Preskočiť na obsah

Nacizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Nacista)
Nacizmus
Príbuzné smery
Fašizmus · Rasizmus · Nacionalizmus · Socializmus · Antisemitizmus · Neonacizmus
Predstavitelia
Adolf Hitler · Heinrich Himmler · Hermann Göring · Joseph Goebbels
Súvisiace články
Druhá svetová vojna · Španielska revolúcia · Tretia ríša · Krištáľová noc · Norimberské zákony · Norimberský proces
Organizácie
Nationalsozialistischer Reichsbund für Leibesübungen (NSRL) · Geheime Staatspolizei (Gestapo) · Sturmabteilung (SA) · Schutzstaffel (SS) · Hitlerjugend
z • d • u

Nacizmus alebo národný socializmus alebo hitlerizmus (nem. Nationalsozialismus, Nazismus; slovo nacizmus vzniklo skrátením výrazu národný socializmus) je totalitná ideológia oficiálne uplatňovaná diktatúrou v Nemecku v rokoch 1933 – 1945 (tzv. Tretia ríša) prostredníctvom NSDAP (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei) vedenej Adolfom Hitlerom. Nacistická ideológia kombinuje koncepciu fašizmu a rasizmu, vychádza tiež z krajného nacionalizmu a niektorých prvkov socializmu. Nacizmus je považovaný za krajne pravicovú formu politiky,[1] ale niektorí neoliberálni autori (napr. F. A. Hayek) ho zaraďujú k ľavici, ako radikálne vyústenie socializmu.[2]

Dejiny a charakteristika nacizmu

[upraviť | upraviť zdroj]

Nacizmus vznikol spojením koncepcie fašistického štátu (zahrňujúci vodcovský princíp) a rasistických teórií o nadradenosti árijskej rasy a o pokroku cez konflikt medzi vyššou a nižšou rasou, riešený podrobením či likvidáciou nižšej rasy. Nacistická ideológia ďalej čerpá zo socializmu (privlastňuje si prvky kolektivizmu či sociálnej demagógie vyhovujúcej nižším vrstvám), antiboľševizmu (vyhovujúci vyšším vrstvám), nacionalizmu (umožňujúci získať podporu konzervatívnych síl) a antisemitizmu. Filozofická podstata nacizmu obsahuje prvky výrazného iracionalizmu, okultizmu a ezoterizmu.

Medzi najvýznamnejších nacistických teoretikov možno zaradiť Ernsta Hubera a Adolfa Hitlera. Počas svojho pobytu vo väzení roku 1924 napísal Hitler autobiografiu Mein Kampf, v ktorej definoval niektoré kľúčové vlastnosti nacistickej ideológie.

Po roku 1933, kedy sa NSDAP dostala k moci a Adolf Hitler sa stal ríšskym kancelárom, urobili nacisti koniec nádejám socialistov a komunistov, že sa nacistická strana prikloní k socializmu. Rovnako tak boli zmarené šance na revolúciu vedenú robotníkmi. Namiesto toho nacistická strana plne podporila fašistickú koncepciu vytvorením absolútnej vlády štátu a vodcu (führera), rasovú politiku a agresívnu zahraničnú politiku. Tá bola nakoniec príčinou druhej svetovej vojny.

Prenikaniu nacionalistických prvkov do socialistického myslenia pomohol aj marxista Werner Sombart, ktorý považoval vojnu Nemecka s Britániou za nevyhnutnú. Bojovnícky národ Nemcov, podľa Sombarta, musí poraziť anglickú obchodnícku civilizáciu. Jednotlivec by mal, podľa Sombarta, obetovať svoje šťastie a život životu štátu a ľudu.

Nacizmus bol po skončení druhej svetovej vojny postavený mimo zákon, hoci jeho ideológia stále prežíva, alebo je dokonca obnovovaná (pozri neonacizmus).

Kľúčové vlastnosti nacistickej ideológie

[upraviť | upraviť zdroj]
Antisemitizmus, 1. apríl 1933, na papieri je po nemecky napísané: „Nemci! Bráňte sa! Nekupujte u Židov!“. Ako odpoveď na nemecký Ermächtigungsgesetz (splnomocňujúci zákon ,ktorý umožnil Hitlerovi vydávať zákony) začali aj židovskí obchodníci bojkotovať nemecký tovar; britský Daily Express to komentoval titulkom „Judea vyhlasuje vojnu Nemecku“.[3]
  • Nacionálno-socialistický program
  • Rasizmus
    • Antislavizmus a antisemitizmus, ktorý nakoniec vyústil do holokaustu
    • Teória nadradenosti árijskej (germánskej, nordickej) rasy, teória nadčloveka
    • Eugenika
  • Uplatňovanie tzv. rasovej hygieny, čo značí genocídu
  • Antimarxizmus, antikomunizmus, antiboľševizmus, antikapitalizmus, antianarchizmus, antiliberalizmus a antidemokratizmus.
  • Odstránenie parlamentarizmu, politickej plurality, demokracie
  • Vodcovský princíp
  • Sociálny darvinizmus
  • Princíp Blut und Boden (krv a pôda)
  • Pozmenená koncepcia Drang nach Osten (ťaženie na východ)
  • Blízkosť k fašizmu

Príčiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Za príčiny počiatočnej vysokej podpory nacistického hnutia sú považované:

  • Vysoké reparácie po prvej svetovej vojne, ktoré Nemecko nebolo schopné splácať, celospoločenský otras z výsledkov vojny
  • Ekonomická kríza, vysoká inflácia zapríčinená tiež reparáciami, nakoniec nekontrolovateľná, a z nej vznikajúca chudoba
  • Nedostatočne vyvinutá demokracia, odovzdávanie osudu do rúk „elít“, túžba po silnej autoritatívnej vláde
  • Neexistencia alternatívy k socialistickým ideológiám, o moc bojovali nacisti, kresťanskí socialisti a komunisti
  • Použitie sociálnej či socialistickej rétoriky príťažlivej pre robotnícku vrstvu
  • Odmietnutie komunistickej ideológie
  • Nacionalizmus, v tej či onej forme bežný v 19. a 20. storočí
  • Neznášanlivosť voči Židom, tradičný antisemitizmus

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Fritzsche, Peter. 1998. Germans into Nazis. Cambridge, Mass.: Harvard University Press; Eatwell, Roger, Fascism, A History, Viking/Penguin, 1996, pp. xvii-xxiv, 21, 26–31, 114–140, 352. Griffin, Roger. 2000. "Revolution from the Right: Fascism," chapter in David Parker (ed.) Revolutions and the Revolutionary Tradition in the West 1560-1991, Routledge, London.
  2. ↑ Friedrich August von Hayek. 2001. Cesta do nevoľníctva. Nadácia F.A. Hayeka. ISBN 8096860194
  3. ↑ Daily Express, 24.3.1933.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Problematika totality a ňou potierané slobody v minulom storočí:

  • Karl Raimund Popper, Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia, vydaná prvý raz v Londýne roku 1945
  • Tauchen, Jaromír. Vývoj trestního soudnictví v Německu 1933 – 1945. Brno : The European Society for History of Law, 2010. 182 s. ISBN 978-80-904522-2-0

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nacizmus
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nacizmus&oldid=7756266“