobiť štatistu bez akejkoľvek možností kontroly moci a vplyvu na chod politického života na Slovensku.“[9]

Marián Leško (2014): „Jej súčasťou (pozn. demokracie karpatského typu) sa stalo potláčanie opozície, čistky v štátnej správe a jej politizácia, obmedzovanie práv menšín, používanie spravodajskej služby na kriminálne účely, útoky na predstaviteľov odborov, cirkví, novinárov, umelcov, akademickú obec i mimovládne organizácie. Pretože početné demarše a iné výstrahy zo zahraničia nezabrali, po zmarenom referende krajiny Európskej únie a NATO definitívne prestali považovať Mečiarovu garnitúru za akceptovateľného partnera na rozhovory o členstve.“[27]

Michal Cirner (2017): „[... udelenie Mečiarových amnestií] bolo už našťastie labuťou piesňou politického systému neliberálnej demokracie karpatského typu, ktorá sa fixne spája s menom Vladimíra Mečiara. Amnestie udelené v roku 1998 vtedajším predsedom vlády a zastupujúcim prezidentom v jednej osobe znemožnili doriešenie najvypuklejších káuz vtedajšieho obdobia – smrť Róberta Remiáša, únos prezidentovho syna a rolu slovenskej tajnej služby pod vedením Ivana Lexu v týchto ošemetných záležitostiach.“[37]

Martin Bútora (2019): „Zopár rokov po zmene v roku 1989 sa tu rozbujneli prvky, ako sa hovorilo v dobovom žargóne, ‚karpatskej demokracie‘ vyznačujúcej sa porušovaním ústavnosti a základných pravidiel liberálnodemokratického poriadku.“[38]

Branislav Škripek (7. februára 2024, Vystúpenie v rozprave NRSR, skrátené): „[...]toto nie je demokracia holandská alebo britská, alebo americká, ale demokracia karpatského typu v tejto kotline, lebo tu s ňou narábame, ako sa nám páči. Takže dá sa zneužiť vo svoj prospech, keď sa dostanú k moci, ale postupne ju takýmito zmenami koncentrujú do vlastných rúk, tú moc, následne prekrútia spravodlivosť, lenže demokracia bez pravdy a morálky sa pokrivuje na prekrucovanie spravodlivosti. [...]“[39]

Ladislav Križan spája s „dobovou demokraciou karpatského typu“ kontroverzných podnikateľov v čelných pozíciách športových klubov.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ ŠÚTOVEC, Milan. Maslo na našich hlavách: fejtóny a iné veci z rokov 2002-2010. Bratislava : Kalligram, 2011. ISBN 978-80-8101-505-2. S. 121.
  2. ↑ a b KRIŽAN, Ladislav. Vplyv nového zákona o športe (440/2005 Z. z) a jeho noviel na rozvoj demokracie v slovenských športových spolkoch. In: Sloboda združovania. Ed. Martina Gajdošová, Soňa Košičiarová. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave, 2019. ISBN 978-80-568-0310-3. S. 106.
  3. ↑ MAROŠ, Púchovský. Slovanská myšlienka na prahu 21. storočia. In: Slovanský zjazd roku 1848 a Slováci: zborník prác z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : T.R.I. Médium, 1998. S. 144.
  4. ↑ a b DOBIAŠ, Daniel – EŠTOK, Gabriel – HREHOVÁ, Mária. Politika v kultúre, kultúra v politike: kam kráčaš demokracia. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2014. ISBN 978-80-8152-168-3. S. 164.
  5. ↑ PROFANTOVÁ, Zuzana. Hodnota zmeny – zmena hodnoty: demarkačný rok 1989. Bratislava : Ústav etnológie SAV, Národopisná spoločnosť pri SAV, 2009. ISBN 978-80-88997-42-9. S. 154.
  6. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Leško, Šimečka, Vašečka: Budeme potrebovať odvahu. Musíme ukázať, že sa ich nebojíme [online]. Denník N, 2023-04-21, [cit. 2024-06-03]. Dostupné online.
  7. ↑ SURMÁNEK, Štefan. Voľby 1998. Čo ďalej?. In: Voľby 1998 v Slovenskej republike (stav-kontexty-perspektíva). Prešov : Prešovská univerzita, 1998. ISBN 80-88885-59-0. S. 145.
  8. ↑ GOLEMA, Andrej. November - súdy, sudcovia III.. Justin: časopis Združenia sudcov Slovenska, 1998, roč. 4, čís. 4, s. 14. ISSN 1336-0698.
  9. ↑ a b GLUCHMAN, Vasil, a kol. Verejná správa na (východnom) Slovensku v roku 2010: etické a morálne otázky. Prešov : Prešovská univerzita, 2011. ISBN 978-80-555-0478-0. S. 21.
  10. ↑ a b c KLIMEK, Marcel. Nemecký štandard. .týždeň, 2014-06-29, čís. 27, s. 46. Dostupné online [cit. 2024-06-03].
  11. ↑ a b c d BÁRDY, Peter. Orbánovi prekáža Slovensko. Slovenským „národniarom“ neprekáža Orbán [online]. Aktuality.sk, 2023-07-25, [cit. 2024-06-03]. Dostupné online.
  12. ↑ BÁRDY, Peter. RTVS v rukách politických aparátčikov [online]. Aktuality.sk, 2020-05-27, [cit. 2024-06-03]. Dostupné online.
  13. ↑ a b KYSEĽ, Tomáš. V Smere vymysleli nový názov strany a nakreslili iné logo. Odlíšia sa od Pellegriniho [online]. Aktuality.sk, 2021-05-19, [cit. 2024-06-03]. Dostupné online.
  14. ↑ a b Nádej zvaná Robert Fico?. In: BUZALKA, Juraj. Denník N [online]. N Press, 2016-04-13, [cit. 2024-06-03]. Dostupné online.
  15. ↑ BEBLAVÝ, Miroslav. Karpatská sociálna demokracia [online]. Hospodárske noviny, 2017-11-20, [cit. 2024-06-03]. Dostupné online.
  16. ↑ BÁN, Andrej. Dekotlebizácia. .týždeň, 2017, roč. 14, čís. 50, s. 32. ISSN 1336-5932.
  17. ↑ a b LAHO, Ladislav. Pacient na mieste. Týždeň, 2018, roč. 15, čís. 21, s. 15. ISSN 1336-5932.
  18. ↑ a b Teoretické a legislatívne otázky práva II: zborník príspevkov z vedeckej konferencie pri príležitosti 30. výročia Právnickej fakulty. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2003. ISBN 80-7097-532-6. S. 164.
  19. ↑ JANČURA, Peter; DANIŠ, Dušan. Hont: netradičný sprievodca prívetivou krajinou. [Nitra] : [Garmond], 2019. ISBN 978-80-89703-69-2. S. [31].
  20. ↑ LAZIŠŤAN, Eugen. Slovensko. Martin : Neografia, 1998. ISBN 80-88892-10-4. S. [225].
  21. ↑ BOŘUTOVÁ, DANA, Dana. Architekt Dušan Samuel Jurkovič. Bratislava : Slovart, 2009. ISBN 978-80-8085-665-6. S. 85 a i..
  22. ↑ GRÉSEROVÁ, Drahomíra; HOLÍKOVÁ, Klaudia. Biológia a ekológia pre 2. ročník SPoŠ. Bratislava : Príroda, 2002. ISBN 80-07-11200-6. S. 105.
  23. ↑ BRESTENSKÝ, Vojtech. Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra. Nitra : Slovenský chov, 2003. ISBN 80-88872-34-0. S. 20.
  24. ↑ RICHTER, Vojtech; RUMAN, Ladislav. Základy poľovníctva. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1959. S. 17, 46.
  25. ↑ KOPIN, Rudolf. Dejiny keramiky na Slovensku: od praveku po dnešok. Košice : Oriens, 1999. ISBN 80-88828-19-8. S. 208.
  26. ↑ KREDÁTUSOVÁ, Jarmila; DŽUPINKOVÁ, Zuzana (zost.). Slovensko-ukrajinské vzťahy v oblasti jazyka, literatúry a kultúry. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2012. ISBN 978-80-555-0549-7. S. 145.
  27. ↑ a b LEŠKO, Marián. Demokracia a politické strany po roku 1989 [online]. Bratislava: Bratislavský inštitút humanizmu, [cit. 2024-06-03]. S. 2. Dostupné online.
  28. ↑ LEŠKO, Marián. Slovensko smeruje k stavu, v akom pred 20 rokmi začínalo. In: SME [online]. SME, [cit. 2024-06-03]. Dostupné online.
  29. ↑ KOTIAN, Róbert. Viera, dôverčivosť a dôvera. In: SME [online]. SME, [cit. 2024-06-03]. Dostupné online.
  30. ↑ SCHUTZ, Peter. Dokrúžkované. Košický denník Korzár (Košice: Petit Press), 2001-12-17, roč. 4, čís. 289. ISSN 1335-4566.
  31. ↑ Každá strana má aj Gaba. In: HRABKO, Juraj. SME [online]. komentare.sme.sk, 2007-12-10, [cit. 2024-06-03]. S. 24. Dostupné online.
  32. ↑ KOTIAN, Róbert; ŠTULAJTER, Ivan. 30 rokov po: Slovensko 1989-2019. Žilina : Artis Omnis, 2019. ISBN 978-80-971256-8-4. S. 340.
  33. ↑ a b MIHALIK, Jozef. Sociálny alebo liberálny štát?. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2007. ISBN 978-80-7165-656-2. S. 380.
  34. ↑ SCHMÖGNEROVÁ, B. – UHLEROVÁ, M. – MARINČIN, A. – POGÁTSA, Z.. Slovenská ekonomika: Kapitalizmus „karpatského typu” alebo sociálne trhové hospodárstvo?. In: ŽANONY, Robert (ed.). Slovensko 1989 – 2019: Budujeme férovú krajinu?. Bratislava : Friedrich-Ebert-Stiftung, e.V., zastúpenie v Slovenskej republike. ISBN 978-80-89149-75-9.
  35. ↑ BEKMATOV, Artur. Krátka exkurzia do myšlienkového sveta podnikateľov karpatského typu [online]. 2023-07-04, [cit. 2024-06-03]. Dostupné online.
  36. ↑ FERKO, Tibor. Po rokoch 1919, 1938, 1948, 1968, 1993 prvýkrát sami o sebe. Euroreport: časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie, 2002, roč. 5, čís. október, s. 66. ISSN 1335-9762.
  37. ↑ CIRNER, Michal. Dlhé čakanie na dlhý proces. Listy, 2017, roč. 46 [47], čís. 2, s. 39. Dostupné online [cit. 2024-06-03]. ISSN 1210-1222.
  38. ↑ BÚTORA, Martin. Hľadanie nového domova. Praha : Malovaný kraj, 2019. ISBN 978-80-87954-11-9. S. 9.
  39. ↑ Škripek, Branislav; vol. obdobie 9. In: ŠKRIPEK, Branislav. Vyhľadávanie v prepise rozpravy [online]. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky, [cit. 2024-06-03]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Demokracia_karpatského_typu&oldid=7860919“