Hlinický kanál
| Hlinický kanál | |
| kanál | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj, Trnavský kraj |
| Okres | Šaľa, Galanta |
| Obec | Diakovce, Horné Saliby |
| Začiatok | Podunajská rovina |
| - poloha | Diakovce, Salibská mokraď |
| - výška | 112 m |
| - súradnice | 48°09′12″S 17°46′41″V / 48,1532°S 17,7780°V |
| Ústie | Šárd |
| - poloha | Horné Saliby, Podunajská rovina |
| - výška | 111 m |
| - súradnice | 48°08′05″S 17°45′35″V / 48,1348°S 17,7598°V |
| Dĺžka | 2,5 km |
| Hydrologické poradie | 4-21-17-379 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hlinický kanál (do 2017 aj Gelenský kanál a do 2009 aj Jelenský kanál)[1] je umelý odvodňovací kanál na juhozápadnom Slovensku v povodí vodného toku Šárd v obci Diakovce v okrese Šaľa a v obci Horné Saliby v okrese Galanta. Geomorfologická kategorizácia polohy Hlinického kanála: geomorfologická oblasť Podunajská nížina; geomorfologický celok Podunajská rovina; geomorfologický podcelok Salibská mokraď. Hydrologické poradie Hlinického kanála: 4-21-17-379.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Hlinický kanál má dĺžku cca 2,5 km so začiatkom na juhozápadnom okraji močariny, ktorá je kontinuálnym pokračovaním zanikajúceho mŕtveho ramena v priestore zložitej hydrologickej siete v nadmorskej výške 112 m n. m. v susedstve niekdajšej, dnes už zaniknutej, samoty Hlinica/ Glinica/ Gelence; Hlinický kanál pokračuje juhozápadným smerom a po cca 500 m priberá ľavostranný prítok – bezmenný odvodňovací kanál a po ďalších cca 500 m v nadmorskej výške 111 m n. m. prekračuje obecnú a zároveň aj okresnú a krajskú hranicu medzi Diakovcami v Šalianskom okrese, Nitriansky kraj, a Hornými Salibami v Galantskom okrese, Trnavský kraj; pokračuje cca 500 m a priberá pravostranný prítok – bezmenný odvodňovací kanál; aj ďalej sleduje juhozápadný smer a po cca 700 m pretína cestu s mostom ponad kanál spájajúcu obec Matúškovo so severným okrajom Horných Salíb tvoriac hranicu medzi ornou pôdou na východnom brehu a neveľkou lesnou plochou na západnom brehu; po záverečných 100 m ústi do Šárdu na severovýchodnom okraji intravilánu Horných Salíb neďaleko priemyselného parku (niekdajšieho areálu jednotného roľníckeho družstva) a obilného skladu v nadmorskej výške 111 m n. m. Vodný tok Šárd ďalej ústi do Salibského Dudváhu.
V celom svojom priebehu Hlinický kanál tečie cez poľnohospodársky extravilán katastrálneho územia Diakovce a cez poľnohospodársky extravilán katastrálneho územia Horné Saliby.
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Názov Hlinický kanál (do 2017 aj Gelenský kanál a do 2009 aj Jelenský kanál) vznikol prenesením názvu v súčasnosti už zaniknutej samoty Glinica/ Hlinica na odvodňovací kanál a súbežným vytvorením dvojslovného názvu. Samota Glinica/ Hlinica sa nachádzala vo vzdialenosti cca 200 m od začiatku Hlinického kanála pri severovýchodnom okraji bezmenného mŕtveho ramena.
Názov vodného toku Hlinický kanál vznikol zo slovného spojenia prídavného mena hlinický utvoreného zo slovnej bázy Hlinica vo význame charakteristický prítomnosťou hlinitej zeminy, často s výskytom miesta, kde sa kopala hlina, alebo ináč spájaný s hlinou a všeobecného podstatného mena kanál označujúceho umelý vodný tok; z rovnakého slovného základu teda podobnú motiváciu názvu má značný počet vodných tokov nie iba na Slovensku, ale i v celom slovanskom jazykovom priestore.
Pomenovací akt samoty Hlinica prebehol pred prvou polovicou 12. storočia v slovenskom jazykovom prostredí v podobe Glinica; po prisídlení maďarského obyvateľstva pred prvou polovicou 12. storočia bol tento geografický názov podľa zákonitostí preberania cudzích slov do maďarčiny prevzatý a modifikovanný do podoby → Gelence[2], [3] podobne ako v toponymách Bystrica → Beszterce, Drevenica → Dervence, Breznica → Berzence, Sikenica → Szikince, Kamenica → Kemence (ľavý prítok Ipľa na území dnešného Maďarska); po opätovnom posune slovensko-maďarskej etnickej a jazykovej hranice bol maďarský názov samoty Gelence späťprevzatý do slovenčiny v podobe Gelenec neskôr aj Jelenec (lebo pôvodný význam toponyma bol pre vtedajšieho slovenského používateľa už zrejme nejasný); názvoslovná autorita najprv v roku 2009 nepresne štandardizovala názov kanála v podobe Gelenský kanál[4],[5] a v roku 2017 revitalizáciou pôvodného názvu štandardizovala názov poľa v širšom priestore už zaniknutej samoty Hlinica v podobe Hlinický dvor[6] a názov kanála so začiatkom v tomto priestore v podobe Hlinický kanál.
Napriek tomu, že staršie písomné doklady o existencii samoty Glinica chýbajú, prítomnosť spoluhlásky g v najstarších písomných dochovaných názvoch samoty (majera) z roka 1884 (Koplaló m. (Gelencze) – majer) i z roka 1890 (Gelencze – roľa, Gelencze puszta – samota, majer)[7], [8] pomáha datovať prevzatie názvu zo slovenčiny do maďarčiny pred prvú polovicu 12. storočia, lebo v tomto čase došlo v slovenčine k substitúcii g → h.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-4716/2017 zo dňa 15.5.2017 o štandardizácii 4 názvov so súhrnným označením vodstvo z okresu Šaľa. Spravodajca ÚGKK SR, 2017, ročník 49, čiastka 2, s. 29. Dostupné na https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/spravodajca-ugkk-sr-2-2017.pdf (cit. 2021-05-28).
- ↑ STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku II. 2. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004. 533 s. ISBN 80-88878-89-6. S. 159.
- ↑ STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku I. 2. vyd. Bratislava : Národné literárne centrum – Dom slovenskej literatúry, 1999. 485 s. (Svedectvá; zv. 15.) ISBN 80-88878-49-7. S. 73, 238.
- ↑ HLADKÝ, Juraj: Hydronymia povodia Dudváhu. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, Pedagogická fakulta. 2011. 196 s. S. 54. ISBN 978-80-8082-504-1.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-5596/2009 zo dňa 4.9.2009 o štandardizácii 302 názvov vodných tokov. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2009, ročník 41, čiastka 4, s. 67. Dostupné na https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/Spravodajca_4_2009.pdf (cit. 2021-05-21).
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-4715/2017 zo dňa 15.5.2017 o štandardizácii 226 názvov geografických objektov z okresu Šaľa. Spravodajca ÚGKK SR, 2017, ročník 49, čiastka 2, s. 27. Dostupné na https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/spravodajca-ugkk-sr-2-2017.pdf (cit. 2021-05-28).
- ↑ Tretie vojenské mapovanie, 1884.
- ↑ Katastrálna mapa 1:2880, katastrálne územie Diakovce, mapový list č. 1, 2, 5 a 6. 1890-1893.