Kamenná Poruba (okres Žilina)
| Kamenná Poruba | |
| obec | |
 Kamenná Poruba zo Sokola
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Žilina |
| Región | Rajecká kotlina |
| Vodný tok | Porubský potok |
| Nadmorská výška | 484 m n. m. |
| Súradnice | 49°04′33″S 18°41′08″V / 49,075833°S 18,685556°V |
| Rozloha | 14,18 km² (1 418 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 860 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 131,17 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1365 |
| Starosta | Jaroslav Turanec[3] (nezávislý) |
| PSČ | 013 14 |
| ŠÚJ | 517658 |
| EČV (do r. 2022) | ZA |
| Tel. predvoľba | +421-41 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Hlavná 136/159 013 14 Kamenná Poruba |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 041/549 83 32 |
| Fax | 041/549 83 32 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Kamenná Poruba, Žilina District | |
| Webová stránka: obeckamennaporuba.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kamenná Poruba je obec na Slovensku v okrese Žilina. Obec je písomne doložená v roku 1511 ako Kewporuba (maďarsky kö = kameň) a 1598 ako Kamenná Poruba. Pomenovanie získala vďaka tomu, že vznikla vo vyklčovanej - porúbanej hore na kamenistej pôde.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Podhorská obec leží v Rajeckej kotline, približne 3 km východne od Rajca. Porubskou dolinou tečie Porubský potok, ktorý sa na okraji Rajeckých Teplíc vlieva do Rajčanky.
Prístup je po ceste III. triedy z Rajeckých Teplíc cez Konskú, miestne cesty však vedú aj do susedného Rajca a Kuneradu. Rajecké Teplice sú vzdialené 5 km, Žilina necelých 20 km.
Dejiny obce
[upraviť | upraviť zdroj]Kamenná Poruba vznikla pravdepodobne tak, že niektorý kastelán Matúša Čáka vyčlenil z chotára Konskej územie na novú osadu. Tunajšie dedičné richtárstvo asi prevzal v druhej polovici 14. storočia Žilinčan Albert, predok zemianskej rodiny Kardošovcov.
Obec sa prvýkrát písomne spomína v listine nitrianskeho konventu z roku 1368 ako Stephanburbaya v súvislosti so zakladaním kostola v Stránskom. Vtedy spolu so Stránskym a Konskou patrila gemerskému rodu Balogovcov. Z názvu obce možno usudzovať, že jej vlastníkom bol nejaký Štefan. Neskôr patrila zemianskemu rodu Kardošovcov, ktorého predkovia boli dedičnými richtármi a na prelome 15. a 16. storočia žili v Sádočnom.
Kamenná Poruba sa vyvíjala ako zemianska dedina. Bývali v nej zemania, ktorí podliehali lietavskému hradu. Podľa urbára z roku 1543 bolo tu 13 roľníckych rodín (z nich tri mali nemecké mená Gloczner, Paczuot, Wurcz), 10 želiarov, 2 richtári.
Koncom 15. storočia a v prvej polovici 16. storočia bol tu zemiansky rod Práznovských. Podľa dejín nitrianskeho biskupstva od Jozefa Vuruma Peter Praznovský roku 1490 testamentárne polovicu Poruby daroval paulínskemu kláštoru svätého Jána Krstiteľa v Lefantovciach. Roku 1523 rod Práznovských dal do zálohu 5 poddanských pozemkov rodine Egresdyovcov. Roku 1545 bola obec prisúdená Pavlovi Práznovskému. Podľa názvu obce dostala meno tunajšia zemianska rodina Porubských. Roku 1535 sa spomína Michael Porubský de Poruba.
Koncom 17. storočia sa časť Poruby dostala do držby žilinskej rezidencie jezuitov. Podľa urbára z roku 1688 dedičným richtárom tu bol Ján Porubský. Rezidencii podliehali 3 sediaci a 4 želiari. Vyskytovali sa tu tieto mená: Habrun, Hlavatý, Hodas, Hodes, Chovan, Jaško, Kasak, Porubčanský, Smieško, Valach, Valachovič. Roku 1707 bolo v Kamennej Porube 6,5 sedliackych usadlostí, 14 želiarov, 5 podželiarov a 4 pažitníci.
Príbuzenskými vzťahmi vzrastal počet zemianskych rodín v Kamennej Porube. Roku 1798 tu boli zemepánmi barón Sobek a zemianske rodiny Motešický, Serdahely, Kvašaj, Beňovský, Borčický, Rašovký, Uhliarik, Višňovský. Okrem prvých troch rodín všetci sídlili v Porube.
Roku 1831 bývajúcimi tu zemepánmi boli Balaša, Beňovský, Huljak, Sobek, Pongrác, Uhliarik, Velič. Ďalej Adamovič, Borčický, Motešický, Rašovký, Vrana, Višňovský, ktorí mali malé parcely. Neskôr pribudli Frývaldský a Otlik. Zemianskych kúrií bolo v obci viac. Z chotára patrila poddaným len štvrtina. Keďže Kamenná Poruba bola zemianskou obcou, roku 1887 sa tu zriadil poštový úrad a roku 1904 notársky úrad. Zemianske tituly boli úradne zrušené roku 1918.
Družobná obec s rovnakým názvom sa nachádza v okrese Vranov nad Topľou.
Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Ľubomír Stanček (* 1955) – kňaz, spisovateľ a profesor
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Obec v podhorí Lúčanskej Fatry ponúka vhodné možnosti pešej turistiky a cykloturistiky. Porubskou dolinou vedie 
značený turistický chodník do sedla pod Hnilickou Kýčerou v hlavnom hrebeni pohoria. Viaceré turistické atrakcie sa nachádzajú v okolitých sídlach.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kamenná Poruba (okres Žilina)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálne stránky obce Archivované 2019-06-16 na Wayback Machine