Prírodný park Heřmanův Městec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°56′16″S 15°40′28″V / 49,93778°S 15,67444°V / 49.93778; 15.67444
Heřmanův Městec
Prírodný park
Zámecký park v Heřmanově Městci 04 zámecký rybník.JPG
Zámocký rybník a časť parku
Štát Česko Česko
Región Pardubický kraj
Okres Chrudim
Lokalita Heřmanův Městec
Nadmorská výška 280 – 390 m n. m.
Súradnice 49°56′16″S 15°40′28″V / 49,93778°S 15,67444°V / 49.93778; 15.67444
Rozloha 341 ha
Vznik 1996
Poloha na mape Česka
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Prírodný park Heřmanův Městec je prírodný park rozkladajúci sa na okraji mesta Heřmanův Městec v okrese Chrudim v Česku.

Lokalita[upraviť | upraviť kód]

Prírodný park Heřmanův Městec o rozlohe 341 ha sa nachádza pri východnom a juhovýchodnom okraji mesta. Vyhlásený bol v roku 1996 a zasahuje do katastrálnych území Heřmanův Městec, Kostelec u Heřmanova Městce, Úherčice a Chotěnice. Na západe je ohraničený približne zástavbou mesta, na severe cestou I/17 s tým, že časť parku zvaná Bažantnice sa nachádza severne od nej. Na východe prírodný park ohraničuje cesta II/341 a na juhu oplotenie odbory Úherčice a hranice priľahlého lesa. Prírodný park sa skladá z troch hlavných častí. Prvá je zámocký park nachádzajúci sa v jeho severozápadnej časti, druhá lesopark Palác zaberajúci východnú a najväčšiu časť prírodného parku a tretia už spomínaná Bažantnice tvoriaca výbežok na jeho severnej strane. Priestor parku slúži predovšetkým na krátkodobú rekreáciu obyvateľov priľahlého mesta.

Časti prírodného parku[upraviť | upraviť kód]

Zámocký park[upraviť | upraviť kód]

Zámocký park s arborétom o rozlohe 42,69 ha sa nachádza v severozápadnej časti prírodného parku južne od neskorogotického barokového heřmanoměsteckého zámku. Je verejne prístupný. Jeho niveleta sa mierne dvíha v smere sever - juh. V mieste zámockej záhrady a priľahlej odbory založil v nadväznosti na prestavbu zámku v roku 1784 gróf Jan Václav Špork prírodne krajinársky park. Súčasnú podobu získal v 20. rokoch 19. storočia, perličkou je jeho využitie počas druhej svetovej vojny ako vojenského poľného letiska. Jeho pôvodné dispozície spočívali vo vytvorení troch rozbiehajúcich sa priehľadových lúčov, z ktorých sa do dnešnej doby najviac dochoval prostredný 600 metrov dlhý. Z jeho najvyššieho bodu je výhľad na vlastný zámok, vzdialenú Kunětickú horu a opačným smerom na zámocký rybník. Východná časť parku má dnes už charakter prirodzeného lesa tvoreného dúbravou s prímesou borovice lesnej. Do oploteného parku je možné vstúpiť niekoľkými vchodmi vybavenými informačnými tabuľami. Pri významných drevinách sa nachádzajú kovové ceduľky. Spoločne s bažantnicou je park chránený aj v rámci prírodnej pamiatky Heřmanův Městec.

Lesopark Palác[upraviť | upraviť kód]

Lesopark Palác tvorí najväčšiu časť prírodného parku. Zaberá celú jeho východnú časť a priamo nadväzuje na park zámocký. Tvoria ho niekdajšie partie parkového lesa s enklávami sadov. Posledná veľká regenerácia jeho drevín a trávnatých plôch prebehla v roku 1969 v spolupráci so záhradníkom posledného majiteľa zámku z rodu Kinských Laube. Mnoho stromov muselo byť vyrúbaných po víchrici v júni 2008. V areáli lesoparku sa nachádza aj najvyšší bod prírodného parku o nadmorskej výške 382 metrov.

Bažantnica[upraviť | upraviť kód]

Bažantnica sa ako jediná časť prírodného parku nachádza severne od cesty I/17. Je ďalej vymedzená dvoma cestami vedúcimi k obci Klešice a tokom Podolského potoka. Ide o starú dúbravu, ktorá si zachovala ráz romantickej krajiny s pastvinovým lesom. Spoločne so zámockým parkom je Bažantnica chránená aj v rámci prírodnej pamiatky Heřmanův Městec.

Prírodné pomery[upraviť | upraviť kód]

Geológia a geomorfológia[upraviť | upraviť kód]

Skalným podkladom prírodného parku sú vrchnokriedové usadeniny (sliene) s vysokým obsahom vápnika. Parkom prechádza rozhranie medzi Svitavskou pahorkatinou resp. Heřmanoměsteckou tabuľou v jeho severnej časti a Železnými horami, ktorých severné úpätie zaberá južnú časť parku[1]. Tomu zodpovedá aj pomerne veľké výškové členenie, kedy priestor pri zámockom rybníku leží v nadmorskej výške 280 – 290 metrov a naopak dvojica vrcholov v lesoparku Palác je vysoká 382 a 390 metrov.

Hydrológia[upraviť | upraviť kód]

Zámockým parkom preteká Podolský potok, ktorý napája zámocký rybník. Na jeho koryte sú zreteľné úpravy vzniknuté počas parkových úprav. Os východnej časti parku tvorí jeden z jeho pravých prítokov. Na jeho toku sa nachádza taktiež neveľký rybník a v jeho blízkosti udržiavaná studnička U zlomené vrby, ktorá je v starostlivosti žiakov heřmanoměsteckej základnej školy[2].

Flóra[upraviť | upraviť kód]

Jesienka obyčajná v parku v auguste 2015

Rastlinné spoločenstvá sú prevažne druhotné a medzi umelo vysadenými drevinami nájdeme aj početné nepôvodné druhy. V prírodnom parku môžeme nájsť veľké množstvo vzácnych bylín ako je veternica hájna, veternica iskerníkovitá, prvosienka vyššia, pľúcnik tmavý, iskerník chlpatý, konvalinka voňavá, vranovec štvorlistý, divozel kukučkovitý, púpava Taraxacum nordstedtii, mednička ovisnutá, hrachor jarný, zubovník šupinatý alebo chochlačka dutá. V zámockom parku sa nachádza 29 druhov stromov: borovica čierna, borovica lesná, borovica hladká, breza previsnutá, buk lesný (tzv. Zámocký buk pri západnom okraji parku už patrí medzi stromy zaniknuté), buk lesný previsnutý, duglaska tisolistá, dub červený, dub letný (pamätný strom v blízkosti zámockého rybníka), dub uhorský, hrab obyčajný, jaseň štíhly, javor poľný, javor horský, javor mliečny, pagaštan konský, pagaštan pleťový, gaštan jedlý, katalpa, lipa malolistá, lipa veľkolistá, smrekovec opadavý, jelša lepkavá, platan javorolistý, smrek pichľavý 'glauca', smrek obyčajný, tis obyčajný, topoľ sivý a vŕba cintorínska (Salix x sepulcralis).

Fauna[upraviť | upraviť kód]

Zo živočíchov stojí za zmienku skokan zelený, slepúch lámavý alebo jašterica krátkohlavá. Hniezdi tu tesár čierny, ďateľ veľký, brhlík obyčajný, pinka lesná, kolibrikáriky a penice. V zemnom poschodí je bežná ryšavka žltohrdlá a hrdziak hôrny. V podzemných častiach parku prezimuje netopier veľký, netopier čierny, netopier vodný a netopier svetlý. V zámockých pivničných a povalových priestoroch tvorí letné kolónie kritický ohrozený podkovár krpatý. Z dôvodu výskytu chrobáka pižmovca hnedého bola časť prírodného parku vymedzená v rámci sústavy Natura 2000 ako Európsky významná lokalita.

Stavby[upraviť | upraviť kód]

Okrem zámku a priľahlej časti mestskej zástavby Heřmanovho Městca, ktorá sa nachádza na severozápadnom okraji prírodného parku, sa v jeho centrálnej časti rozkladá chatová osada Ježkovna. Severne od nej leží športový areál s tenisovými kurtmi a hokejbalovým štadiónom Ježkárna. K športovému areálu prilieha dnes už nevyužívaný prírodný amfiteáter. Zaujímavou stavbou je pôvodný záhradnícky dom stojaci pri východnom vstupe do zámockého parku.

Turistické trasy[upraviť | upraviť kód]

Heřmanův Městec je jedným z východísk turistických trás do Železných hôr. Dve z nich prechádzajú územím prírodného parku. Modro značená trasa do Vápenného Podola v západnej časti zámockého parku, zelene značená trasa do Slatiňan jeho centrálnej častí a lesoparkom Palác.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Břetislav Balatka, Jan Kalvoda - Geomorfologické členenie reliéfu Čech (Kartografie Praha, 2006)
  2. studnička U zlomené vŕby na webe Národného registra prameňov

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • Dokument Koncepcia ochrany prírody Pardubického kraja 2004
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Přírodní park Heřmanův Městec na českej Wikipédii.