Preskočiť na obsah

Martovská mokraď

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Toto je článok o geomorfologickej časti Podunajskej roviny. O rovnomennej prírodnej rezervácii pozri Martovská mokraď (prírodná rezervácia).
Martovská mokraď
geomorfologická časť
Podunajskej roviny
Okolie Martoviec
Štát Slovensko Slovensko
Región Nitriansky
Okresy Šaľa, Nové Zámky, Komárno
Časť Podunajskej roviny
Hranice Podunajská rovina, Novozámocké pláňavy, Hurbanovské terasy
Mestá Trnovec nad Váhom, Selice, Palárikovo, Martovce, Nesvady,
Marcelová
Rieky Stará Nitra, Patinský kanál, Nitra, Dlhý kanál
Súradnice 47°55′26″S 18°06′04″V / 47,924°S 18,101°V / 47.924; 18.101
Najnižší bod juhovýchodná časť územia
 - výška cca 107 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Martovská mokraď[1] je geomorfologická časť Podunajskej roviny.[2] Zaberá rovinatú oblasť, približne v páse medzi mestami Šaľa a Komárno.[3]

Nachádza sa na východe Podunajskej roviny a zaberá pás územia na východ od rieky Váh, približne od Šale po Patince na brehu Dunaja. Nie je súčasťou žiadneho podcelku a obklopuje ju z veľkej časti samotná Podunajská rovina, ktorá pokračuje južným a juhozápadným smerom, východný okraj lemuje jej časť Novozámocké pláňavy. Na juhovýchode susedí Podunajská pahorkatina s podcelkom Hronská pahorkatina a časťou Hurbanovské terasy.[2] Táto časť Podunajskej roviny patrí do povodia Váhu, v južnej časti Dunaja a z významných vodných tokov tu preteká Dlhý kanál, Nitra, Stará Nitra, Lándorský a Patinský kanál. V oblasti je hustá sieť vodných kanálov a časť územia tvoria mokrade.[4]

Martovská mokraď leží v Nitrianskom kraji a zasahuje na územie okresov Šaľa, Nové Zámky a Komárno. Z množstva sídiel sa tu nachádza mesto Nesvady a obce Trnovec nad Váhom, Selice, Palárikovo, Martovce, Marcelová a Patince.[3][4]

Severným okrajom prechádza cesta I/75 zo Šale do Nových Zámkov a strednou časťou vedie rovnako do Nových Zámkov cesta II/563 z Kolárova. Juhom je vedená cesta I/64 z Nitry do Komárna a I/63 z Komárna do Štúrova. Cez Šaľu do Nových Zámkov vedie aj medzinárodne významná železničná trať Bratislava – Štúrovo a južnou časťou aj trať do Komárna.[5]

Chránené územia

[upraviť | upraviť zdroj]

V tejto časti Podunajskej roviny sa nachádzajú prírodné rezervácie Martovská mokraď, Komočín, Pohrebište a Alúvium Žitavy, prírodné pamiatky Trnovské rameno, Bábske jazierko a Jahodnianske jazierka a chránené areály Palárikovský park a Moľvy.[3][4]

Rovinatá krajina, intenzívne využívaná na poľnohospodárstvo, patrí medzi turisticky pokojnejšie oblasti. Nie sú tu žiadne značené turistické trasy. Strednou časťou prechádza Ponitrianska cyklomagistrála, západne (už mimo Martovskej mokrade) popri Váhu vedie Vážska cyklomagistrála a južným okrajom medzinárodná cyklistická magistrála EuroVelo 6. Rieku Nitru tu kopíruje aj pútnická Mariánska cesta z Nových Zámkov do Kolárova. Na južnom okraji je pri Patinciach atraktívny rekreačný areál s termálnymi bazénmi.[6][4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-27]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-27]. Dostupné online.
  3. a b c Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-06-27]. Dostupné online.
  4. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-27]. Dostupné online.
  5. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 115, 127-128.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-06-27]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]