Preskočiť na obsah

Kamenná Poruba (okres Žilina)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kamenná Poruba
obec
Kamenná Poruba zo Sokola
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Región Rajecká kotlina
Vodný tok Porubský potok
Nadmorská výška 484 m n. m.
Súradnice 49°04′33″S 18°41′08″V / 49,075833°S 18,685556°V / 49.075833; 18.685556
Rozloha 14,18 km² (1 418 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 860 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 131,17 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1365
Starosta Jaroslav Turanec[3] (nezávislý)
PSČ 013 14
ŠÚJ 517658
EČV (do r. 2022) ZA
Tel. predvoľba +421-41
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Hlavná 136/159
013 14 Kamenná Poruba
E-mailová adresa poslať email
Telefón 041/549 83 32
Fax 041/549 83 32
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kamenná Poruba, Žilina District
Webová stránka: obeckamennaporuba.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kamenná Poruba je obec na Slovensku v okrese Žilina. Obec je písomne doložená v roku 1511 ako Kewporuba (maďarsky kö = kameň) a 1598 ako Kamenná Poruba. Pomenovanie získala vďaka tomu, že vznikla vo vyklčovanej - porúbanej hore na kamenistej pôde.

Podhorská obec leží v Rajeckej kotline, približne 3 km východne od Rajca. Porubskou dolinou tečie Porubský potok, ktorý sa na okraji Rajeckých Teplíc vlieva do Rajčanky.

Prístup je po ceste III. triedy z Rajeckých Teplíc cez Konskú, miestne cesty však vedú aj do susedného Rajca a Kuneradu. Rajecké Teplice sú vzdialené 5 km, Žilina necelých 20 km.

Dejiny obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Kamenná Poruba vznikla pravdepodobne tak, že niektorý kastelán Matúša Čáka vyčlenil z chotára Konskej územie na novú osadu. Tunajšie dedičné richtárstvo asi prevzal v druhej polovici 14. storočia Žilinčan Albert, predok zemianskej rodiny Kardošovcov.

Obec sa prvýkrát písomne spomína v listine nitrianskeho konventu z roku 1368 ako Stephanburbaya v súvislosti so zakladaním kostola v Stránskom. Vtedy spolu so Stránskym a Konskou patrila gemerskému rodu Balogovcov. Z názvu obce možno usudzovať, že jej vlastníkom bol nejaký Štefan. Neskôr patrila zemianskemu rodu Kardošovcov, ktorého predkovia boli dedičnými richtármi a na prelome 15. a 16. storočia žili v Sádočnom.

Kamenná Poruba sa vyvíjala ako zemianska dedina. Bývali v nej zemania, ktorí podliehali lietavskému hradu. Podľa urbára z roku 1543 bolo tu 13 roľníckych rodín (z nich tri mali nemecké mená Gloczner, Paczuot, Wurcz), 10 želiarov, 2 richtári.

Koncom 15. storočia a v prvej polovici 16. storočia bol tu zemiansky rod Práznovských. Podľa dejín nitrianskeho biskupstva od Jozefa Vuruma Peter Praznovský roku 1490 testamentárne polovicu Poruby daroval paulínskemu kláštoru svätého Jána Krstiteľa v Lefantovciach. Roku 1523 rod Práznovských dal do zálohu 5 poddanských pozemkov rodine Egresdyovcov. Roku 1545 bola obec prisúdená Pavlovi Práznovskému. Podľa názvu obce dostala meno tunajšia zemianska rodina Porubských. Roku 1535 sa spomína Michael Porubský de Poruba.

Koncom 17. storočia sa časť Poruby dostala do držby žilinskej rezidencie jezuitov. Podľa urbára z roku 1688 dedičným richtárom tu bol Ján Porubský. Rezidencii podliehali 3 sediaci a 4 želiari. Vyskytovali sa tu tieto mená: Habrun, Hlavatý, Hodas, Hodes, Chovan, Jaško, Kasak, Porubčanský, Smieško, Valach, Valachovič. Roku 1707 bolo v Kamennej Porube 6,5 sedliackych usadlostí, 14 želiarov, 5 podželiarov a 4 pažitníci.

Príbuzenskými vzťahmi vzrastal počet zemianskych rodín v Kamennej Porube. Roku 1798 tu boli zemepánmi barón Sobek a zemianske rodiny Motešický, Serdahely, Kvašaj, Beňovský, Borčický, Rašovký, Uhliarik, Višňovský. Okrem prvých troch rodín všetci sídlili v Porube.

Roku 1831 bývajúcimi tu zemepánmi boli Balaša, Beňovský, Huljak, Sobek, Pongrác, Uhliarik, Velič. Ďalej Adamovič, Borčický, Motešický, Rašovký, Vrana, Višňovský, ktorí mali malé parcely. Neskôr pribudli Frývaldský a Otlik. Zemianskych kúrií bolo v obci viac. Z chotára patrila poddaným len štvrtina. Keďže Kamenná Poruba bola zemianskou obcou, roku 1887 sa tu zriadil poštový úrad a roku 1904 notársky úrad. Zemianske tituly boli úradne zrušené roku 1918.

Družobná obec s rovnakým názvom sa nachádza v okrese Vranov nad Topľou.

Obec v podhorí Lúčanskej Fatry ponúka vhodné možnosti pešej turistiky a cykloturistiky. Porubskou dolinou vedie značený turistický chodník do sedla pod Hnilickou Kýčerou v hlavnom hrebeni pohoria. Viaceré turistické atrakcie sa nachádzajú v okolitých sídlach.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]