Počasie
Počasie je dané stavom všetkých atmosférických javov pozorovaných na určitom mieste a v určitom krátkom časovom úseku alebo okamihu. Tento stav sa opisuje súborom hodnôt meteorologických prvkov, ktoré boli namerané meteorologickými prístrojmi alebo zistené pozorovateľom.
Počasie je na rozdiel od podnebia stavom atmosféry na určitom mieste a v určitom (krátkom) čase, zatiaľ čo podnebie popisuje dlhodobý stav počasia na určitom mieste. Počasie sa zvyčajne chápe ako stav troposféry, pretože tá je človeku najbližšie a bezprostredne ho obklopuje.
Veľká pozornosť sa venuje predpovedi počasia, pretože počasie ovplyvňuje všetky ľudské činnosti. Počasím sa zaoberá meteorológia, respektíve fyzika atmosféry.
Hlavným činiteľom zmien počasia na Zemi je Slnko a pohyby Zeme. Ročné obdobia sa striedajú, lebo sa mení množstvo slnečného žiarenia zasahujúceho Zem. Slnko rozohrieva kontinent aj svetový oceán, a tým spôsobuje vírenie vzduchu. Táto energia ovplyvňuje aj počasie. Zmeny počasia sa odohrávajú vo vrstve atmosféry označovanej troposféra.
Extrémy počasia na Zemi
[upraviť | upraviť zdroj]Najnižšia teplota bola zaznamenaná na výskumnej stanici Vostok v Antarktíde, kde 21. júla 1983 namerali -89,2 °C. Najvyššia teplota bola zaznamenaná vo Furnace Creek Ranch (v tej dobe Greenland Ranch) v kalifornskom Death Valley v USA, kde dňa 10. júla 1913 namerali 56,7 °C. V minulosti dlhú dobu tento titul patril líbyjskej El 'Azizii, kde 13. septembra 1922 teplota údajne dosiahla 57,8 °C, tento rekord však bol medzinárodnou expertnou komisiou vyvrátený.[1] Najsuchším miestom na Zemi je Arica v Čile, kde takmer vôbec neprší.
Extrémy na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Podnebie
[upraviť | upraviť zdroj]Slovensko leží v miernom pásme s charakteristickým striedaním ročných období. Podnebie je prechodné medzi oceánskym a kontinentálnym a počasie veľmi premenlivé. Kontinentálna klíma sa o niečo viac prejavuje vo východnej časti územia, no blízkosť morí nedovoľuje výraznejším prejavom. Charakteristické sú preto teplé a pomerne suché letá a chladné, mierne vlhké zimy s priemernými teplotami od 0°C v januári po 21 °C v júli a auguste. Priemerná ročná teplota je od 6 °C na severe (najnižšiu. -3,7 °C má Lomnický štít) po takmer 10,4 °C v okolí Štúrova v Podunajskej nížine a množstvo zrážok je od 500 mm v nížinách po 2000 mm v Tatrách. Množstvo slnečného svitu sa pohybuje od 1052 hodín v okolí Trstenej po 2190 hodín v okolí Hurbanova. Na počasie má výraznejší vplyv členitosť a nadmorská výška jednotlivých regiónov a vo všeobecnosti sa územie rozčleňuje na tri klimatické oblasti: teplú, mierne teplú a chladnú klimatickú oblasť.[2]
Teploty
[upraviť | upraviť zdroj]
Najteplejším mesiacom na území Slovenska je júl, kedy priemerné teploty dosahujú od 20°C v najteplejších oblastiach, po 4 °C v Tatrách. Teplotné maximum 40,3 °C bolo namerané 20. júla 2007 v Hurbanove, kde bola v roku 2000 zaznamenaná aj najvyššia priemerná ročná teplota s hodnotou 12,1 °C.[3] Počet letných dní (s teplotou nad 25 °C) je v nížinách priemerne okolo 70, tropických s denným maximom nad 30 °C je v najteplejších oblastiach od 15 do 20. V polohách nad 1 500 m n. m. sa letné dni vyskytujú veľmi ojedinele.
Najnižšia nameraná teplota na území Slovenska má hodnotu -41 °C a bola zaznamenaná 11. februára 1929 v Pstruši neďaleko Zvolena. Januárový teplotný priemer dosahuje od -1 °C v Podunajskej nížine, po -11 °C v najvyšších vrcholoch Tatier. Priemerný počet mrazových dní sa pohybuje od 70 v Podunajskej nížine, cez 160 v Poprade, až po 280 na Lomnickom štíte. Ľadových dní (kedy teplota nevystúpi nad 0 °C) býva v nížinách v priemere 30 - 40, na vrcholoch Tatier 190 a arktických dní (s teplotou pod -10 °C) je v nížinách len 1,4, no na Lomnickom štíte až 30.
Zrážky
[upraviť | upraviť zdroj]Množstvo zrážok ovplyvňuje výrazná členitosť povrchu Slovenska, spôsobujúca veľké rozdiely v úhrnoch na pomerne malých územiach. Najnižšie úhrny sa vyskytujú na rovinách Podunajskej nížiny v okolí Galanty (ročný priemer 483 mm), najviac zrážok sa vyskytuje vo vysokých pohoriach, kde ročný úhrn dosahuje až do 2000 mm (Zbojnícka chata vo Vysokých Tatrách s ročným priemerom 2130 mm).[3] Najvyšší denný úhrn zrážok 231,9 mm bol zaznamenaný 13. júla 1957 v Salke, najnižší ročný úhrn 262 mm bol zaznamenaný v roku 2011 v Malých Kosihách. Zrážky v podobe snehu tvoria okolo 20% ročného úhrnu (s rastúcou nadmorskou výškou podiel narastá až do 70% na hrebeňoch Tatier) a snehová pokrývka trvá od 40 dní v Podunajskej nížine po viac ako 200 dní v najvyšších polohách Tatier.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-02-27]. Dostupné online. Archivované 2013-01-04 z originálu.
- ↑ Farkaš, C. a i., 1997: Geografia, Enigma Nitra, s. 307, ISBN 80-85471-45-0
- ↑ a b Historické extrémy na shmu.sk
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku počasí na českej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa meteorológie alebo podnebia je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
