Melčice-Lieskové
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Melčice-Lieskové | |
| obec | |
 Melčice-Lieskové
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Trenčín |
| Nadmorská výška | 202 m n. m. |
| Súradnice | 48°50′43″S 17°55′04″V / 48,8452°S 17,9177°V |
| Rozloha | 21,58 km² (2 158 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 719 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 79,66 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1398 |
| Starosta | Miroslav Matiáš[3] (SMER-SD) |
| PSČ | 913 05 |
| ŠÚJ | 545686 |
| EČV (do r. 2022) | TN |
| Tel. predvoľba | +421-32 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad
Melčice – Lieskové 119 913 05 Melčice – Lieskové |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | +421 32 64 90 298 |
| Fax | +421 32 64 90 201 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Melčice-Lieskové | |
| Webová stránka: melcice-lieskove.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Melčice-Lieskové je obec na Slovensku v okrese Trenčín.
Polohopis
Obec Melčice-Lieskové leží v údolí stredného Považia v pohorí Bielych Karpát na pravej strane Váhu medzi Trenčínom a Novým Mestom nad Váhom. Terajšia obec vznikla v roku 1975 zlúčením dovtedy samostatných Melčíc a Zemianskeho Lieskového, ktoré sa spojilo už v roku 1914 s Malými Žabokrekmi. Súčasťou obce je i kopaničiarska časť Dolina. Melčická dolina vyhlásená za chránený prírodný útvar je zaujímavá nielen z prírodovedného hľadiska.
Dejiny
Do pravekej histórie vstúpila obec objavmi z mladšej doby bronzovej i nálezmi kostrového pohrebiska z veľkomoravského obdobia. Hustotu ranostredovekých sídel vo vhodnom geografickom prostredí ovplyvnila blízkosť Beckovského hradu, brod cez rieku Váh, kde sa vyberalo mýto, stredoveká cesta, na ktorú sa napájali komunikácie vedúce z dôležitých priesmykov na moravsko-uhorských hraniciach.
Do písanej histórie sa však prvýkrát Melčice dostávajú až na konci 14. storočia. V listine z roku 1398, ktorou kráľ Žigmund Luxemburský daroval Beckovské panstvo Ctiborovi zo Ctiboríc sa uvádzajú popri ostatných okolitých obciach pod názvom „Myliche“.
Obec Zemianske Lieskové sa naopak nespomína ani v jednej kráľovskej donácii, pretože bola od počiatku vyňatá z rozsiahleho komplexu hradu Beckov. Ako majetok rodiny Slopnianskej (podľa dediny Slopná pri Považskej Bystrici) sa v písomných prameňoch objavuje až v roku 1478. Často menila majiteľov - v roku 1496 dostal obec od rodiny Slopnianskej Osvald Rozvadský z Malých Stankoviec, svoje diely mali v obci píšucej sa ako Nemeslieszko, alebo Leskowe nobilium aj Žambokrétyovci. Susedné Malé Žabokreky (Samokregh, Sabokrek, Vágzsambokrét), boli ich dedičným majetkom, naposledy ich vlastnil barón Július Szálavský, tajný radca, a koncom 19. storočia trenčiansky župan.
V priebehu 17. storočia sa obce začali osídľovať na nehostinných od intravilánu vzdialených kopaniciach. V období medzi prvou a druhou svetovou vojnou vznikla osada Dúžniky. Táto prirodzeným spôsobom zanikla v päťdesiatych rokoch.
Melčice patrili k typickým kuriálnym obciam Beckovského panstva, jednotlivé čiastky vlastnili takmer 2 desiatky šľachtických rodín (Bánfiovci, Rozgoňovci, Kanižajovci, Nádašdyovci ...). Po vytvorení komposesorátu v roku 1648 majetky v Melčiciach dostalo tzv. 12 hradných rodín, patrili medzi ne napr. Beréniovci, Esterháziovci, Drugethovci, Horeckí, Medňanskí, Rátkaiovci, Pongrácovci, ... Svoje diely tam mali aj miestni zemania Melčickí.
Ešte komplikovanejšie majetkové pomery boli v Zemianskom Lieskovom, ktoré vlastnili koncom 16. storočia Apponiovci, Madočániovci, Perényiovi, Sugoňovci, rodiny Raymanus. Jej majetkové čiastky prešli v roku 1751 vydajom Zuzany Raymanovej na Silvayovcov.
Politika
Starostovia obce
Chronologický zoznam predstaviteľov správy obce
Ešte za 1. Československej republiky mali Melčice významnejšie postavenie ako okolité obce. Dôvodom bolo zriadenie obvodného notariátu, ktorý riadil štátny notár.
Do roku 1939 spravovalo obec obecné zastupiteľstvo a obecná rada na čele z richtárom, neskôr so starostom. Za Slovenského štátu spravovali a zodpovedali za chod obce menovaní komisári.
Po roku 1945 zabezpečovali spravovanie obce miestne národné výbory, ktoré boli zriaďované ako orgány štátnej správy. Predseda MNV bol volený z členov rady MNV a bol výkonným pracovníkom miestneho národného výboru. Tajomníka volila rada MNV, a poslancov volili občania obce.
Významný medzník pre samostatné obce Melčice a Zemianske – Lieskové nastáva 1. januára 1975, keď sa obe obce zlúčili a odvtedy sa používa označenie obce Melčice Lieskové.
Melčice:
Od roku 1945 – Ľudovít Fabián, predseda MNV
Od roku 1948 – Ján Zbudila, predseda MNV
Od roku 1954 – Štefan Borsek ml., predseda MNV , Štefan Hrabovský, tajomník MNV
Od roku 1954 – Štefan Hrabovský, predseda MNV;
Od roku 1965 – František Matúš, predseda MNV, Adam Misároš, tajomník MNV
Od roku 1969 – Štefan Dobiáš, predseda MNV, Ivan Misároš, tajomník MNV
Od roku 1971 – Gustáv Lehotský, predseda MNV, Adam Misároš, tajomník MNV
Zemianske – Lieskové:
Od roku 1945 – Ján Vlček, predseda MNV
Od roku 1958 – Ján Rybár, predseda MNV
Od roku 1971 – Adam Chlapík, predseda MNV
Melčice – Lieskové:
Od roku 1975 – Adam Chlapík, predseda MNV, Adam Misároš, tajomník MNV
Od roku 1981 – Milan Srvátka, predseda MNV , Jozef Baňár, tajomník MNV
Od roku 1983 – Ondrej Hladký, predseda MNV
Od roku 1986 – Milan Srvátka, predseda MNV, Milan Pavlík, tajomník MNV
Od roku 1990 – Milan Pavlík, starosta obce
Od roku 1992 – Jozef Hulvák, starosta obce
Od roku 1994 – Jozef Hulvák, starosta obce
Od roku 1998 – Jozef Hulvák, starosta obce
Od roku 2003 – Ľudmila Nechutná, Ing., starostka obce
Od roku 2006 – Miroslav Matiaš, Ing., Starosta obce
Pamiatky
Stavebné pamiatky v Melčiciach
Neskororenesančný rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice je zaiste starší, ako ukazuje letopočet 1611, vytesaný na zárubni žobráčne v jeho blízkosti. V interiéri kostola, v pravej časti presbytéria, je historicky a umelecky cenný epitaf Martina Melčického z roku 1652 s erbom v oválnej kartuši. V kostole sa nachádza i krypta rodiny Melčických.
V strede obce stojí dnes už prestavaná kaplnka Najsvätejšej Trojice z 19. storočia. Na cintoríne sú hodnotné náhrobníky rodín Melčických, Nedeckých, Kubicovcov z 19. storočia.
Na silnú komunitu židovskej náboženskej obce poukazuje synagóga. Pôvodne honosná budova s bohato členeným priečelím bola po 2. svetovej vojne prestavaná a ako stavebno-kultúrna pamiatka znehodnotená. Dnes slúži ako výrobná prevádzka súkromnej firmy.
Stavebné pamiatky v Zemianskom Lieskovom
Na starších základoch zemianskej kúrie bol postavený barokovo-klasicistický kaštieľ rodiny Silvayovcov, dnes zrenovovaný do pôvodnej podoby. Jeho súčasťou bol rozsiahly anglický park, tiahnuci sa pozdĺž hlavnej cesty do Melčíc. Dnes slúži rímskokatolíckemu ženskému rádu.
Kaštieľ Žambokrétyovcov v bývalých Malých Žabokrekoch, dnes v časti Lieskové, je dvojkrídlová neskoroklasicistická budova z polovice 19. storočia. Majitelia ju predali začiatkom 20. storočia Júliusovi Szálavskému, trenčianskemu županovi. Dnes slúži ako školská jedáleň a družina.
Na Salaši v Zemianskom Lieskovom stojí rodinná hrobka rodiny Silvayovcov, postavená koncom 19. storočia a koncom 20. storočia zreštaurovaná.
Zub času poznačil i kúriu rodiny Nedeckých a Ostrolúckych.
Pomníky
V miestnom parku stojí jeho socha Jána Smreka.
Šport
Rodáci a osobnosti
- Ján Hadík (Haidikus) (* 1631 - † 1681), evanjelický kňaz a spisovateľ
- Ján Turzo (Thuzo) z Nosíc (* 1678 - † 1759) pedagóg, , pedagóg, evanjelický kňaz a literát.
- Ján Žambokréty (* asi 1680 - * 1748), hospodársky úradník a autor denníka
- Ján Silvay (* 1755), pokrokový a racionálny hospodár, tabulárny sudca a dozorca Trenčianskeho evanjelického seniorátu
- Florián Augustín Balogh (* 1821 - † 1898), rímskokatolícky kňaz, historik a propagátor moderného hospodárstva a ovocinárstva
- Peter Pavol Roy (* 1839 - † 1909), evanjelický kňaz, biograf, národný buditeľ
- Ľudovít Ladislav Žambokréty (Žambokrethy) (* 1844 - † 1911), evanjelický kňaz, publicista, historik, slovenský národný buditeľ
- Július Szalavský (* 1846 - † 1936), barón, verejný činiteľ, politik, trenčiansky župan
- Ján Smrek (* 1898 – † 1982), slovenský básnik
- Ondrej Staňo (* 1919 - † 1986), stredoškolský profesor, publicista, kultúrny dejateľ a obecný kronikár
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.