Maštale

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Maštale
Prírodná rezervácia
Pieskovcové skaly v PR Maštale
Štát Česko Česko
Región Pardubický kraj
Okres Chrudim, Svitavy
Lokalita Bor u Skutče, Budislav,
Jarošov,
Nové Hrady, Proseč, Zderaz
Nadmorská výška 350 – 540 m n. m.
Súradnice 49°50′8″S 16°7′25″V / 49,83556°S 16,12361°V / 49.83556; 16.12361
Rozloha 1 040,56 ha
Vznik 1. január 1989[1]
 - Vyhlásil Okresný národný výbor Svitavy
Správa AOPK ČR
Kód AOPK ČR 1502
Česko: Maštale
Maštale
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Maštale
Webová stránka: Biolib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Maštale je prírodná rezervácia ev. č. 1502 neďaleko obce Bor u Skutče v okrese Chrudim. Oblasť spravuje Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Predmetom ochrany sú charakteristické skalné útvary s prevahou cenomanských pieskovcov a na nich zastúpených kultúrnych a reliktných bôrov. Táto prírodná rezervácia chráni pieskovcové skalné mesto Toulovcovy maštale, ako jediné väčšie v južnej časti východných Čiech. Podľa neho je pomenovaná aj celá oblasť skál a lesov, v ktorej sa rezervácia Maštale nachádza. Členitosť reliéfu umožňuje prítomnosť pestrej mozaiky rastlín a živočíchov. Medzi najvýraznejšie typy biotopov patria predovšetkým hlboké skalné rokliny s klímou inverzného charakteru, prameniská a vlhké lesné lúky, lesné rybníky a suché temená skál s plytkou piesčitou pôdou.[2] Táto doteraz príliš civilizáciou nepoznamenaná krajina, je však dobre pretkaná sieťou turistických chodníkov a cyklotrás.

Geológia a geomorfológia[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť Maštalí má charakter zvlneného reliéfu, ktorý je naklonený na sever. Rozdiel medzi najvyšším miestom na juhu (Posekanec, 554 m) a najnižším na severe (riečisko Novohradky pri Polanku) je takmer 200 m. Územie leží na pomedzí českej kriedovej panvy a kryštalických hornín Českomoravskej vrchoviny. Eróziou vzniknuté členité povrchové tvary sú tvorené cenomanskými glaukonitickými pieskovcami, na ktorých sa zachovali "ostrovčeky" spodnoturónských slieňovcov. V podstate ide o sústavu skalnatých údolí, zarezaných miestami až do hĺbky 60 m do pieskovcov aj podložných kryštalických hornín. Na rozmedzí týchto petrologických štruktúr sú miestami výrazné pramenné horizonty.[3] Skalné steny sú rozčlenené zvetrávaním, odnosom a svahovými pohybmi do samostatných veží a blokov. Nájdeme tu celkom bežne rôzne výčnelky, previsy, jaskyne, okná, dutiny, voštiny, rímsy a ďalšie tvary selektívneho zvetrávania a odnosu.[2]

Juhovýchodná časť rezervácie je tvorená Mestskými maštaľami, roklinou V kvíčalnici a Voletínským údolím. Centrálnou časťou sú Toulovcovy maštale s úzkymi prielezmi a náznakom vývoja skalného mesta. Názov sa vzťahuje k povesti o skrýšach rytiera Vavrinca Toulovce z Jarošovskej tvrdze. Výrazným skalným členením sa vyznačujú aj následné údolia Vranické a Korálky. Rozľahlá je roklina Všivíce medzi Zderazou, Borom a Polánkou s útvarmi Kolumbovo vajce, Kazateľnica, Betlehem ai. Pod osadou Roudná vystupujú na údolnom svahu Novohradky rôzne typy hornín (vrchnokriedový slieňovce a pieskovce, predkriedová lateritická zvetralina na metadrobách hlineckej zóny a žula). Južný okraj (v okolí kóty Posekanec) leží už na žulách, vystupujúcich tu tiež v niekoľkých skalných odkryvoch. Pôdny kryt je tvorený kambizemami, a to jednak jej typická aj kyslá varieta, v zamokrených polohách je potom glej typický.

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

V pomerne členitom teréne rezervácie je rozmanitý výskyt živočíchov. Zo stavovcov sa na území vyskytuje približne 130 druhov. Borovicová mladina je domovom pre početnú populáciu vretenice severnej (Vipera berus). V borovicových lesoch hniezdi zo vzácnejších druhov napr. krivonos smrekový (Loxia curvirostra), tesár čierny (Dryocopus martius), jastrab veľký (Accipiter gentilis), orešnica perlavá (Nucifraga caryocatactes), a pôtik kapcavý (Aegolius funereus). Ako flóra, tak druhovo bohatšia je fauna, ktorá obýva dná roklín a okolie potokov. Žije tu napríklad čerebľa pestrá (Phoxinus phoxinus), alebo salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), bežne hniezdi penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla) či červienka obyčajná (Erithacus rubecula). V lesných rybníkoch sa vyskytujú mlok bodkovaný (Triturus vulgaris) a mlok horský (T. alpestris), na lesných okrajoch a lúkach jašterica živorodá (Zootoca vivipara) a jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis). Čo sa týka bezstavovcov, vyskytuje sa v lesných porastoch fauna typická pre borovicové lesy. Zaujímavejšie druhy sa môžu nachádzať v zatienených skalných roklinách. V Prosečskom a Vranickom potoku žije rak riečny (Astacus astacus), pri Vranickom potoku bola pozorovaná vážka pásikavec obyčajný (Cordulegaster boltonii).

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Rieka Novohradka v PR Maštale

Jednotvárny a minerálno chudobný geologický podklad spôsobuje, že územie nie je botanicky príliš bohaté. Na väčšine plôch sa vyskytujú človekom vysádzané bôry, kde podrast tvorí napr. brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus), brusnica obyčajná (Rhodococcum vitisidaea) a vres obyčajný (Calluna vulgaris), z tráv prevláda metluška krivolaká (Avenella flexuosa). Tieto borovicové lesy sú v súčasnosti na miestach pôvodných acidofilných bučín zväzu Luzula-Fagion. Reliktné bôry (Dicrano-Pinion), ktoré sa miestami zachovali na extrémnych stanovištiach, sa tu vyskytujú v spoločenstve Leucobryo-Pinetum. Objavujú sa na konvexných tvaroch reliéfu s piesčitou pôdou, ktorá ľahko vysychá. V podraste sú tiež typické prevažne machorasty (Pleurozium schreberi, Leucobryum juniperoideum, Ptilium ciliare) a lišajníky (Cetraria islandica, Cladonia chlorophaea, C. rangiformis). Vyššia biodiverzita je v inverzných údoliach potokov, kde rastú rebrovka rôznolistá (Blechnum spicant), čerkáč hájny (Lysimachia nemorum), krkoška chlpatá (Chaerophyllum hirsutum), deväťsil biely (Petasites albus), plavúň pučivý (Lycopodium annotinum), kokorík praslenatý (Polygonatum verticillatum) a ďalšie. V týchto údoliach je pestrejšia aj drevinová skladba: okrem buka lesného (Fagus sylvatica) a smreka obyčajného (Picea abies) sa tu vyskytujú tiež jedľa biela (Abies alba), javor horský (Acer pseudoplatanus) a breza plstnatá (Betula pubescens). Na území rezervácie sa nachádza aj niekoľko lesných rybníkov a menších kvetnatých lúk, kde nájdeme zo vzácnejších rastlín napr. bradáčik vajcovitolistý (Listera ovata), čertkus lúčny (Succisa pratensis) , olšovník rascolistý (Selinum carvifolia), na najvlhkejších miestach i fialku močiarnu (Viola palustris).

Lesníctvo[upraviť | upraviť zdroj]

Na území sú najrozšírenejším lesným typom kultúrne bôry. Na skalách sa tiež nachádzajú fragmenty reliktných borín, ktoré sú predmetom ochrany. Na ostatných častiach plošín, vrátane mierne zarezaných údolí, je pokrývka borovicových kultúr namiesto pôvodných acidofilných bučín a jedľobučín. Súčasné lesné hospodárenie je zamerané na zvýšenie podielu duba, jedle a buka, najmä na dne roklín a tiež na postupnú likvidáciu nepôvodných drevín.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-03-13]. Dostupné online. (po česky)
  2. ↑ a b c FALTYSOVÁ, Helena; BÁRTA, František, a kol. Chráněná území ČR. sv. IV, Pardubicko. Praha : Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, 2002. 314 s. ISBN 8086064441. (po česky)
  3. ↑ Sdružení obcí Toulovcovy maštale [online]. [Cit. 2011-02-08]. Dostupné online. Archivované 2009-12-09 z originálu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maštale

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Maštale na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Maštale&oldid=7650769“