Kostol Krista Kráľa (Prešov)
| Kostol Krista Kráľa | |
| farský kostol | |
 Kostol Krista Kráľa koncom roka 2016
| |
| Patrocínium: Kristus Kráľ | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Prešov |
| Mesto | Prešov |
| Sídlisko | Sekčov |
| Región | Šariš |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - cirkev | Rímskokatolícka |
| - cirkevná provincia | Východná provincia |
| - arcidiecéza | Košická arcidiecéza |
| - dekanát | Prešov – stred |
| - farnosť | Farnosť Krista Kráľa, Prešov – Sekčov |
| Adresa | Námestie Krista Kráľa 1, 080 01 Prešov |
| - súradnice | 48°59′38″S 21°16′21″V / 48,993948°S 21,272444°V |
| Architekt | Ing. arch. Jozef Troliga |
| Výstavba | 1992 |
| - dokončenie | 1997 |
| Dátum | |
| - posvätenia (svätiteľ) | 11. november 2000 (Mons. Alojz Tkáč) |
| Správa | Vdp. Pavol Kožuško, farský administrátor |
| Vlastník | Rímskokatolícka farnosť Krista Kráľa[1] |
  Poloha kostola na Slovensku
| |
 Poloha v rámci kraja
| |
| Webová stránka: sekcov.fara.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kostol Krista Kráľa v Prešove na sídlisku Sekčov je slovenský rímskokatolícky farský kostol.
Je farským kostolom Farnosti Krista Kráľa, Prešov – Sekčov, ktorá patrí pod dekanát Prešov – stred v Košickej arcidiecéze.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Umiestnenie kostola bolo plánované v strede sídliska Sekčov, nakoľko však sídlisko nebolo nikdy dostavané tak ako bolo plánované, nachádza sa teda v severnej časti sídliska, ktoré sa nachádza vo východnej časti mesta Prešov. Kostol sa rozkladá na priestrannom Námestí Krista Kráľa, na ktorom sa okrem kostola a farského úradu nachádza aj Pastoračné centrum - Dom Jána Pavla II., viacúčelové športové ihrisko, detské ihrisko a lezecká stena. Na zelených plochách medzi chodníkmi rastú stromy, na tráve sa s obľubou hrajú deti.
Popis[upraviť | upraviť zdroj]
Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]
Ku kostolu smeruje päť lúčovitých chodníkov, ktoré majú symbolizovať stred sídliska a odkazovať na symboliku výroku „Všetky cesty vedú do Ríma.“ Medzi chodníkmi rastie tráva, stromy a kry. Kostol je riešený kompiláciou centrálneho a pozdĺžneho typu. Zvonku svojou strechou vytvára dojem latinského kríža, alebo holubice či kalicha s hostiou. Zvonica je z dôvodov symbolickosti a funkčnosti umiestnená na kopci za kostolom, nie je teda súčasťou budovy kostola.[3]
Interiér[upraviť | upraviť zdroj]
Presbytérium[upraviť | upraviť zdroj]
Kostol je klasickým centrálnym kostolom. Pôdorys presbytéria tvorí polkruh, respektíve poloelipsa. Po celom obvode kostola, okrem časti kde je presbytérium, sa tiahne chór. Oltár je zložený z dvoch travertínových blokov, medzeru medzi nimi spája mosadzná guľa s priemerom 25 centimetrov. Dva bloky symbolizujú Starý zákon a Nový zákon, mosadzná guľa symbolizuje Ježiša Krista, ktorého Starý zákon predpovedá, Nový zákon ohlasuje a na oltári sa sprítomňuje. Na vrchnej stene blokov je položená travertínová menza v tvare lichobežníka s vypuklou dlhšou základňou smerom k ľudu. Na pravej strane bohoslužobného priestoru (z pohľadu ľudu) sa nachádza kríž, na ľavej ambona. Bohostánok je vytesaný do pravého nosného piliera na hranici centrálneho kruhu. Vonkajšok bohostánku tvorí travertínová doska v tvare domčeka a mosadzná pologuľa, ktorá slúži ako dvere do bohostánku. Večné svetlo je umiestnené tesne nad bohostánkom.[3]
Sochy[upraviť | upraviť zdroj]
Socha Ježiša Krista[upraviť | upraviť zdroj]
Kostolu dominuje viac ako dvojmetrová mosadzná socha Krista Kráľa, ktorá je umiestnená nad predsedníckym miestom. Socha Krista má zámerne zväčšené žehnajúce ruky. Vytvoril ju sochár a reštaurátor z Pezinka, Mgr. arch. Štefan Kollár, ktorý je aj autorom krstiteľnice a spolu s Mgr. art. Igorom Galuškom spoluautorom krížovej cesty.[3]
Socha Panny Márie[upraviť | upraviť zdroj]
Na (z pohľadu ľudu) ľavej strane od oltára je umiestnená socha Panny Márie, ktorá pochádza z Landau pri Stuttgarte. Socha patrila sestrám z rádu Congregatio Jesu (IBMV). V roku 1938 museli sestry opustiť svoju školu a dom a sochu premiestnili do susedného kostola Panny Márie. Kostol, v ktorom bola socha počas Druhej svetovej vojny umiestená bol zbombardovaný, soche Panny Márie sa však nič nestalo a ostala nepoškodená. V roku 1965 sestry obnovili školu a socha sa vrátila do ich kaplnky. Keď v roku 2001 z Landau odišli, sochu darovali do kostola Krista Kráľa. 15. septembra 2001 pri svätej omši o 9.00 ju vdp. dekan Martin Telepun za prítomnosti predstavenej sestier IBMV slávnostne posvätil.[3]
Bohoslužby[upraviť | upraviť zdroj]
Farský kostol je často využívaný, sväté omše sa v pracovné dni konajú dvakrát denne, v nedele päťkrát.[4] Do farnosti kostola patrilo 13 690 veriacich, no od 1. júla 2019 sa toto číslo navýšilo začlenením do farnosti časti sídliska, ktoré predtým patrilo farnosti Najsvätejšej Trojice na Solivare.[5] Okrem farského kostola sú vo farnosti aj filiálky: kostol sv. Františka Xaverského v Šalgovíku. Do farnosti patrí aj kaplnka Božieho milosrdenstva v poliklinike Procare.[6]
| Deň | Čas | ||||
|---|---|---|---|---|---|
| Pondelok | 6.00 | 18.00 | |||
| Utorok | 9.00 | 18.00 | |||
| Streda | 6.00 | 18.00 (svätá omša obzvlášť pre deti) | |||
| Štvrtok | 9.00 | 18.00 (po svätej omši adorácia k Sviatosti oltárnej do 19.30) | |||
| Piatok | 6.00 | 18.00 (svätá omša obzvlášť pre mladých a birmovancov) | |||
| Sobota | 7.00 | 18.00 | |||
| Nedeľa | 6.00 | 7.00 | 9.00 | 11.00 | 18.00 |
V prikázaný sviatok, ktorý pripadne na pracovný deň bývajú sväté omše v týchto časoch: 6.00, 9.00, 16.00, 18.00
V prikázaný sviatok, ktorý pripadne na deň pracovného pokoja, alebo štátny sviatok bývajú bohoslužby v týchto časoch: 6.00, 7.00, 9.00, 11.00, 18.00.
Správa[upraviť | upraviť zdroj]
Farnosť spravuje od 1. júla 2020 farský administrátor Vdp. Pavol Kožuško.[7][2] Pred ním v rokoch 2007 až 2020 farár Vdp. Marek Kreheľ, jeho predchodca Vdp. Bartolomej Salanci bol prvým farárom tejto farnosti a to v rokoch 1997 až 2007.[8] Kaplánov sa vo farnosti vystriedalo mnoho, ich zoznam viď tu Archivované 2019-08-05 na Wayback Machine.
Fotogaléria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Nový oltár kostola -
pohľad od hlavného vchodu pred rekonštrukciou -
oltár a lavice z chóru pred rekonštrukciou -
priestor pre organistu a zbor -
chór
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ ÚRAD GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Kataster nehnuteľností | ZBGIS [online]. zbgis.skgeodesy.sk, [cit. 2019-07-05]. Dostupné online.
- ↑ a b ACTA CURIAE ARCHIEPISCOPALIS CASSOVIENSIS [online]. ke-arcidieceza.sk, 2020-06-12, [cit. 2021-05-09]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Farnosť Krista Kráľa, Prešov-Sekčov [online]. 2011-11-13, [cit. 2019-04-01]. Dostupné online. Archivované 2019-04-01 z originálu.
- ↑ a b Farnosť Krista Kráľa, Prešov-Sekčov [online]. 2011-11-13, [cit. 2019-04-01]. Dostupné online. Archivované 2019-04-09 z originálu.
- ↑ Farnosť Krista Kráľa, Prešov-Sekčov [online]. 2019-06-24, [cit. 2019-07-01]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Prešov - Sekčov - farnosť Krista Kráľa : Prešov - Solivar - dekanát :: Created by Pavol Elias [online]. farskyurad.sk, [cit. 2019-04-01]. Dostupné online. Archivované 2019-04-01 z originálu.
- ↑ Facebook [online]. facebook.com, [cit. 2020-07-04]. Dostupné online.
- ↑ Farnosť Krista Kráľa, Prešov-Sekčov [online]. 2011-11-13, [cit. 2019-08-06]. Dostupné online. Archivované 2019-08-05 z originálu.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol Krista Kráľa (Prešov)
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Kostol Krista Kráľa Archivované 2019-04-01 na Wayback Machine na internetovej stránke sekcov.fara.sk
- Kostol Krista Kráľa na internetovej stránke dokostola.sk
- Kostol Krista Kráľa Archivované 2019-04-01 na Wayback Machine na internetovej stránke farskyurad.sk
