Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na dobrý článok.

Makak dlhochvostý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Makak dlhochvostý
Macaque crabier mère et bébé.jpg
Na ostrove Bali, Indonézia.
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Macaca fascicularis
Raffles, 1821
Synonymá
Cynomolgus irus, Cuvier, 1818
Macaca irus, Cuvier, 1818[1]
Crab-eating Macaque area.png
Rozšírenie makaka dlhochvostého (červene):
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Makak dlhochvostý (iné názvy: makak krabožravý, makak jávsky; lat. Macaca fascicularis) je úzkonosý primát z čeľade mačiakovité (Cercopithecidae) a rodu makak (Macaca). Druh popísal Thomas Stamford Raffles roku 1821. Synonymum makak krabožravý poukazuje na to, že sa tento druh občas priživí aj krabmi alebo mäkkýšmi, väčšiu časť potravy však tvoria rôzne semená a ostatná rastlinná potrava. Samce sa od samíc líšia veľkosťou a „fúzami“. V skupine sa prejavuje matrilineárna hierarchia,[2] samce tlupu opúšťajú po dosiahnutí puberty.

Na ostrove Bali bol makak dlhochvostý uctievaný ako božstvo[3] a ľudia preňho stavali chrámy. Dnes je široko rozšírený v juhovýchodnej Ázii, kde sa rozčlenil do niekoľkých poddruhov. Vo voľnej prírode sa vyskytuje predovšetkým v pralesoch a mangrovoch, niekedy tiež na savanách alebo pri riekach. Nebojí sa vody, dokáže výborne plávať a hľadá v nej aj časť svojej potravy.[4] Je používaný ako laboratórne zviera, na ktorom sa testujú lieky proti rôznym chorobám.[5]

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Rodové meno Macaca pochádza z portugalského názvu Makako odvodeného z afrického jazyka Fiot. Druhový názov fascicularis, znamenajúci „s pruhom“ udelil zvieraťu Thomas Stamford Raffles, nevysvetlil však, prečo zvolil práve tento názov.[6]

V Indonézii a Malajzii je pre všetky druhy makakov používaný názov indonéz. kera, zrejme kvôli prenikavému kriku,[7] anglické synonymá sú angl. crab-eating macac (poukazuje na to, že sa občas živia aj krabmi) a angl. long-tailed macac (poukazuje na dlhý chvost). Známy je tiež názov cynomolgus monkey.

Taxonómia[upraviť | upraviť zdroj]

Je uznaných celkom desať poddruhov makaka dlhochvostého. V roku 1993 vykonala biologička Čang s kolektívom prvý dôkladný rozbor ich mitochondriálnej DNA pomocou analýzy restrikčnej endonukleázy. Roku 2007 bolo preskúmaných 1 053 vzoriek mtDNA makakov dlhochvostých z rôznych stanovíšť, ale ani cez ďalšie výskumy nebol ešte v roku 2014 vzťah medzi jednotlivými poddruhmi úplne známy.[8] Najrozšírenejším poddruhom je M. f. fascicularis, vyskytujúci sa v Indočíne a Malajskom súostroví (Sumatra, Borneo [Kalimantan] a iné). Poddruh M. f. aureus možno nájsť opäť v Indočíne, poddruh M. f. umbrosus v Indii a ostatné sú rozšírené na rôznych ostrovoch v Malajskom súostroví mimo Sulawesi.[9] Druh mizne až na východnej časti od Wallaceovej línie.

Jednotlivé poddruhy sa odlišujú podľa fyzických vlastností, kľúčovú úlohu tu zohráva dĺžka chvosta, tvar fúzov a farba srsti.[8]

  • Macaca fascicularis fascicularis, Raffles, 1821 (Indočína, Malajzijské súostrovie; dĺžka tela: 1 m [samec])
  • Macaca fascicularis aureus, E. Geoffroy, 1831 (Indočína; dĺžka tela: 95 cm [samec])
  • Macaca fascicularis philippensis, I. Geoffroy, 1843 (Filipíny a blízke ostrovy; dĺžka tela: 1,1 m [samec])
  • Macaca fascicularis umbrosus, Miller, 1902 (India; dĺžka tela: 1,09 m [samec])
  • Macaca fascicularis fuscus, Miller, 1903 (Palau; dĺžka tela: 83 cm [samec])
  • Macaca fascicularis lasiae, Lyon, 1916 (Palau, Sumatra, Indonézia; dĺžka tela: 1,02 m [samec])
  • Macaca fascicularis atriceps, Kloss, 1919 (Thajsko; dĺžka tela: 75 cm [samec])
  • Macaca fascicularis condorensis, Kloss, 1926 (Côn Sơn; dĺžka tela: 1 m [samec])
  • Macaca fascicularis tua, Kellogg, 1944 (Palau)
  • Macaca fascicularis karimondjawae, Sody, 1949[1] (Palau, Indonézia)[10]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Makak dlhochvostý si ukladá potravu do vrecka v papuli.

Areál rozšírenia tohto primáta je rozsiahly. Vyskytuje sa predovšetkým v dažďových lesoch a mangrovách, obsadil však aj savany a oblasti bez stromov.[4] Schopnosť adaptovať sa na rôzne prostredia mu umožnila, aby sa rozšíril po takmer celej juhovýchodnej Ázii.[11] Do zoznamu území, kde ho možno nájsť, patrí Sumatra, Borneo, Jáva, Filipíny a ďalšie ostrovy, Indočína (Kambodža, India, Thajsko) a oblasti, kam bol introdukovaný (je tam nepôvodným druhom), napr. Maurícius alebo Palau.

Nebezpečný je pre pôvodné druhy vtákov kvôli jedení ich vajec a súperenie o potravu.[12] Medzinárodný zväz ochrany prírody ho zaradil na zoznam 100 najhorších inváznych druhov.[5]

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Makaky dlhochvosté môžu, v závislosti na poddruhu, dosahovať dĺžku až 55 cm bez chvosta, samce sú väčšie ako samice. Hmotnosť u samcov sa odhaduje na 4,8 – 7 kg, samice sú ľahšie a vážia 3 – 4 kg (makak dlhochvostý patrí medzi 3 najmenšie druhy makakov).[2][13] Srsť má po celom tele červeno-hnedé až šedo-hnedé sfarbenie,[14][15] na hlave sa tiahne až do čela a vytvára typický chocholík.[16] Na tvári samcom rastú, pre ne typické, šedo-biele fúzy, a na rozdiel od samíc majú tiež vyvinutejšie očné zuby.[14] Obe pohlavia sa teda od seba výrazne odlišujú, je tu zreteľný pohlavný dimorfizmus. Očné zuby sú lopatkovitého tvaru (zubný vzorec trvalého chrupu je I 2/2 C 1/1, P 2/2 M 3/3).[13] Oči mieria dopredu (u makakov dlhochvostých je teda, podobne ako u všetkých primátov, vyvinuté binokulárne videnie)[13] a sú lemované bielou srsťou.[17] Očné viečka majú biele sfarbenie.[18] Tváre sú ružovo-hnedé, nos plochý a nosové dierky umiestnené blízko seba; ide o typický znak úzkonosých primátov.[13] V tlame má opica lícne torby, do ktorých si môže uschovávať potravu a zožrať ju neskôr.[14][19][pozn. 1] Makak dlhochvostý má na rozdiel od mnohých iných makakov chvost.[21] Ten je dlhší ako telo,[22] meria okolo 40-65 cm[16] a slúži predovšetkým na udržiavanie rovnováhy pri skokoch, ktoré môžu dosiahnuť až 5 m.[14] Predovšetkým však chvost pomáha udržiavať rovnováhu pri chôdzi.[23] Makaky sa dožívajú až 30 rokov,[14][15] pohlavnú dospelosť dosahujú u samcov po 50. mesiaci, u samíc po 51. mesiaci.[24] Samice makakov dlhochvostých definitívne prestanú rásť po šiestich rokoch, samce až po desiatich rokoch.[25]

Makaky dlhochvosté sú náchylné k infekčným chorobám.[26] Zároveň tiež slúžia ako prenášači pre ľudí smrteľných vírusov, ako je Herpes vírus typu B.[27] Na človeka môžu pomerne ľahko preniesť aj parazita Plasmodium knowlesi, ktorý spôsobuje maláriu u týchto primátov a prípadne aj u ľudí.[28]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Makak dlhochvostý je všežravec. Hlavnou zložkou potravy sú semená a plody (až 2/3), konzumuje však aj listy, kvety, korienky a kôru.[13] Do jeho jedálnička patrí tiež mäso a živočíšna potrava – príležitostne sa živí drobnými stavovcami (hniezdiace vtáky, jašterice, žaby), z vtáčích hniezd vyberá vtáčatá a vajcia. V Indonézii, kde sa často zdržiava v mangrovových porastoch, sa naučil loviť v plytkej vode kraby a iné kôrovce, vďaka čomu dostal v angličtine názov Crab-eating macaque.[29] Okrem toho sa živí aj mäkkýšmi,[30] ktoré vyberá v mangrovníkoch, keď nastane odliv.[31] Lov prebieha tak, že sedí na konároch a čaká na správnu príležitosť, keď na pláži ustúpi voda. Potom zlezie zo stromov dole, pochytá kôrovce a rozbije ich tvrdú schránku kameňom.[32] Niekedy vniká aj do plantáží cukrovej trstiny, čím ničí úrodu.[12]

Správanie[upraviť | upraviť zdroj]

Denný režim[upraviť | upraviť zdroj]

Tieto opice patria medzi denné živočíchy a zdržujú sa predovšetkým na stromoch.[18] Pohybujú sa tu pomocou všetkých štyroch končatín. Málokedy zliezajú dole, aby ich neohrozovali šelmy, zvlášť tigre. Útočisko v korunách stromov nachádzajú aj v noci, jednotlivé skupiny opíc majú svoje vlastné stromy.[14] Ráno vstávajú okolo 5:30 až 6:00 hodín.[14] Keď pátrajú po potrave, denne sa môžu premiestniť až o dva kilometre. Prekonaná vzdialenosť pri tom závisí na veľkosti skupiny.[33] Makak dlhochvostý sa nebojí vody a na rozdiel od mnohých iných druhov primátov vie plávať. Už mláďatá sa vo vode hrajú a hľadajú potravu na dne (makak dlhochvostý sa dokáže potopiť do hĺbky asi 30 m).[4][34]

Hierarchia[upraviť | upraviť zdroj]

Skupina makakov vyberá na pobreží mäkkýše a kraby.

Makaky dlhochvosté žijú v tlupách, v ktorých môže byť 6 až 58 jedincov,[14] z ktorých sú najpočetnejšie samice. Tie sú tzv. filopatrické, vyskytujú sa len v domovskej lokalite, ktorú takmer nikdy neopúšťajú. Po dosiahnutí pohlavnej dospelosti mláďat zo skupiny odídu samce, aby sa ujali vedenia inej tlupy, a samice v nej zostávajú. Jedna skupina makakov si môže privlastniť teritórium až o rozlohe 200 ha.[35] Ak sa dve skupiny stretnú, zvyčajne dochádza k bitke,[36] ktorá začína vrčaním a cerením zubov a ak to nepriateľa nezastraší, dôjde k naozajstnému boju.[37] V regióne južného Bornea žijú v kompetičných vzťahoch s kahaumi nosatými (Nasalis larvatus).[2]

Hierarchia je vidieť predovšetkým u samíc, okrem toho sú v tlupe tiež alfa samci. Niekedy sa môžu cudzie samce pokúsiť prevziať miesto alfa samca, v takom prípade nastáva boj medzi opicami, pri ktorom sa makaky môžu zraniť. Porazený sa víťaza zvyčajne bojí a snaží sa ho upokojiť rôznymi gestami, napr. škriabaním. Bolo tiež dokázané, že konflikt zažehnáva spoločné pitie vody.[38] Každý samec má okolo seba skupinku asi 3 samíc.[2]

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Samice sa pária predovšetkým s alfa samcami (pozri Hierarchia). Je gravidná 162 – 193 dní. Po skončení gravidity sa jej narodí jediné mláďa,[39] vážiace približne 320 g, o ktoré sa stará len ona.[5][39] Či ide o samca alebo samicu, možno poznať až po dlhšej dobe.[40] Mláďatá najprv vyzerajú rovnako a majú čierne sfarbenie, ktoré sa časom zmení na farbu dospelých jedincov.[14] Sú kojené materským mliekom po dobu asi 420 dní.[13] Niektoré jedince môžu byť neznášanlivé voči ďalším členom skupiny, objavujú sa krádeže mláďat vyššie postavenými samicami tým, ktoré sú v hierarchickom rebríčku nižšie, aj zabíjanie mláďat.[14] Mladé jedince oboch pohlaví sa spočiatku hrajú spoločne, okolo jedného až dvoch rokov veku sa však začnú venovať navzájom iba jedincami rovnakého pohlavia.[41]

Inteligencia a používanie nástrojov[upraviť | upraviť zdroj]

Makak dlhochvostý – nástroje.

Niektoré skupiny týchto primátov používajú kamene na rozbíjanie orechov alebo lastúrnikov, ktorými sa živia, aby sa dostali k jedlému vnútru. Dokážu si olúpať tiež batáty a maniok.[42][43] Vedia si tiež čistiť zuby a učia to aj mláďatá.[44]

Vo vedeckom výskume[upraviť | upraviť zdroj]

Makak dlhochvostý je často odchytávaný na výskumné účely a spoločne s makakom rézus (Macaca mulatta) ide o najčastejšie používanú opicu na laboratórne pokusy.[29] Túto obľúbenosť spôsobuje predovšetkým malá veľkosť tohto primáta v porovnaní s ostatnými úzkonosými opicami. Pokusy zahŕňajú predovšetkým testovanie liekov proti rôznym chorobám. Makak dlhochvostý sa tiež využíva pri výskume diabetu (cukrovka je u tohto druhu pomerne rozšírenou chorobou).[26] Keďže je citlivý na stres, prebiehajú aj výskumy vplyvu stresu na vznik kardiovaskulárnych ochorení aj na reprodukčnú funkciu.[26] Taktiež psychiatri a psychológovia využívajú makaky dlhochvosté na testy ich správania po požití alkoholu alebo drog, prípadne na výskum depresie.[26]

Ohrozenie[upraviť | upraviť zdroj]

Makak dlhochvostý je často odchytávaný (samce) a chovaný (samice) pre lekársky výskum, čo znižuje jeho stavy. Najväčšie nebezpečenstvo predstavuje lov,[9] ktorý prebieha predovšetkým na Filipínach, kde sú makaky lovené tak pre potravu, ako aj pre šport.[9] Okrem toho tieto primáty decimuje aj strata prirodzeného prostredia. Pralesy sú vyrúbavané a nahrádzajú ich palmové plantáže, čo opiciam škodí. Odchyt z voľnej prírody zakazujú iba balijské zákony, lebo je tu makak dlhochvostý považovaný za božstvo a ľudia mu stavajú chrámy.[3] Považujú ho totiž za boha Hanumána.[45] V niektorých krajinách je chránený, sú postavené aj chovné stanice, napr. v Kambodži alebo Vietname.[9]

Druh je podľa Medzinárodného zväzu ochrany prírody najmenej ohrozený, a to aj vďaka širokému rozšíreniu.[9]

Medzi prirodzených nepriateľov patria šelmy, krokodíly, hady a dravce.[21][46]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Makak dlhochvostý bol jedným z primátov, ktorí boli vyslaní do vesmíru. Opica sa volala Albert III. a zahynula v rakete V2 16. septembra 1949 pri jej explózii.[47] Ostatné makaky vyslané do kozmu boli prevažne makaky rézus (Macaca mullata).[48]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Lícne torby majú všetky makaky.[20]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KOŘÍNEK, Milan. makak jávský [online]. BioLib, [cit. 2015-09-02]. Dostupné online.
  2. a b c d VANČATA, Václav. Primatologie Díl 2. Praha : Univerzita Karlova v Praze, 2003. ISBN 80-7290-127-3.
  3. a b VERHOEF, Ester; VERHALLEN. Encyklopedie volně žijících zvířat. [s.l.] : REBO. 320 s. ISBN 80-7234-213-4. S. 209.
  4. a b c POKORNÝ, Zbyněk. Makak jávský [online]. chovzvirat.cz, 2014-06-10, [cit. 2015-09-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. a b c HAZAN, Tracy. Crab-eating Macaque (Macaca fascicularis) [online]. New York : Columbia University, rev. 2003-09-30, [cit. 2015-09-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. BENJAMIN, Zimmer. Makaku, macaco, makak, Macaca [online]. Language Log, [cit. 2015-10-28]. Dostupné online.
  7. RAFFLES, Thomas. Descriptive Catalogue of a Zoological Collection, made on account of the Honourable East India Company, in the Island of Sumatra and its Vicinity, under the Direction of Sir Thomas Stamford Raffles, Lieutenant-Governor of Fort Marlborough. Linnean Society of London, 1821, s. 246-247. Dostupné online [cit. 2015-10-28]. DOI10,1111 / j.1095-8339.1821.tb00064.x..
  8. a b KOLEKTÍV. Phylogenetic relationships of Malaysia’s long-tailed macaques, Macaca fascicularis, based on cytochrome b sequences [online]. zookeys, 8.5.2014, [cit. 2015-10-18]. Dostupné online.
  9. a b c d e Macaca fascicularis [online]. The IUCN Red List of Threatened Species, [cit. 2015-09-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. Velikosti poddruhů makaků na eol.org [online]. eol.org, [cit. 2015-10-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. FUENTES, Agustín. Padangtegal Overview [online]. [Cit. 2015-09-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. a b PAGAD., Shyama. Macaca fascicularis [online]. Global invasive species database, 2007, [cit. 2015-10-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. a b c d e f BONADIO, Christopher. Macaca fascicularis [online]. Animal Diversity Web, [cit. 2015-09-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. a b c d e f g h i j CAWTHON LANG, Kristina. Long-tailed macaque (Macaca fascicularis) [online]. Primate Info Net, rev. 2006-01-06, [cit. 2015-09-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. a b Long-tailed Macaque [online]. Ecology Asia, [cit. 2015-09-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. a b Long tailed macaque [online]. SEARRP Royal Society. Dostupné online. (po anglicky)
  17. Macaque crabie [online]. Futura - sciencest, [cit. 2015-10-29]. Dostupné online. (po francúzsky)
  18. a b Long-tailed macaque (Macaca fascicularis) [online]. Wild Fact Sheets, [cit. 2015-09-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. Ottův slovník naučný - heslo "Makakové". Zväzok 16. [s.l.] : [s.n.]. S. 659.
  20. Ottův slovník naučný - heslo "Makakové". Zväzok 16. [s.l.] : [s.n.]. S. 659.
  21. a b Crab-Eating Macaque [online]. a-z-animals, [cit. 2015-09-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. Long-Tailed Macaques [online]. Nicholasville : Primate Rescue Center, [cit. 2015-09-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. بواسطة, كتب. معلومات عن مكاك طويل الذيل [online]. Amrsal.org, [cit. 2015-11-01]. Dostupné online. (po arabsky)
  24. Makak jávský (Macaca fascicularis) [online]. [Cit. 2015-10-23]. Dostupné online.
  25. Яванский макак (макак–крабоед) — Macaca fascicularis [online]. Сахалинский зооботанический парк, [cit. 2015-10-24]. Dostupné online. (po rusky)
  26. a b c d Genome: Macaca fascicularis [online]. McDonnell Genome Institute, [cit. 2015-09-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  27. CARTER, Steve. Macaca fascicularis (mammal) [online]. Invasive Species Specialist Group, 2013-09-26. Dostupné online.
  28. GUMERT, MD.; FUENTES, A.; JONES-ENGEL, L.. Monkeys on the Edge: Ecology and Management of Long-tailed Macaques and their Interface with Humans. [s.l.] : Cambridge University Press, 2011.
  29. a b Makakové: Makak jávský [online]. ABC, 2001-07-23, [cit. 2015-09-02]. Dostupné online.
  30. Kolektiv autorů. Velký atlas živočichů jedinečný obraz života na Zemi. české vydání: 2005. vyd. [s.l.] : [s.n.]. 208 s. ISBN 80-07-01395-4.
  31. Hutan - Krásy malajského pralesa, TV-relácia, Spojené kráľovstvo, 1998
  32. Яванский макак [online]. samarazoo.ru, [cit. 2015-10-24]. Dostupné online. (po rusky)
  33. javaneraffe [online]. Deutsches Primatnezentrum, [cit. 2015-10-24]. Dostupné online. (po nemecky)
  34. Krabbmakak [online]. Ystad Djurnpark, [cit. 2015-11-01]. Dostupné online. (po švédsky)
  35. Makak jávský (macaca fascicularis) [online]. Annimalia, 2013-04-16, [cit. 2015-09-02]. Dostupné online.
  36. MATTHEWS, Rupert. Obrazová encyklopedie ZVÍŘATA. [s.l.] : Ottovo nakladatelství. 78 s. ISBN 80-7181-999-9.
  37. Javaneraffe; Krabbenesser; crab eater; Cynomolgus Monkey [online]. Tierlexikon, [cit. 2015-10-24]. Dostupné online. (po nemecky)
  38. CORDS, Marina. Post-conflict reunions and reconciliation in long-tailed macaques. Animal Behaviour (Elsevier), 1992-07, roč. 44, čís. 1, s. 57-61. DOI10.1016/s0003-3472(05)80754-7. (po anglicky)
  39. a b Makak jávský na genomics.senescence.info [online]. . Dostupné online.
  40. Crab-eating macaque (Macaca fascicularis) [online]. Wildscreen Arkive, [cit. 2015-09-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  41. Javaneraffe (Macaca fascicularis) [online]. Primaten der Welt, 2010-5-6, [cit. 2015-10-24]. Dostupné online. (po nemecky)
  42. Etologie primátů: Fenomén kultury u primátů mimo člověka [online]. pfyziollfup.upol.cz, [cit. 2015-10-23]. Dostupné online.
  43. WHEATLEY, Bruce. Cultural behavior and extractive foraging in Macaca Fascicularis ". Current Anthropology. Current Anthropology, 1988. DOI10.1086/203670.
  44. MASATAKA, Nobuo; KODA, Hiroki; URASOPON, Nontakorn. Free-Ranging Macaque Mothers Exaggerate Tool-Using Behavior when Observed by Offspring [online]. PLoS ONE, 2009-03-10, [cit. 2015-09-23]. Dostupné online. DOI:10.1371/journal.pone.0004768
  45. Long-tailed macaque [online]. BBC, [cit. 2015-09-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  46. Long Tailed Macaque (Macaca fascicularis) [online]. Stability of Altered Forest Ecosystems, [cit. 2015-09-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  47. KROULÍK, Jiří. Chlupatí kosmonauti (zvířata a kosmonautika) [online]. . Dostupné online. (po česky)
  48. Primates in Space [online]. [Cit. 2015-09-06]. Dostupné online. (po anglicky)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • WHEATLEY, Bruce Panton. The behavior and ecology of the crab-eating macaque (Macaca fascicularis) in the Kutai Nature Reserve, East Kalimantan, Indonesia. Davis : University of California, 1978. (po anglicky)
  • VERHOEF, Esther. Encyklopedie volně žijících zvířat. Čestlice : REBO, 2001. ISBN 80-7234-213-4. Kapitola Primáti, s. 209. (po česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • EUDEY, Ardith. The Crab-eating Macaque (Macaca fascicularis): Widespread and Rapidly Declining [online]. Primate Conservation. Dostupné online. (po anglicky)
  • KOLEKTIV. The Macaca fascicularis at Padangtegal, Bali, Indonesia. [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  • Fotografie na arkive.org

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku makak jávský na českej Wikipédii.